Platnosť ústnej zmluvy pri nedostatku písomnej formy

Úvod

V slovenskom právnom systéme je zmluvná sloboda jedným zo základných pilierov. Strany si môžu slobodne dohodnúť obsah zmluvy, avšak táto sloboda nie je neobmedzená. Zákon stanovuje určité požiadavky na platnosť zmluvy, medzi ktoré patrí aj forma. V niektorých prípadoch zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy, pri iných postačuje ústna dohoda. Čo sa však stane, ak strany uzatvoria zmluvu ústne, hoci zákon vyžaduje písomnú formu? Aký vplyv má nedostatok písomnej formy na platnosť ústnej zmluvy?

Zmluva o pôžičke a jej forma

Zmluvu o pôžičke upravuje Občiansky zákonník v § 657 a nasl. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: "Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu."

Z tejto definície vyplýva, že zmluva o pôžičke sa vyznačuje týmito znakmi:

• Prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi.
• Povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu.
• Vymedzenie požičiavaných vecí.
• Dočasnosť zmluvy.

Dôležitou skutočnosťou je, že zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt. To znamená, že zmluva platne vznikne až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky.

Čo sa týka formy zmluvy, zákon v prípade zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomnú formu a teda postačuje aj zmluva ústna. Vhodnejšou alternatívou je písomná forma, ktorá môže poslúžiť ako dôkaz konsenzu zmluvných strán, ak dlžník odmietne svoj dlh splniť.

Prečítajte si tiež: Štúdie o vitamíne B a kognitívnych schopnostiach seniorov

Úroky pri zmluve o pôžičke

Úroky pri zmluve o pôžičke upravuje § 658 Občianskeho zákonníka:

• Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
• Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená aj ako bezúročná. Výška úrokov je limitovaná najmä § 3 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Úrok by bol v rozpore s dobrými mravmi, ak by presiahol úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody o pôžičke.

Omeškanie dlžníka a úroky z omeškania

Ak dlžník nesplní svoj dlh včas, vzniká mu povinnosť platiť úroky z omeškania. Úroky z omeškania majú povahu sankcie. Výšku úrokov z omeškania upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 v § 3. Maximálna výška úrokov z omeškania predstavuje 5 %.

Spôsoby splácania pôžičky

Dlžník je povinný predmet pôžičky po určitom čase vrátiť. Vrátenie pôžičky môže byť jednorazové alebo prostredníctvom splátok. Pri splátkach je potrebné uzatvorenie dohody, v ktorej je určená splatnosť splátok a deň splatnosti prvej splátky. V zmluve o pôžičke sa môže dohodnúť aj tzv. strata výhody splátok.

Ako postupovať pri uzatváraní zmluvy o pôžičke

1. Identifikácia veriteľa: Je potrebné označiť veriteľa (fyzická osoba, živnostník, právnická osoba).
2. Identifikácia dlžníka: Rovnakým spôsobom je potrebné vyplniť aj údaje dlžníka.
3. Identifikácia ručiteľa (ak ide o zmluvu s ručiteľom): Rovnakým spôsobom je potrebné vyplniť aj údaje ručiteľa.
4. Údaje o pôžičke: Uviesť presnú sumu dlhu, ktorú veriteľ požičiava dlžníkovi (číslami a slovom).
5. Údaje o poskytnutí peňazí: Vybrať si z možností, ako došlo resp. dôjde k požičaniu peňazí (v hotovosti, prevodom na účet, časť v hotovosti a časť prevodom).
6. Odmena za poskytnutie pôžičky: Zvoliť, či ide o bezúročnú pôžičku alebo pôžičku úročenú. Ak si zvolíte možnosť „S úrokom“, potom je potrebné uviesť výšku úroku (v percentách alebo konkrétnou sumou).
7. Údaje o splácaní pôžičky: Uviesť, dokedy má dlžník dlh vrátiť (konkrétny dátum alebo lehotu). Ďalej je potrebné zvoliť, či má dlžník vrátiť dlh jednorázovo, v splátkach, v pravidelných splátkach, v iných splátkach alebo na výzvu.
8. Ďalšie dojednania (voliteľné): V prípade, ak sa chcete s dlžníkom dohodnúť na ďalších podmienkach, ktoré nie sú upravené v tejto zmluve o pôžičke, môžete ich vložiť do tejto časti.

Judikatúra k zmluve o pôžičke

• Najvyšší súd SR, sp. zn. 3Cdo 325/2009: Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle), boli dané.
• Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 55/98: Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.
• Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/403/2014: Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca.
• Krajský súd v Nitre, č. k. 25Co 289/2012-127: Podpísanie zmluvy o pôžičke s textom, podľa ktorého deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky s ohľadom na skutkový stav súdenej veci, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky.
• Krajský súd v Košiciach, sp. zn. 4Co 341/2011: Sama skutočnosť nedostatku písomnej formy zmluvy o pôžičke, resp. potvrdenia o prevzatí peňazí z pôžičky a nedostatok písomnej výzvy na vrátenie (zvyšku) pôžičky nezakladá dôvod pre záver, že k vzniku (platného) vzťahu z pôžičky medzi účastníkmi nedošlo.
• Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 26/2011: Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.

Simulácia a dissimulácia pri právnych úkonoch

Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle, simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

Prečítajte si tiež: Starnúca populácia Slovenska a domovy dôchodcov

V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho úkonu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. neprieči sa dobrým mravom.

Darovanie nehnuteľnosti a písomná forma

Darovanie nehnuteľnosti je upravené predovšetkým Občianskym zákonníkom (§ 628 a nasl.). Základným predpokladom platnosti darovacej zmluvy je písomná forma. Ústna dohoda o darovaní nehnuteľnosti je absolútne neplatná.

Pre platnosť darovacej zmluvy je dôležité, aby bola vôľa oboch strán slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Darcom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je právoplatným vlastníkom danej nehnuteľnosti a má plnú spôsobilosť na právne úkony. Na strane obdarovaného môže stáť rovnako fyzická alebo právnická osoba. Zákon neobmedzuje okruh osôb, ktorým je možné nehnuteľnosť darovať. Predmetom darovania môže byť akákoľvek nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností a je vo vlastníctve darcu.

Možnosť zmeny písomnej zmluvy ústne

V praxi často dochádza k situáciám, kedy si strany v písomnej zmluve dohodnú, že zmeny zmluvy sú možné len v písomnej forme. Následne sa však dohodnú na zmene ústne. Aký vplyv má takáto ústna dohoda na platnosť zmluvy?

Ústavný súd Českej republiky sa touto otázkou zaoberal v rozhodnutí I.ÚS 1264/11. Ústavný súd uviedol, že zákonodarca preferoval faktickú (shodnou) vôli účastníkov smlouvy s tým, že ktorákoli ze smluvních stran může včas svým právním úkonem způsobit neplatnost úkonů protistrany a tím dosíci stavu vymíněného dříve: aby takové právní úkony byly činěny v písemné formě.

Prečítajte si tiež: Problémy s hmotnoprávnou legitimáciou

Inými slovami, písomne uzavretú zmluvu so sjednanou výhradou zmien v písomnej podobe lze změnit i jinou formou (např. ústně učiněnými právními úkony), není-li včas namítána jejich relativní neplatnost; tento závěr se netýká smluv, u nichž písemnou formu stanoví zákon.

tags: #nedostatok #písomnej #formy #ústna #zmluva #platnosť