
V slovenskom právnom systéme je zmluvná sloboda jedným zo základných pilierov. Strany si môžu slobodne dohodnúť obsah zmluvy, avšak táto sloboda nie je neobmedzená. Zákon stanovuje určité požiadavky na platnosť zmluvy, medzi ktoré patrí aj forma. V niektorých prípadoch zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy, pri iných postačuje ústna dohoda. Čo sa však stane, ak strany uzatvoria zmluvu ústne, hoci zákon vyžaduje písomnú formu? Aký vplyv má nedostatok písomnej formy na platnosť ústnej zmluvy?
Zmluvu o pôžičke upravuje Občiansky zákonník v § 657 a nasl. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka: "Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu."
Z tejto definície vyplýva, že zmluva o pôžičke sa vyznačuje týmito znakmi:
Dôležitou skutočnosťou je, že zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt. To znamená, že zmluva platne vznikne až reálnym odovzdaním predmetu pôžičky.
Čo sa týka formy zmluvy, zákon v prípade zmluvy o pôžičke nevyžaduje písomnú formu a teda postačuje aj zmluva ústna. Vhodnejšou alternatívou je písomná forma, ktorá môže poslúžiť ako dôkaz konsenzu zmluvných strán, ak dlžník odmietne svoj dlh splniť.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vitamíne B a kognitívnych schopnostiach seniorov
Úroky pri zmluve o pôžičke upravuje § 658 Občianskeho zákonníka:
Zmluva o pôžičke môže byť uzatvorená aj ako bezúročná. Výška úrokov je limitovaná najmä § 3 ods. 1 OZ, ktorý hovorí, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Úrok by bol v rozpore s dobrými mravmi, ak by presiahol úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody o pôžičke.
Ak dlžník nesplní svoj dlh včas, vzniká mu povinnosť platiť úroky z omeškania. Úroky z omeškania majú povahu sankcie. Výšku úrokov z omeškania upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 v § 3. Maximálna výška úrokov z omeškania predstavuje 5 %.
Dlžník je povinný predmet pôžičky po určitom čase vrátiť. Vrátenie pôžičky môže byť jednorazové alebo prostredníctvom splátok. Pri splátkach je potrebné uzatvorenie dohody, v ktorej je určená splatnosť splátok a deň splatnosti prvej splátky. V zmluve o pôžičke sa môže dohodnúť aj tzv. strata výhody splátok.
Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. U simulovaného konania, v ktorom absentuje vážnosť vôle, simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.
Prečítajte si tiež: Starnúca populácia Slovenska a domovy dôchodcov
V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho úkonu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. neprieči sa dobrým mravom.
Darovanie nehnuteľnosti je upravené predovšetkým Občianskym zákonníkom (§ 628 a nasl.). Základným predpokladom platnosti darovacej zmluvy je písomná forma. Ústna dohoda o darovaní nehnuteľnosti je absolútne neplatná.
Pre platnosť darovacej zmluvy je dôležité, aby bola vôľa oboch strán slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Darcom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá je právoplatným vlastníkom danej nehnuteľnosti a má plnú spôsobilosť na právne úkony. Na strane obdarovaného môže stáť rovnako fyzická alebo právnická osoba. Zákon neobmedzuje okruh osôb, ktorým je možné nehnuteľnosť darovať. Predmetom darovania môže byť akákoľvek nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností a je vo vlastníctve darcu.
V praxi často dochádza k situáciám, kedy si strany v písomnej zmluve dohodnú, že zmeny zmluvy sú možné len v písomnej forme. Následne sa však dohodnú na zmene ústne. Aký vplyv má takáto ústna dohoda na platnosť zmluvy?
Ústavný súd Českej republiky sa touto otázkou zaoberal v rozhodnutí I.ÚS 1264/11. Ústavný súd uviedol, že zákonodarca preferoval faktickú (shodnou) vôli účastníkov smlouvy s tým, že ktorákoli ze smluvních stran může včas svým právním úkonem způsobit neplatnost úkonů protistrany a tím dosíci stavu vymíněného dříve: aby takové právní úkony byly činěny v písemné formě.
Prečítajte si tiež: Problémy s hmotnoprávnou legitimáciou
Inými slovami, písomne uzavretú zmluvu so sjednanou výhradou zmien v písomnej podobe lze změnit i jinou formou (např. ústně učiněnými právními úkony), není-li včas namítána jejich relativní neplatnost; tento závěr se netýká smluv, u nichž písemnou formu stanoví zákon.