Nemajetková ujma vo väzbe: Podmienky a právny rámec

Článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nezákonnej väzby, podmienkami jej náhrady a relevantným právnym rámcom v Slovenskej republike. Analyzuje vnútroštátnu legislatívu, judikatúru Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj aplikačnú prax v tejto oblasti.

Právny rámec zodpovednosti štátu

Základný právny rámec zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy upravuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon stanovuje, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.

Predbežné prerokovanie nároku

Nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

Nemajetková ujma

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Toto právo možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Premlčanie nároku

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.

Vzťah zákona č. 58/1969 Zb. a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Pôvodne, zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu alebo nesprávnym úradným postupom nebol určený na náhradu nemajetkovej ujmy. Avšak, v dôsledku prednosti medzinárodného práva a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, sa začali nároky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy presadzovať spoločne.

V prípadoch, ktorých sa už nestihla zmena legislatívy dotknúť, zmenil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 13/2009 Zb. stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR súdny výklad tak, že čl. 5 ods. 5 Dohovoru poskytol prednosť pred zákonom, ktorý zaručuje iba náhradu škody, a umožnil tak priamo na základe medzinárodnej normy nahrádzať nemajetkovú ujmu.

Výklad pojmu „škoda“

Najvyšší súd Slovenskej republiky síce uviedol, že obsah pojmu „škoda“ v sebe obsahuje odškodnenie zahŕňajúce nemateriálnu ujmu, avšak neuviedol to, že by sa pojem „náhrada škody“ v zákone č. 58/1969 Zb. musel vykladať tak, že práve jeho obsahom by bola aj „náhrada nemajetkovej ujmy“. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž pojmy „odškodnenie“, ktorý zahŕňa pojem „náhrada nemajetkovej ujmy“ v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a „náhrada škody“ nerozlišuje úplne dôsledne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v úvodnej časti právneho odôvodňovania tvrdí, že zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ale z dôvodu širšieho rozsahu obsahu pojmu škoda umožneného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 5 ods. 5 tým, že pod pojem odškodnenie patrí aj odškodnenie nemateriálnej ujmy, ako dôsledku prednosti čl. 5 ods. 5 Dohovoru pred zákonom.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Prednostná aplikácia čl. 5 ods. 5 Dohovoru

Je zrejmé, že prednostná aplikácia čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je mysliteľná v rámci rozsahu zákonom stanoveného pojmu, ktorý sa legislatívne vykladá zámerne užšie, ale je mysliteľná len popri pojme „náhrada škody“ (praeter legem), ako samostatný nárok vyplývajúci priamo z čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v pojem „náhrada nemajetkovej ujmy“.

Je teda po tejto korekcii výkladu obsahu pojmu „náhrada škody“ zrejmé, že náhrada nemajetkovej ujmy v prípadoch rozhodnutí o vzatí do väzby vydaných pred 1.7.2004 je ako nárok založená jedine článkom 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Na začiatok a dĺžku premlčacej doby je tak možné použiť iba § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka - trojročnú premlčaciu dobu počítanú od času, keď sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy mohlo vykonať prvý krát, ktorý splýva s okamihom právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby (poslednou podmienkou vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je právoplatnosť oslobodenia spod obžaloby a ten deň je určujúci pre začatie plynutia premlčacej doby. Aplikácia tejto podmienky však z § ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu s následným oslobodením spod obžaloby nie priamo, ale analogicky, pretože čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd túto otázku nerieši výslovne).

Rozsudok NS SR č. 13/2009 Zb.

Právna veta rozsudku NS SR č. 13/2009 Zb. stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR uvádza, že „Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s článkom 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.“ V tejto vete rovnako je zrejmé, že „nárok na odškodnenie“ je výlučne „nárokom na náhradu škody“ bez nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom je potrebné uviesť, že obdobné zámeny okrem už spomenutých prípadov je možné nájsť aj v ďalších častiach rozhodnutia NS SR č.13/2009 Zb.

Podmienky náhrady nemajetkovej ujmy vo väzbe

Pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo väzbe musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Nezákonné pozbavenie osobnej slobody: Musí ísť o zatknutie alebo zadržanie v rozpore s ustanoveniami čl. 5 Dohovoru alebo v rozpore s vnútroštátnym právom.
2. Vznik škody: Musí vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s namietaným porušením čl. 5 Dohovoru. Pod škodou sa rozumie ako škoda materiálna, tak nemateriálna.
3. Právoplatné oslobodenie spod obžaloby: Poslednou podmienkou vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je právoplatnosť oslobodenia spod obžaloby.
4. Dodržanie premlčacej doby: Na začiatok a dĺžku premlčacej doby je možné použiť iba § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka - trojročnú premlčaciu dobu počítanú od času, keď sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy mohlo vykonať prvý krát, ktorý splýva s okamihom právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby.

Aplikačná prax

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 23. apríla 2014 sp. zn. 7C/41/2012 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 12.519,14 eur (škoda pozostávala z trov obhajoby v trestnom konaní v sume 2.519,14 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 10.000 eur) spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.519,14 eur od 22.7.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §§ 1 až 5 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pre ustálenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia voči žalobcovi ako aj rozhodnutia o väzbe, lebo žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Poprad z 20. apríla 2007 sp. zn. 2T/186/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 5. decembra 2007 sp. zn. 1To/36/2007 spod obžaloby oslobodený.

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom na odvolanie oboch strán sporu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. K odvolaniu žalovanej, ktorá ním napadla nesprávne posúdenie otázky premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o vznesení obvinenia, sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o možnosti odškodnenia žalobcu aj vo forme náhrady nemajetkovej ujmy.

Kritéria pre určenie výšky nemajetkovej ujmy

Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na nasledovné kritéria:

• Osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje
• Závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorých k nej došlo
• Závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení
• Povaha trestnej veci
• Celková dĺžka trestného konania

Rozsah nemajetkovej ujmy je možné určiť aj za využitia komparačnej metódy vo vzťahu k iným obdobným prípadom.

Najvyšší súd Českej republiky vyjadril, že adekvátnym odškodnením je čiastka vo rozmedzí od 500 Kč až do 1500 Kč (20 € až 60 €) za jeden deň trvania väzby, pričom v tomto rámci súd premietne iné okolnosti svojho posudzovania. Prvé dni väzby by mali byť odškodňované vyššou čiastkou než prípadné ďalšie dni.

tags: #nemajetkova #ujma #vo #väzbe #podmienky