Neospravedlnená absencia zamestnanca počas PN: Práva a povinnosti

Neprítomnosť zamestnanca na pracovisku, známa ako absencia, môže byť ospravedlnená alebo neospravedlnená. V tomto článku sa zameriame na neospravedlnenú absenciu počas práceneschopnosti (PN) a jej dôsledky.

Práceneschopnosť (PN) a jej ospravedlnenie

Neprítomnosť v práci pre chorobu je ospravedlnená na základe lekárom uznanej PN-ky. Zamestnanec má v prípade choroby právo na "vypísanie na PN-ku", čo znamená potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto potvrdenie zakladá právo na ospravedlnenie neprítomnosti v práci a nárok na náhradu mzdy, resp. dávku, tzv. nemocenské, vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie patrí:

1. Informovanie zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o tom, že bol uznaný za dočasne PN. Táto skutočnosť ovplyvňuje aj mzdové povinnosti zamestnávateľa.
2. Dodržiavanie liečebného režimu: Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý mu určí jeho ošetrujúci lekár. Liečebný režim predstavuje súbor pokynov a obmedzení, ktoré majú podporiť liečbu.
3. Poskytnutie súčinnosti pri kontrole: Zamestnanec je povinný strpieť kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

Tlačivo PN a jeho časti

Lekár vypíše PN na päťdielnom tlačive, ktoré pozostáva z dielov I, II, IIa, III a IV. Zamestnávateľovi sa odovzdáva diel II. Diel I. odovzdá zamestnanec lekárovi pri kontrole. Diel, ktorý mal zamestnanec odovzdať Sociálnej poisťovni, sa nazýva "čierny lístok".

Náhrada príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti dostáva zamestnanec náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Túto náhradu vypláca zamestnávateľ, a to v nasledujúcej výške:

Prečítajte si tiež: Prehľad evidencie dôchodkového poistenia

• 1. - 3. deň PN: 25 % denného vymeriavacieho základu
• 4. - 10. deň PN: 55 % denného vymeriavacieho základu

Od 11. dňa PN vypláca nemocenské dávky priamo Sociálna poisťovňa, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedené limity predstavujú len zákonné minimum, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť vyplácať zamestnancovi aj vyššiu sumu.

Liečebný režim a jeho dodržiavanie

Počas pracovnej neschopnosti zostáva zamestnanec v domácej liečbe. V závislosti od zdravotného stavu môže lekár nariadiť kľud na lôžku, ktorý neumožňuje vychádzky. V prípade dlhšie trvajúcej PN môže lekár povoliť vychádzky, pričom presne určí čas a rozsah týchto vychádzok. Najčastejšie sa určujú vychádzky v trvaní do 4 hodín denne, napríklad dve hodiny doobeda a dve hodiny poobede. Čas povolených vychádzok vyznačuje lekár na tlačive Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii zamestnanca.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrolu dodržiavania liečebného režimu počas PN môže vykonať Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ, alebo iná fyzická alebo právnická osoba. Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly až od 11. dňa PN, kedy je poskytovateľom náhradného príjmu priamo zamestnávateľ. Zamestnávateľ má právo kontrolovať plnenie liečebného režimu aj predtým. Kontrola sa vykonáva na adrese, ktorú zamestnanec uviedol ako miesto pobytu počas PN, alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu práceneschopného zamestnanca je náhodná, t. j., neohlasuje sa predom. Ak kontrola zastihne zamestnanca mimo miesta pobytu (napríklad na nákupe potravín alebo liekov), posudzuje sa to individuálne. Ak bol zamestnanec nezastihnutý, má možnosť do troch dní odo dňa porušenia liečebného režimu preukázať, že neporušil liečebný režim oprávnene (napr. pre zhoršenie zdravotného stavu). Ak zamestnancovi v dodržiavaní liečebného režimu bráni napríklad strážny pes, môže mu Sociálna poisťovňa udeliť pokutu.

Neospravedlnená absencia počas PN

Ak zamestnanec počas PN poruší liečebný režim a toto porušenie nie je ospravedlniteľné, môže to byť považované za neospravedlnenú absenciu. Neospravedlnená absencia sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny, čo môže mať vážne následky pre zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Dôsledky neospravedlnenej absencie

Dôsledky neospravedlnenej absencie

Neospravedlnená absencia sa v pracovnoprávnych vzťahoch považuje za vážne porušenie pracovnej disciplíny. V krajnom prípade môže byť vyhodnotená ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny a skončiť až okamžitým zrušením pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže zamestnancovi dať výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, alebo okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnávateľ následne môže vyžadovať od zamestnanca aj náhradu škody, ktorá mu vznikla konaním (resp. nekonaním) zamestnanca.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny predstavuje akýsi „kvalifikovaný“ prípad skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu menej závažného porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. To, aké konanie zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny zákon žiadnym spôsobom neupravuje, čo je na jednej strane pochopiteľné, vzhľadom na rozmanitosť situácií, ktoré môžu nastať počas trvania pracovného pomeru, no na druhej strane táto skutočnosť spôsobuje v praxi časté problémy.

Zamestnávatelia zvyknú v pracovných zmluvách alebo interných dokumentoch formulovať čo sa má považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že takto formulované skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne relevantné, pretože rozhodujúce je naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v zákone s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, resp.

Posudzovanie neospravedlnenej absencie

To, že neospravedlnená absencia v práci je porušením pracovnej disciplíny nepovažujem za sporné, keďže takéto konanie zamestnanca predstavuje porušenie jeho základných povinností uvedených v § 81 Zákonníka práce. Ako judikoval Najvyšší súd SR, dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru spravidla nebude jednorazová neprítomnosť zamestnanca v práci, ale až jeho opakované neospravedlnené absencie. Ani toto pravidlo však nie je možné generalizovať. Ako pri každom hodnotení závažnosti porušenia povinností zo strany zamestnanca, aj v prípade jeho absencie v práci platí, že každý prípad takéhoto porušenia pracovnej disciplíny je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Z uvedeného dôvodu by preto napríklad v prípade vzniku závažnej škody na strane zamestnávateľa v nadväznosti na neospravedlnenú absenciu zamestnanca v práci v trvaní jedného dňa, táto absencia mohla byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, no na strane druhej, v niektorých prípadoch nemusí okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodňovať ani viacdňová neospravedlnená absencia zamestnanca v práci.

Prečítajte si tiež: Kedy môže neospravedlnená absencia viesť k výpovedi?

Príklad z praxe

Predstavte si, že máte zamestnanca, ktorý jedného dňa bez ohlásenia nenastúpi do práce. Voláte mu, píšete mu, no bez akejkoľvek odozvy. Po troch takýchto dňoch toho máte dosť a zašlete mu okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v neospravedlnenej absencii v práci v trvaní troch dní. Po jeho doručení Vás zamestnanec kontaktuje s tým, že od prvého dňa svojej neprítomnosti v práci je práceneschopný a že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Nech sa to už javí byť akokoľvek nespravodlivé, rozhodovacia prax sa vo vyššie načrtnutých prípadoch prikláňa na stranu zamestnanca.

Z uvedeného dôvodu by sa v danom prípade zamestnanec objektívne previnil „iba“ tým, že práceneschopnosť v súlade s § 144 ods. 1 Zákonníka práce neoznámil zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. V týchto intenciách sa nesie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.06.2016, sp. zn.: 11CoPr/2/2015, v odôvodnení ktorého konajúci súd uviedol: „Rozhodujúce pre rozhodovanie súdu bolo posúdenie, či zo strany žalobcu išlo alebo nešlo o neospravedlnenú absenciu. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprítomnosť v práci zamestnanca z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, je dôležitou osobnou prekážkou v práci, ktorá neprítomnosť zamestnanca u zamestnávateľa ospravedlňuje. V prejednávanej veci je zrejmé, že aj keď sa to tak zo začiatku mohlo javiť, v konečnom dôsledku vystavením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti spätne, došlo k tomu, že neprítomnosť žalobcu v práci nebola neprítomnosťou neospravedlnenou. Naopak, išlo o neprítomnosť spôsobenú dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktorá je dôležitou osobnou prekážkou v práci, pre ktorú zamestnávateľ musí neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlniť. Uvedenému záveru zodpovedá aj konštantná judikatúra.

Povinnosti zamestnávateľa

Je potrebné mať na vedomí, že v zmysle § 12 ods. 2 Zákonníka práce sa uvedená povinnosť vzťahuje jedine na zamestnávateľov, u ktorých zástupcovia zamestnancov pôsobia.

tags: #neospravedlnena #absencia #počas #PN #zamestnanec