Neplatené voľno z dôvodu invalidity: Podmienky a súvislosti

Článok sa zameriava na problematiku neplateného voľna v kontexte invalidity, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto tému z rôznych uhlov pohľadu. Cieľom je objasniť podmienky, za ktorých je možné neplatené voľno čerpať, a zároveň poukázať na súvisiace aspekty, ako sú povinnosti zamestnávateľa, práva zamestnanca a legislatívny rámec.

Úvod do problematiky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje dôležitú oblasť sociálnej politiky. Štát sa snaží podporovať ich pracovné uplatnenie, pretože z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majú často sťaženú pozíciu na trhu práce. Ustanovenia viacerých zákonov, predovšetkým zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ) a Zákonníka práce, upravujú práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov so zdravotným postihnutím. Cieľom je vytvoriť vhodné pracovné podmienky a zamedziť diskriminácii.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím sú ustanovené v § 158 a § 159 Zákonníka práce. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Zlepšovanie vybavenia pracovísk: Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Rekvalifikácia: Podľa § 159 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Prerokúvanie opatrení: Zamestnávateľ je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia na utváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky starostlivosti o týchto zamestnancov.

Ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím

Osobitné povinnosti súvisiace s ukončením pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím ustanovuje zamestnávateľovi § 66 Zákonníka práce. Občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného ÚPSVR, v obvode ktorého má sídlo, inak je výpoveď neplatná.

Predchádzajúci súhlas ÚPSVR musí mať zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, inak je výpoveď neplatná. Súhlas nie je potrebný v prípadoch:

Prečítajte si tiež: Podmienky neplateného voľna pre dôchodcov

• ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
• ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
• ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu alebo sústavne menej závažne porušuje pracovnú disciplínu (a bol na to písomne upozornený).

Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Celkový počet zamestnancov na účely § 63 ods.1 písm. d) je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce.

Neplatené voľno: Všeobecné podmienky

Zákonník práce upravuje rôzne druhy pracovného voľna, pričom niektoré sú platené (s náhradou mzdy) a iné neplatené. Neplatené voľno je voľno, počas ktorého zamestnanec nepoberá mzdu.

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi neplatené voľno na základe jeho žiadosti, a to najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Prečítajte si tiež: Sociálne poistenie počas neplateného voľna

Neplatené voľno v kontexte invalidity

Neplatené voľno môže zamestnanec so zdravotným postihnutím využiť aj v súvislosti so svojím zdravotným stavom. Napríklad, ak potrebuje absolvovať liečebné procedúry, ktoré nie je možné realizovať mimo pracovného času, alebo ak potrebuje dlhší čas na zotavenie po chorobe.

Dôležité je zdôrazniť, že zamestnávateľ nemôže nútiť zamestnanca so zdravotným postihnutím čerpať neplatené voľno. Vždy ide o dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak zamestnanec so zdravotným postihnutím potrebuje dlhšiu dobu na zotavenie, je vhodné zvážiť aj možnosť práceneschopnosti.

Vplyv neplateného voľna na evidenčný počet zamestnancov

Do evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú zamestnanci, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy v rozsahu dlhšom ako 4 týždne, a to odo dňa nástupu tohto voľna.

Občan so zdravotným postihnutím

Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa § 71 ods. 1 ZSP je poistenec invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Príspevky na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Štát poskytuje rôzne príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Tieto príspevky majú motivovať zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím a kompenzovať im zvýšené náklady, ktoré s tým môžu byť spojené. Medzi tieto príspevky patrí napríklad príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevok na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím do zamestnania a späť.

Prečítajte si tiež: Kedy si vybrať platenú PN alebo neplatené voľno?

tags: #neplatené #voľno #z #dôvodu #invalidity #podmienky