Rozdiely medzi obchodným súdom a stálym rozhodcovským súdom

Úvod

Šport a právo sú neodmysliteľne spojené a riešenie športových sporov sa uskutočňuje rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je rozhodcovské konanie, ktoré sa opiera o ústavné právo na spravodlivý proces a súdnu ochranu. V slovenskom futbalovom hnutí zohráva významnú úlohu rozhodcovský súd, ktorý zriaďuje Slovenský futbalový zväz (SFZ). Tento článok analyzuje rozdiely medzi obchodným súdom a stálym rozhodcovským súdom, s dôrazom na právomoc, rozhodcovskú zmluvu a arbitrabilitu, a to v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a aktuálnej judikatúry.

Právo na súdnu ochranu a rozhodcovské konanie

Rozhodcovské konanie je založené na článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces a súdnu ochranu. Toto právo vychádza z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách. Konanie pred súdom alebo rozhodcovským orgánom by malo spĺňať princípy spravodlivého procesu, ako sú nezávislosť, rýchlosť a právo na obhajobu.

Podľa profesora J. Sváka väčšina sporov pri výkone športovej činnosti spadá pod právo na súdnu ochranu, bez ohľadu na to, či si subjekty športového práva vytvorili vlastné rozhodovacie orgány. Právo na súdnu ochranu je neodňateľné, nescudziteľné, a v zásade nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Rozhodcovské konanie a zákon č. 244/2002 Z.z.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje, ktoré spory je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom a vymedzuje právomoc pre rozhodcovské súdy. Vymedzenie právomoci je dôležité pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva, ktorá dojednáva rozhodovanie sporu, ktorý nemôže rozhodcovský súd prejednať a rozhodnúť, je neplatná.

Právna povaha rozhodcovskej zmluvy

V odbornej verejnosti existujú rôzne teórie o právnej povahe rozhodcovskej zmluvy:

Prečítajte si tiež: Podnikatelia a paušálne výdavky: Vymáhanie pohľadávok

• Jurisdikčná teória: Procesnoprávny charakter rozhodcovskej zmluvy.
• Zmluvná teória: Hmotnoprávny charakter rozhodcovskej zmluvy.
• Zmiešaná teória: Zmiešaný (procesnoprávny a hmotnoprávny) charakter rozhodcovskej zmluvy.
• Autonómna teória: Sui generis povaha rozhodcovskej zmluvy.

Ústavný súd Českej republiky sa vyjadril k právnej povahe rozhodcovského konania vo svojom Náleze IV. ÚS 174/02 zo dňa 15. 7. 2002.

Arbitrabilita sporov

Rozhodcovský súd môže rozhodovať majetkové spory vzniknuté z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ktoré nie sú z rozhodovania vylúčené. V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať:

• Spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
• Spory o osobnom stave (statusové veci), napr. spory o rozvode manželstva.
• Spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, napr. spory o vylúčenie veci z exekúcie.
• Spory, ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom.

Pre účely rozhodcovského konania je dôležité, či sa výsledok sporu prejaví v majetkovej sfére niektorého z účastníkov konania. Majetkové spory vznikajú z rôznych typov zmlúv, záväzkov z protiprávnych úkonov a z bezdôvodného obohatenia. V rozhodcovskom konaní o majetkových veciach zo súkromnoprávnych vzťahov sú prípustné nielen žaloby na plnenie, ale aj žaloby určovacie.

Žaloby na určenie

Právna teória v Českej republike podporuje prípustnosť žalôb na určenie v rozhodcovskom konaní, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov (Uznesenie Vrchného súdu v Prahe). Aktuálna rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v Slovenskej republike však zastáva opačný názor, že konanie o určenie platnosti právneho úkonu nepatrí medzi konania, ktoré je možné skončiť súdnym zmierom, a teda nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.

Autor sa prikláňa k názoru, že do kompetencie rozhodcovského súdu by mali patriť aj žaloby na určenie, pokiaľ požadované určenie bude mať dopad do majetkovej sféry účastníkov sporu. V rámci úvah de lege ferenda je možné uvažovať o spresnení zákona o rozhodcovskom konaní, inšpiráciou môže byť právna úprava v Českej republike.

Prečítajte si tiež: Obchodný zástupca a náhrada škody

Arbitrabilita pracovnoprávnych sporov

S právnym postavením profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch je spojený problém arbitrability pracovnoprávnych sporov. Existujú názory, ktoré vylučujú rozhodovanie sporov v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom z pôsobnosti rozhodcovského konania, a názory, ktoré riešenie uvedených sporov v rámci rozhodcovského konania pripúšťajú.

Autor sa prikláňa k názoru, že do kompetencie rozhodcovského súdu by mali patriť aj spory týkajúce sa individuálnych pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ budú mať dopad do majetkovej sféry účastníkov sporu. V rámci úvah de lege ferenda je možné uvažovať o spresnení zákona o rozhodcovskom konaní, inšpiráciou môže byť právna úprava v Českej republike.

Rozhodcovský súd SFZ

SFZ zriaďuje stály rozhodcovský súd ako nezávislý orgán pre rozhodovanie športových sporov a majetkových nárokov. Rozhodcovský súd sa riadi platnými právnymi predpismi, svojím štatútom a rokovacím poriadkom. Rozhodcovský súd tvoria výkonné orgány, rozhodcovia a tajomník.

Rozhodcovský súd rozhoduje majetkové spory, ktoré vzniknú v štruktúrach SFZ, jeho členov, im podliehajúcich osôb a všetkých, ktorí sa podriadia jeho právomoci, pokiaľ to pripúšťajú predpisy o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd môže rozhodovať aj spory iných národných športových zväzov a ich členov, ktorí sa podriadia jeho právomoci. Členovia SFZ sú povinní riešiť spory zo vzťahov súvisiacich s činnosťou v rámci futbalového hnutia pred rozhodcovským súdom, pokiaľ to nevylučuje zákon.

Novela zákona o rozhodcovskom konaní

V roku 2010 bola prijatá novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorá zaviedla zmeny v rozhodcovskom konaní. Jednou z najvýznamnejších zmien bolo zavedenie odkladného účinku žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. To znamená, že po podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na štátnom súde nie je možné uplatniť rozhodcovský rozsudok v exekúcii až do rozhodnutia štátneho súdu.

Prečítajte si tiež: Prehľad judikatúry: Náhrada škody obchodného zástupcu

Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách

Rozhodcovské súdy rozhodujú aj spotrebiteľské spory. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa zaoberá aj rozhodcovskými doložkami v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle slovenského práva je rozhodcovská doložka vyžadujúca od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, neprijateľnou podmienkou.

Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR

V rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR možno nájsť výklad doktríny separácie a doktríny competence - competence. Najvyšší súd SR sa zaoberal aj otázkou postupu súdu v prípade kolízie právomoci s rozhodcovským súdom a postupu v prípade, ak žalobca označí ako žalovaného Stály rozhodcovský súd.

tags: #obchodný #súd #stály #rozhodcovský #súd #rozdiel