
Účtovanie o odloženej dani z príjmov je komplexná oblasť, ktorá má za cieľ zreálnenie vykázaného hospodárskeho výsledku po zdanení. Vzniká v dôsledku rozdielov medzi účtovnou hodnotou majetku a záväzkov a ich daňovou základňou. Tieto rozdiely, označované ako dočasné rozdiely, môžu viesť k vzniku odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku. Tento článok sa zameriava na problematiku odloženej daňovej pohľadávky, jej výpočet, zmenu sadzby dane a praktické príklady.
Problematika odloženej dane je upravená v nasledujúcich predpisoch:
Pri vykazovaní odloženej dane je nevyhnutné určiť správnu účtovnú zostatkovú hodnotu a daňovú základňu majetku alebo záväzkov. Následne je potrebné špecifikovať dočasné rozdiely na:
Pri stanovení správneho výpočtu odloženej dane existujú dve metódy:
Podľa § 10 ods. 14 postupov účtovania sa pri výpočte odloženého daňového záväzku a odloženej daňovej pohľadávky používajú platné sadzby dane z príjmov, o ktorých sa predpokladá, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná alebo odložený daňový záväzok uplatnený. Ak takáto sadzba nie je známa, použije sa sadzba dane z príjmov platná v nasledujúcom účtovnom období.
Prečítajte si tiež: Tvorba a účtovanie odloženej dane
Zmena sadzby dane z príjmov: Pred zaúčtovaním odloženej dane z príjmov sa pri zmene sadzby dane z príjmov prehodnotí výška odloženej dane z príjmov.
Odložená daň za bežné účtovné obdobie sa účtuje v závislosti od toho, ako sa účtuje účtovný prípad. Ak odložená daňová pohľadávka alebo odložený daňový záväzok vznikli v súvislosti s účtovnými prípadmi, ktoré sa neúčtujú ako výnos alebo náklad, ale priamo v prospech alebo na ťarchu účtov vlastného imania (napr. 414 - Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku), účtuje sa v prospech alebo na ťarchu týchto účtov vlastného imania (§ 10 ods. 16 postupov účtovania).
Ak je účtovná hodnota pohľadávky vyššia, než je jej daňová základňa (napr. zaúčtované pohľadávky z úrokov, zmluvnej pokuty, ktoré sa podľa § 17 ods. 19 ZDP zahŕňajú do základu dane až po inkase pohľadávky), účtujeme o odloženej daňovej pohľadávke [§ 10 ods. 8 písm. a) postupov účtovania].
Príklad: Účtovná jednotka vyúčtovala v roku 2012 dodávateľovi za oneskorené dodanie materiálu zmluvnú pokutu vo výške 5 000 €. Dodávateľ zmluvnú pokutu neuhradil do konca roku 2012. V zmysle § 17 ods. 19 ZDP sa zmluvná pokuta zahrnie do základu dane až po jej zaplatení.
Ak je účtovná hodnota pohľadávky nižšia, ako je jej daňová základňa, napríklad bola vytvorená opravná položka k pohľadávke a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou pohľadávky bude v budúcnosti daňovo uznaný, účtujeme o odloženej daňovej pohľadávke [§ 10 ods. 8 písm. b) postupov účtovania].
Prečítajte si tiež: Zákon o Odloženej Daňovej Pohľadávke
Príklad: Účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období roku 2012 pohľadávku vo výške 30 000 € (deň uskutočnenia účtovného prípadu 20. 4. 2012) so splatnosťou 6. 5. 2012. Keďže má k 31. 12. 2012 informácie, že odberateľ je nesolventný a hrozí mu konkurz a pohľadávka (po lehote splatnosti) nebude pravdepodobne odberateľom uhradená, na základe zásady opatrnosti vytvorila opravnú položku v plnej výške. Tvorba opravnej položky nie je daňovým výdavkom, pretože nie sú splnené ani podmienky § 20 ods. 10 ZDP (na spoločnosť ešte nebol vyhlásený konkurz a účtovná jednotka neprihlásila pohľadávku v rámci konkurzného konania) a ani podmienky § 20 ods. 14 ZDP (od splatnosti pohľadávky uplynulo k 31. 12. 2012 menej ako 360 dní).
V prípade zásob môže prísť iba k situácii, že účtovná hodnota zásob je nižšia, ako je ich daňová základňa, napríklad bola vytvorená opravná položka k zásobám a tento rozdiel medzi účtovnou hodnotou a daňovou základňou bude v budúcnosti daňovo uznaný [§ 10 ods. 8 písm. b) postupov účtovania].
Príklad: Účtovná jednotka evidovala k 31. 12. 2012 zásoby tovaru v účtovnej hodnote 50 000 €. Na základe trhových informácií o poklese ceny tohto tovaru je povinná zaúčtovať opravnú položku k tovaru vo výške predpokladanej predajnej ceny a po odpočítaní nákladov na ich predaj vo výške 10 000 €. Predpokladá však, že cena tovaru sa môže v budúcnosti aj zvýšiť. Vytvorenú opravnú položku považujeme za dočasný rozdiel v ocenení.
Ak je účtovná hodnota záväzku vyššia, ako je jeho daňová základňa, napríklad záväzky daňovo uznané až po ich zaplatení, účtovná jednotka tvorí odloženú daňovú pohľadávku v zmysle § 10 ods. 8 písm. a) postupov účtovania.
Príklad: Účtovná jednotka zaúčtovala v roku 2012 záväzky zo zmluvných úrokov z omeškania vo výške 10 000 €, ktoré neboli v tom roku uhradené. Podľa ustanovenia § 17 ods. 19 ZDP sa zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania zahrnú do základu dane u dlžníka po ich zaplatení.
Prečítajte si tiež: Vykazovanie odloženej daňovej pohľadávky
Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa zákona o účtovníctve a jej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok podľa zákona o dani z príjmov, sa zahrnie do základu dane v tom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19 ZDP (ustanovenie § 17 ods. 23 ZDP).
V súvahe sa odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok vykazujú samostatne alebo sa môže vykázať len výsledný zostatok účtu 481 - Odložený daňový záväzok a odložená daňová pohľadávka, ak ide o toho istého daňovníka a ten istý daňový úrad.
V roku 2024 nastala zmena v sadzbe dane z príjmov právnických osôb. Podľa § 15 písm. b) ZDP je sadzba dane pre právnickú osobu:
Pri výpočte odloženej dane za rok 2024 je preto potrebné zohľadniť túto zmenu a použiť správnu sadzbu dane v závislosti od výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov).
Spoločnosť A dosiahla v roku 2014 daňovú stratu vo výške 45 000 €. Spoločnosť nepredpokladala s istotou, že v roku 2015 dosiahne kladný základ dane, preto k 31. 12. 2014 neúčtovala o odloženej daňovej pohľadávke z titulu možnosti uplatnenia daňovej straty v budúcich obdobiach. K 31. 12. 2015 spoločnosť predpokladala, že z daňovej straty vo výške 45 000 € si bude môcť umoriť ¾. Preto zaúčtovala odloženú daňovú pohľadávku zo sumy ¼ daňovej straty vo výške 45 000 €, t. j. 11 250 €. V roku 2015 bola použitá sadzba dane 22 %.
Spoločnosť predpokladá, že do roku 2018 (posledný rok, kedy je možné daňovú stratu uplatniť) bude môcť využiť uplatnenie daňovej straty maximálne vo výške 18 000 €. Z dôvodu zmeny sadzby dane dôjde k zmene výšky odloženej daňovej pohľadávky o (-) 180 € [18 000 x (22 % - 21 %)]. K 31. 12. 2016 spoločnosť účtuje odloženú daňovú pohľadávku vo výške 7 425 €.