Oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného po prepočte zrážok: Vzor a postup

Pri spracovaní miezd je nevyhnutné, aby mzdoví účtovníci dôkladne poznali a dodržiavali pravidlá stanovené zamestnávateľom v interných pracovnoprávnych predpisoch. Okrem toho musia plniť povinnosti, ktoré zamestnávateľom ukladajú platné právne predpisy, najmä v oblasti poskytovania mzdy, platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovania príjmu zo závislej činnosti.

Chyby pri výpočte mesačnej mzdy a ich opravy

Napriek dôkladnej znalosti a kontrole dodržiavania predpisov sa môže stať, že dôjde k chybnému výpočtu mesačnej mzdy, nesprávnemu určeniu vymeriavacieho základu pre platenie poistného, alebo nesprávnemu zrazeniu preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Bez ohľadu na to, či k chybe došlo zavinením zamestnávateľa, mzdovej účtovníčky alebo samotného zamestnanca, je povinnosťou mzdovej účtovníčky zistenú chybu odstrániť. Aj pri opravách chýb platia určité pravidlá a zákonom ustanovené postupy.

Postup pri oprave chýb

Podľa § 39 ods. 1, mzda sa vyúčtováva za uplynulé mesačné obdobie na základe dokladov preukazujúcich dohodnuté mzdové podmienky, odpracovaný čas alebo dosiahnutý výkon zamestnanca, ako aj iných dokladov preukazujúcich neprítomnosť zamestnanca v práci a vznik nároku na náhradu mzdy.

Chyby, ktoré spočívajú v:

• Nesprávne vypočítanom priemernom zárobku na pracovnoprávne účely.
• Nesprávne uplatnenej výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
• Nesprávne poskytnutej sume daňového bonusu.
• Nesprávne použitej sadzbe poistného na zdravotné a sociálne poistenie.

Je možné opraviť iba novým výpočtom čistej mzdy a zohľadnením opravy vo všetkých dokladoch a výkazoch súvisiacich s evidenciou miezd, poistného a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti. T. j. v mesačnom výkaze poistného a príspevkov.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky zo zahraničia

Chyby, ktoré spočívajú v:

• Nesprávne určenej základnej mzde.
• Prémii.
• Odmene.
• Náhrade mzdy alebo inej zložke mzdy.

Po dohode so zamestnancom zúčtovaním vzniknutého rozdielu v najbližšom termíne pre zúčtovanie miezd, pričom zúčtovaný rozdiel bude súčasťou hrubej mzdy, t. j. vymeriavacieho základu pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie a súčasťou zdaniteľného príjmu pre výpočet preddavku na daň z príjmu zo závislé činnosti v čase zúčtovania, resp. výplaty príjmu.

Príklad opravy chyby pri zúčtovaní mzdy

Zamestnanec mal od 1. 2. 2012 zvýšenú mzdu zo 750 € na 775 €. Mzdová účtovníčka dostala dodatok k pracovnej zmluve až 23. 3. 2012, po uzatvorení mesačného vyúčtovania, poukázaní príjmu zamestnancom na účty a odoslaní príslušných výkazov mzdového účtovníctva. Nezohľadnenie zvýšenia mzdy pri zúčtovaní opravila dodatočným prepočtom vyúčtovanej mzdy zamestnanca a doplatením rozdielu čistej mzdy zamestnancovi dňa 28. 3. V dôsledku prepočtu vyúčtovanej mzdy vznikla aj povinnosť zaúčtovania správnych údajov v mzdovom liste zamestnanca, podania opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov na sociálne poistenie, opravného výkazu preddavkov na verejné zdravotné poistenie a posúdenia správnosti podaného prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti.

Mzdové listy a výplatné listiny

Zamestnávateľ je povinný viesť mzdové listy a výplatné listiny pre zamestnancov vrátane ich rekapitulácie v zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Každú zmenu v dôsledku prepočtu mzdy alebo opravy chýb pri výpočte mesačnej mzdy je povinný vykonať na mzdovom liste aj vo výplatnej listine. V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka.

Vyplýva to zo splatnosti mzdy stanovenej v § 129 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak, a tiež z § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Prečítajte si tiež: Sprievodca poberaním dôchodku z ČR

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. úhrn poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, súvisiace s vyplateným príjmom. V prípade, že používaný mzdový softvér to nedokáže, mzdová účtovníčka musí urobiť spätný prepočet z výšky vyplateného čistého príjmu.

Príklad zaúčtovania príjmu do mzdového listu

Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi za január hrubý príjem 792 €. Z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti mu z čiastky k výplate 613,27 € dňa 24. 2. vyplatil iba 400 €. Rozdiel mu vyplatil spolu s príjmom za február dňa 20. 3. Za február zúčtoval hrubý príjem 780 €.

Zamestnávateľ by mal vedeniu a kontrole mzdových listov venovať maximálnu pozornosť, pretože z údajov mzdových listov sa vyhotovujú potvrdenia, výkazy, prehľady, hlásenia, ročné zúčtovania a pod. a chyba v mzdovom liste sa ľahko môže preniesť do uvedených dokumentov.

Príklad vykázania údajov v mzdovom liste

V mzdovom liste zamestnanca z príkladu č. 1 za mesiac február budú vykázané údaje z prepočtu mzdy. Príjem za február bol, aj keď na dvakrát, vyplatený v termíne do 31. 3.

Výkazy poistného a príspevkov

Výkazy poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného je zamestnávateľ povinný predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení.

Prečítajte si tiež: Žiadosti o príspevok pri duálnom vzdelávaní

Medzi ne patrí:

• Údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 ods.
• Opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov a opravný výkaz poistného a príspevkov, ktoré predkladá iba v prípadoch omylu, resp. chyby v predloženom riadnom mesačnom výkaze alebo výkaze, napr. ak vykáže údaje z iného rozhodujúceho obdobia, ak vykáže poistné z nesprávne určeného nižšieho vymeriavacieho základu, pričom opravný výkaz je povinný predložiť kompletný, t. j. výkaz vrátane príloh.

Sociálna poisťovňa určila zamestnávateľom povinnosť podávania výkazov od 1. 12. 2011 výlučne elektronicky, bez ohľadu na počet zamestnancov.

Oprava vymeriavacieho základu

Ak zamestnávateľ zistí, že poistné vypočítal, vykázal a odviedol z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný urobiť prepočet a podať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov. Ak zistí, že vypočítal, vykázal a odviedol poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, údaje o vykázanom vymeriavacom základe a poistnom nevysporiada podaním opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov, ale prostredníctvom žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu, ktorú podá v súlade s § 145 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Náležitosti žiadosti určila Sociálna poisťovňa vydaním vzoru žiadosti. Ak zamestnávateľ žiada vrátiť poistné za viac kalendárnych mesiacov, podáva len jednu žiadosť. V žiadosti za každý kalendárny mesiac, za ktorý žiada vrátiť poistné, uvedie údaje týkajúce sa konkrétneho zamestnanca aj súhrn poistného za všetkých zamestnancov v členení na pôvodné údaje z predloženého riadneho výkazu a na údaje nové podľa správneho vymeriavacieho základu a poistného.

Príklad opravy mesačného výkazu poistného a príspevkov

Zamestnávateľ za zamestnanca z príkladu č. 1 v riadne podanom mesačnom výkaze poistného a príspevkov na sociálne poistenie vykázal vymeriavací základ (750 €) a poistné (259,49 €) podľa pôvodného vyúčtovania mzdy. Tento vymeriavací základ bol nižší ako zamestnancovi skutočne prináležiaci príjem zo závislej činnosti za február. Po prepočte je zamestnávateľ povinný podať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom pre uvedeného zamestnanca vykáže vymeriavací základ (775 €) a poistné (268,14 €) po prepočte. Zároveň je povinný vzniknutý rozdiel na poistnom vo výške 8,65 € doplatiť.

Príklad vplyvu priznania starobného dôchodku na platbu poistného

Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok od 10. 1. 2012, v pracovnom pomere ostal naďalej. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku mu bolo doručené 2. 3., zamestnávateľovi ho predložil 5. 3. Zamestnanec a zamestnávateľ za zamestnanca od priznania starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ túto skutočnosť mohol zohľadniť až pri vyúčtovaní mzdy za február. Vznik preplatku za obdobie od 10. 1. do 31. 1. sa nepovažuje za chybu zamestnávateľa pri výpočte poistného. Ak zamestnávateľ vykázal a odviedol poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov nepodáva. Vzniknutý preplatok sa považuje za poistné zaplatené bez právneho dôvodu, ktoré Sociálna poisťovňa v zmysle § 145 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vráti na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa.

Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je v zmysle § 20 zákona o zdravotnom poistení povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné.

Výkaz obsahuje:

• Výšku preddavkov.

Formu a rozsah mesačného výkazu určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metodickým usmernením č. 3/5 /2008 - Spôsob a forma vykazovania preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, pričom výkaz obsahuje náležitosti uvedené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Výkaz má listinnú alebo elektronickú formu. Zamestnávatelia predkladajú výkaz v listinnej forme výlučne na tlačive určenom príslušnou zdravotnou poisťovňou. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov poistených vo všetkých zdravotných poisťovniach, je povinný výkaz predkladať výlučne elektronicky.

Zamestnávateľ predkladá výkaz preddavkov na poistné za príslušný kalendárny mesiac do troch dní od splatnosti preddavkov na poistné s označením druhu výkazu N - nový (riadny) výkaz.

Aditívneho (rozdielového) výkazu s označením druhu výkazu A, pričom tento výkaz dopĺňa podaný riadny výkaz a vykazuje sa v ňom rozdiel údajov oproti predchádzajúcemu podanému výkazu. Povinnosť podania opravného výkazu môže vzniknúť z dôvodu nesprávne uvedených údajov v riadnom výkaze alebo z dôvodu nevyhnutnosti prepočtu mesačnej mzdy zamestnanca, čo má za následok zmenu výšky vymeriavacieho základu a výšky preddavkov na poistné.

Príklad opravného výkazu preddavkov na poistné

Zamestnávateľ za zamestnanca z príkladu č. 1 v riadne podanom výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie vykázal vymeriavací základ (750 €) a poistné (105 €) podľa pôvodného vyúčtovania mzdy. Po prepočte je zamestnávateľ povinný podať opravný výkaz preddavkov na poistné, v ktorom za zamestnanca uvedie vymeriavací základ (775 €) a preddavok na poistné (108,50 €) po prepočte. Zároveň je povinný vzniknutý rozdiel na preddavkoch na poistné vo výške 3,50 € doplatiť.

Príklad zohľadnenia invalidity zamestnanca pri odvodoch

Zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý bol od 15. 11. 2011 uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Zamestnávateľa o tejto skutočnosti informoval až vo februári 2012. Zamestnávateľ zrážal a odvádzal preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sadzbe 4 % za zamestnanca a 10 % za zamestnávateľa. Keďže sadzba poistného za osoby so zdravotným postihnutím 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa sa uplatní v zmysle § 12 ods. keďže oprava sa týka aj roku 2011, podá aj opravný výkaz preddavkov na verejné zdravotné poistenie pre účely ročného zúčtovania preddavkov na rok 2011, ktorý je možné podať najneskôr do 31. 5. 2012.

Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti

Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac je zamestnávateľ od 1. 1. 2012 povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa prehľad podáva, na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financií SR.

V praxi sa stáva, že zamestnávateľ prehľad vypĺňa z údajov z vyúčtovaných miezd za príslušný mesiac a neprihliada na skutočnosť, či mzdy boli v stanovenom výplatnom termíne zamestnancom aj vyplatené. Pri nevyplatení mzdy alebo iného príjmu zo závislej činnosti sa stáva, že zúčtovaný príjem zdaní, vykáže preddavok na daň, ktorý správcovi dane odvedie. Takýto postup nie je správny, pretože zamestnávateľ je v zmysle § 35 ods. 3 ZDP povinný preddavok na daň zraziť pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancom k dobru bez ohľadu na to, za ktoré zdaňovacie obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca. Príjem je povinný zdaniť vtedy, keď ho vypláca, a to podľa podmienok platných v čase výplaty. Aj keď príjem vypláca za viac kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia naraz, musí ho zdaniť v čase výplaty. Aby zamestnanec v dôsledku zdanenia nebol znevýhodnený, uplatní postup podľa § 35 ods. 9 ZDP, t. j. preddavok na daň zrazí a daňový bonus prizná, ako keby bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch.

Príklad opravy prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti

Ak zamestnávateľ zistí, že v riadnom prehľade sú chyby, či už v dôsledku prepočtu mzdy zamestnancov alebo v dôsledku nesprávne vyplneného a podaného tlačiva, musí podať opravný prehľad. Opravný prehľad podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný riadny prehľad za príslušné obdobie obsahuje nesprávne údaje, pričom v opravnom prehľade uvedie aj dátum zistenia skutočnosti na podanie opravného prehľadu. V opravnom prehľade uvedie všetky príslušné údaje vo všetkých častiach prehľadu, ako keby podával riadny prehľad. Po podaní opravného prehľadu sa na riadny prehľad alebo na predchádzajúce opravné prehľady neprihliada. Ak sa oprava prehľadu týka predchádzajúcich zdaňovacích období, opravný výkaz sa podáva na tlačivách platných pre konkrétne zdaňovacie obdobie.

Ak sa po podaní riadneho prehľadu zistí chyba vo výpočte mesačnej mzdy a mzda sa za príslušný mesiac prepočíta, povinnosť podania opravného prehľadu vyplýva zo skutočnosti, v akej výške bol zamestnancovi zdaniteľný príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný k dobru za príslušný kalendárny mesiac. V prehľade sa totiž uvádzajú zúčtované a zároveň vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a zrazené preddavky na daň zo zúčtovaných a zároveň vyplatených zdaniteľných príjmov. Povinnosť podania opravného prehľadu vznikne v prípade, ak sa zamestnancovi vo výplatnom termíne, resp. v termíne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa zdan…

Výplatná listina

V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný vydať zamestnancom doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Doklad vydá v písomnej forme alebo ak sa so zamestnancom dohodne, v elektronickej forme. Úlohu tohto dokladu plní výplatná listina.

Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov. Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list, tzv.

Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru

Zamestnávateľ je po skončení pracovného pomeru so zamestnancami povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2. Je vhodné, aby mzdové listy a výplatné listiny v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle uvedených predpisov, t. Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda. Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ, a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Mzdovú agendu tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy.

Medzi tieto písomnosti patria:

• kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1.
• ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré vykonával zamestnávateľ do 31. 12.
• prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny štvrťrok (do 31. 12. 2011) alebo za kalendárny mesiac (od 1. 1.
• rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, napr.

Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na ne vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie podľa zákona o účtovníctve, t. pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie. Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list. Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon o dani z príjmov týkajúci sa uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne.

V zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce.

S účinnosťou od 1. 1. pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa:

• z dôvodov: uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j.
• uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j.

Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné.

Príklad výpočtu odstupného a náhrady mzdy za dovolenku

Zamestnanec bol v pracovnom pomere od 1. 2. 2008 s týždenným pracovným časom 40 hodín. Pracovný pomer skončil dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 31. 3. 2013 a vznikol mu nárok na odstupné vo výške troch priemerných mesačných zárobkov. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. 1. 2013 je 4,1025 €. Ku dňu skončenia pracovného pomeru mu ostali 2 dni nevyčerpanej dovolenky z roku 2012 a 5 dní alikvotnej časti dovolenky z roku 2013 a zamestnávateľ mu poskytne za 7 dní nevyčerpanej dovolenky náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Výpočet:

• priemerný mesačný zárobok podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca, zaokrúhlený na najbližší eurocent nahor, t.

Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní

V zmysle § 75 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce náležitosti pracovného posudku nestanovuje, mal by obsahovať objektívne hodnotenie činnosti zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších činností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.

• doba trvania pracovného pomeru - uvedená dňom začatia a dňom skončenia pracovného pomeru a z nich vyplývajúca doba v rokoch a kalendárnych dňoch trvania pracovného pomeru, t. j. aj vrátane neodpracovaného obdobia, napr. z dôvodu neplateného voľna, práceneschopnosti a pod. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava doba u konkrétneho zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec požiada o započítanie jeho celkovej doby od 18. roku veku, posledný zamestnávateľ tak môže urobiť len po predložení potvrdení dokladujúcich započítavanú dobu trvania predchádzajúcich pracovných pomerov.
• Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho požiadanie v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení.

Keďže náležitosti potvrdenia o zamestnaní stanovené Zákonníkom práce nie sú taxatívne, zamestnávateľ v ňom môže uviesť aj ďalšie skutočnosti charakterizujúce priebeh a skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Iné informácie je v zmysle § 75 ods. 4 Zákonníka práce oprávnený uviesť len so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Potvrdenie o zamestnaní je základným dokladom zamestnanca o tom, akú dobu u zamestnávateľa pracoval a aké nároky mu z pracovného pomeru vznikli. V praxi zamestnávateľ vystavuje potvrdenie alebo tzv.

tags: #oznamenie #o #vykonávaní #zrážok #z #dôchodku