Pasívna Legitimácia a Zmena Podmienok v Právnych Sporoch

Tento článok sa zaoberá problematikou pasívnej legitimácie v právnych sporoch, s dôrazom na zmenu podmienok a jej vplyv na priebeh a výsledok súdnych konaní. Analyzuje rôzne aspekty pasívnej legitimácie, vrátane jej definície, významu, a ako sa prejavuje v kontexte rôznych právnych oblastí, ako sú spory o usporiadanie podielového spoluvlastníctva, náhradu škody a dedičské konania.

Úvod do Pasívnej Legitimácie

Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom povinnosti je niekto iný. Ak by navrhovateľ zažaloval napríklad Jozefa Mrkvičku na zaplatenie sumy 100 € za zničený koberec, avšak v konaní by súd zistil, že povinnosť zaplatiť túto škodu nemá Jozef Mrkvička ale Janko Hraško, tak zamietne návrh navrhovateľa, ktorý smeruje voči Jozefovi Mrkvičkovi z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľ však môže tejto situácii predísť návrhom na zámenu účastníkov, kde požiada súd, aby z konania vystúpil Jozef Mrkvička a do konania na jeho miesto vstúpil Janko Hraško, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.

Pasívna legitimácia je právny pojem, ktorý označuje, či je určitá osoba správnym žalovaným v súdnom spore. Zjednodušene povedané, ide o to, či má žalovaná strana povinnosť, ktorú si žalobca nárokuje. Ak žalovaná strana nemá túto povinnosť, nemá pasívnu legitimáciu a žaloba proti nej bude zamietnutá.

Pasívna Legitimácia v Kontexte Podielového Spoluvlastníctva

Na okresnom súde Čadca prebiehal spor o usporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa žalobu zamietol, okrem iného, z dôvodu, že po nebohom spoluvlastníkovi nebol prerokovaný podiel a teda nie je možné zrušiť a usporiadať podielové spoluvlastníctvo. Súd tiež argumentoval, že žalobca sa môže domáhať zrušenia podielového spoluvlastníctva len vo vzťahu k tým podielovým spoluvlastníkom, ktorí ho reálne tvoria a že žalované v rade 7a/ a 7b/ nie sú zapísané na LV.

Tento prípad ilustruje, že pasívna legitimácia v spore o zrušenie podielového spoluvlastníctva sa týka len tých osôb, ktoré sú reálnymi spoluvlastníkmi. Ak niekto nie je zapísaný na liste vlastníctva ako spoluvlastník, nemôže byť ani pasívne legitimovaný v takomto spore.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Pasívna Legitimácia v Konaní o Dedičstve

V konaní o dedičstve súd rieši otázku vecnej legitimácie. V prípade spornosti v rámci dedičského konania môže byť táto odstránená v sporovom konaní. Predmetné konanie je možné chápať ako opravné konanie voči rozhodnutiam štátneho notárstva alebo súdu v dedičskej veci.

Prípad, v ktorom navrhovateľ sa domáhal určenia svojich dedičských práv po zomrelom strýkovi, ukázal, že ak bolo konanie o dedičstve právoplatne skončené a zároveň v ňom bola vyriešená aj otázka komu dedičstvo pripadlo, odporca nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva.

Pasívna Legitimácia v Spore o Náhradu Škody

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21. októbra 2020 sp. zn. 4Cdo5/2020 vyjadril právny názor, že v spore o náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú pasívne legitimovaní poistený škodca aj poistiteľ.

Tento príklad poukazuje na to, že v niektorých prípadoch môže byť pasívne legitimovaných viacero strán. V tomto prípade, poistený škodca aj poistiteľ majú povinnosť nahradiť škodu, a preto sú obaja pasívne legitimovaní v spore.

Zmena Podmienok a Jej Vplyv na Pasívnu Legitimáciu

Zmena podmienok počas súdneho konania môže mať významný vplyv na pasívnu legitimáciu. Napríklad, ak sa počas konania zmení vlastníctvo nehnuteľnosti, môže to ovplyvniť, kto je pasívne legitimovaný v spore týkajúcom sa tejto nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

Príkladom je situácia, keď Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 9. apríla 2015 určil, že výlučným vlastníkom Domu kultúry je spoločnosť X , a. s. (v konaní X žalobca, tu žalovaný 2/). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaných 1/, 2/, že mal na danú vec aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, čo nebolo predmetom tohto konania. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že v rozhodnom období užíval predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu žalovaný l/, za pasívne legitimovaného v tomto konaní považoval iba žalovaného l/, preto žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

V tomto prípade, zmena vlastníka Domu kultúry mala vplyv na to, kto bol pasívne legitimovaný v spore o náhradu za užívanie pozemku. Súd rozhodol, že pasívne legitimovaný je ten, kto pozemok v rozhodnom období užíval, nie nevyhnutne vlastník stavby na ňom postavenej.

Dôsledky Nedostatku Pasívnej Legitimácie

Ak súd zistí, že žalovaná strana nemá pasívnu legitimáciu, žalobu proti nej zamietne. To znamená, že žalobca nebude môcť úspešne vymáhať svoje nároky od tejto strany. V takom prípade môže byť potrebné podať novú žalobu proti správnej strane, ktorá má pasívnu legitimáciu.

Pre názornosť príklad: Ak by navrhovateľ zažaloval odporcu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, teda nevznikla tomu konkrétnemu odporcovi povinnosť navrhovateľovi platiť, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ak by navrhovateľ zažaloval napríklad Jozefa Mrkvičku na zaplatenie sumy 100 € za zničený koberec, avšak v konaní by súd zistil, že povinnosť zaplatiť túto škodu nemá Jozef Mrkvička ale Janko Hraško, tak zamietne návrh navrhovateľa, ktorý smeruje voči Jozefovi Mrkvičkovi z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

Návrh na Zámenu Účastníkov Konania

Ak navrhovateľ zistí, že žaluje nesprávnu osobu, môže podať návrh na zámenu účastníkov konania. V takom prípade požiada súd, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný a na jeho miesto vstúpil nový žalovaný, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

Navrhovateľ však môže tejto situácii predísť návrhom na zámenu účastníkov, kde požiada súd, aby z konania vystúpil Jozef Mrkvička a do konania na jeho miesto vstúpil Janko Hraško, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.

tags: #pasivna #legitimacia #zmena #podmienky