Podiel v obchodnej spoločnosti, záporné vlastné imanie a účtovné postupy

Vlastné imanie je kľúčová položka v súvahe každej obchodnej spoločnosti. Predstavuje vlastné zdroje financovania majetku spoločnosti a je regulované Obchodným zákonníkom, ktorý stanovuje pravidlá pre tvorbu vkladov, príspevkov vlastníkov do základného imania, kapitálového fondu z príspevkov, ako aj povinnosti v oblasti tvorby rezervného fondu. Zároveň definuje podmienky pre znižovanie vlastného imania. Dôležité je tiež poznať povinnosti pri predlžení, hrozbe úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa opierajú o hodnotu vlastného imania pre oblasť konkurzného práva. Zákon o dani z príjmov ustanovuje podmienky, kedy je zníženie vlastného imania predmetom zdanenia u spoločníka, pretože sa považuje za vyplatenie podielu na zisku spoločníkovi.

Vlastné imanie a jeho význam

Vlastné imanie je vlastný zdroj financovania majetku obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť pri znižovaní niektorej položky vlastného imania musí preukázať, z akých zdrojov bola znižovaná položka vytvorená. V účtovníctve si pomáhame tvorbou analytického účtu, ktorý identifikuje rok a zdroj, z ktorého bola položka vlastného imania tvorená. Pri vypracovaní interného účtovného dokladu, na základe ktorého sa realizuje zápis v účtovných knihách, dbáme na identifikáciu zápisnice z valného zhromaždenia, na ktorom bola odsúhlasená účtovaná skutočnosť. Tvorba, zmena a znižovanie vlastného imania podlieha schváleniu valného zhromaždenia.

Vklady spoločníkov a ich účtovanie

Vklad spoločníka môže byť peňažný alebo nepeňažný. Najjednoduchší je vklad peňažných prostriedkov. Pri nepeňažnom vklade je potrebné mať stanovenie hodnoty nepeňažného vkladu znaleckým posudkom. Je prípustné pri splnení podmienok podľa § 59b Obchodného zákonníka, aby znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Hodnota nepeňažného vkladu, o ktorú nastane zvýšenie základného imania, je ustanovená v § 59 ods. Predmetom účtovníctva a dňom, kedy vzniká účtovný prípad, je nárok Spoločnosti na zvýšenie základného imania, t. j. rozhodnutia valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka Spoločnosti.

Peňažné vklady

Pri vklade peňažných prostriedkov nevzniká daňová povinnosť. Podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane nie sú finančné plnenia, preto vložením finančného vkladu spoločnosti Alfa daňová povinnosť nevzniká. Vynaloženú predmetnú sumu si uplatní ako výdavok až pri zdanení príjmu z prevodu obchodného podielu. Príjem individuálne nepodnikajúcej fyzickej osoby z prevodu obchodného podielu patrí medzi „ostatné príjmy“; je uvedený v § 8 ods. 1 písm. f) ZDP. Daňovník si tento príjem musí uviesť po uplynutí zdaňovacieho obdobia v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, pričom si môže uplatniť oslobodenie od dane len za podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 9 ods. 1 písm. j) ZDP, resp. § 52 ods. 21 ZDP. V súlade s § 8 ods. 7 ZDP sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu.

Nepeňažné vklady

Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať (v budúcnosti) práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Každý nepeňažný vklad musí byť splatený pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Ak spoločnosť (po svojom vzniku) nenadobudne (vlastnícke) právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Predmet nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve (zakladateľskej listine). Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku (záväzok splatiť vklad, ktorý prevzal spoločník, podpísaním spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny) na vklad spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Podiel príspevku zriaďovateľa

Účtovanie nepeňažných vkladov upravujú postupy účtovania v § 27a. Pre zakladateľa (spoločníka) používajú postupy účtovania pojem vkladateľ a pre zakladanú (vzniknutú) spoločnosť pojem prijímateľ vkladu. V účtovníctve prijímateľa sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriace vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou (§ 27 ods. 2 ZoÚ). Identifikovaný a spoľahlivo oceniteľný dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou vkladateľa (o ktorom vkladateľ v zmysle postupov účtovania ako o majetku neúčtoval) sa u prijímateľa vkladu podniku účtuje na príslušný účet dlhodobého nehmotného majetku. V účtovníctve vkladateľa vkladu podniku sa vyradia z účtovníctva jednotlivé zložky majetku a záväzkov v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet 367. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaných jednotlivých zložiek majetku a záväzkov sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 alebo v prospech účtu 668. V účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým sú jednotlivé zložky majetku, sa z účtovníctva vyradí majetok v účtovnej hodnote so súvzťažným zápisom na účet. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568 alebo v prospech účtu 668 (súvzťažne s účtom 367).

Pri nepeňažnom vklade do základného imania s. r. o. je potrebné vklad posúdiť z daňového aspektu už v čase jeho vloženia. Podľa § 59 ods. 3 OZ nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, resp. listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať o. i. Pri vytváraní základného imania vkladmi spoločníkov dochádza k zmene v osobe vlastníka tohto majetku; vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť. Nie je to však predaj. Spoločníkovi neplynie príjem z predaja tohto majetku. Pri vkladoch do obchodných spoločností teda nemožno použiť ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce zdaňovanie príjmov z predaja vecí.

Od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2009 sa postupovalo inak. V súlade s § 25 ods. 1 písm. a) ZDP sa za vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku (HaNM) považovala obstarávacia cena (nie vyššia) vrátane nepeňažného vkladu fyzickej osoby do obchodnej spoločnosti, ak išlo o vklad, ktorý sa neúčtuje v obchodnom majetku a pri predaji tohto majetku by sa na dosiahnutý príjem nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9. Ak bola vložená vec zahrnutá u vkladateľa do obchodného majetku, za vstupnú cenu sa považovala zostatková cena tejto hnuteľnej či nehnuteľnej veci [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP], resp. obstarávacia cena, ak išlo o majetok vylúčený z odpisovania [§ 25 ods. 1 písm. Pri zdanení príjmu z prevodu obchodného podielu, ak vklad bol poskytnutý v nepeňažnej forme, bolo do konca roku 2009 zároveň potrebné prihliadať na dikciu ustanovenia § 17 ods. 19 ZDP(v tom čase platného). Podľa citovaného ustanovenia súčasťou základu dane neboli oceňovacie rozdiely z kapitálových účastí účtované ako náklady alebo výnosy, ak sa vzťahovali na vložený majetok, ktorý nadobúdateľ vkladu odpisoval zo zostatkovej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. f) alebo § 25 ods. 1 písm. g). Zjednodušene vyjadrené, oceňovacie rozdiely sa nezdanili, ak nadobúdateľ vkladu (napr. s. r.

Od 1. 1. 2010, teda pri nepeňažných vkladoch po tomto dátume, je potrebné mať na zreteli, či ide o daňovníka, ktorý individuálne nepodniká, alebo o podnikateľa; v prípade podnikateľa nás ďalej zaujíma to, akým spôsobom si uplatňuje výdavky - či zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) ZDP (teda účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10, resp. ods. 11 alebo ods. 14) alebo na druhej strane, či pri výpočte základu dane vychádza v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) ZDP z výsledku hospodárenia zisteného v podvojnom účtovníctve. Pre daňovníka, ktorý individuálne nepodniká a o majetku neúčtuje, je určené doplnené ustanovenie § 8 ods. 2 ZDP. Poskytnutie nepeňažného vkladu ovplyvní jeho čiastkový základ dane z „ostatných príjmov“ uvedených v § 8 ZDP; pokiaľ by však príjem z predaja tohto majetku bol od dane oslobodený podľa § 9, ani vklad (rozdiel v ocenení pri vklade) by nepodliehal zdaneniu. Ak ide o podnikateľa, ovplyvní to jeho čiastkový základ dane z § 6 ZDP. Z ustanovenia § 17b „Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách“, a to z ods. 11 vyplýva, že postup podľa odsekov 1 a 2 (určený pre daňovníkov s podvojným účtovníctvom) použije primerane (aj) vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), teda o. i. účtujúci v sústave JÚ. Podobne je to upravené v § 17d v prípade „Nepeňažného vkladu v pôvodných cenách“, a to v ods. 10, podľa ktorého ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1 a 4. rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka (podľa § 59 ods. 3 OZ na základe znaleckého posudku) a hodnotou vkladaného majetku (napr. postupne, a to až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, a to za určených podmienok: ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty (podľa ZoÚ) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný v danomzdaňovacom období jednorazovo zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7 (oznámenia).

Záporné vlastné imanie

Stáva sa, že v s.r.o. je vlastné imanie spoločnosti vyjadrené záporným číslom - mínusové. Záporné vlastné imanie je pre obchodnú spoločnosť veľký problém, pretože takáto spoločnosť musí na seba podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak má aspoň jedného veriteľa.

Prečítajte si tiež: Školstvo na Slovensku

Spoločnosť v kríze

S účinnosťou od roku 2016 bol zavedený pojem „spoločnosť v kríze“ novelou Obchodného zákonníka. Zmyslom je zamedziť tomu, aby obchodné spoločnosti s nepriaznivou finančnou situáciou uhrádzali niektoré záväzky svojim spoločníkov prednostne na úkor záväzkov svojich veriteľov. Uvedené obmedzenie platí len vtedy, ak sa spoločnosť nachádza v kríze.

Spoločnosť je v kríze okrem platobnej neschopnosti a záporného vlastného imania aj vtedy, ak má nízky pomer vlastného imania a záväzkov. Pre rok 2016 je spoločnosť v kríze z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov vtedy, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov menej ako 4 ku 100 (hodnota vlastného imania/hodnota záväzkov < 4/100). V roku 2017 bude tento pomer prísnejší (menej ako 6 ku 100) a od roku 2018 ešte viac (menej ako 8 ku 100).

Výpočet pomeru vlastného imania a záväzkov

Výpočet pomeru vlastného imania a záväzkov je kľúčový pre zistenie, či sa spoločnosť nachádza v kríze.

1. Získanie informácií: Údaje o výške vlastného imania a záväzkov sa získavajú z účtovnej závierky spoločnosti.
2. Výpočet pomeru: Pomer sa vypočíta ako (výška vlastného imania) / (výška záväzkov).
3. Porovnanie s kritériom: Výsledok sa porovná s hraničnou hodnotou stanovenou Obchodným zákonníkom pre daný rok (0,04 pre rok 2016, 0,06 pre rok 2017 a 0,08 od roku 2018).

Ak je vypočítaný pomer nižší ako stanovená hraničná hodnota, spoločnosť sa považuje za spoločnosť v kríze.

Účtovné prípady a postupy

Zlúčenie spoločností

Ak sa dve a. s. (matka a dcéra) zlúčia do jednej, kde matka vlastnila 100 % podiel, a základné imanie v matke sa nenavyšovalo, pôvodné akcie sa zúčtujú oproti účtu 568/061.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a odvody

Kúpa obchodného podielu

Ak spoločnosť A (mikro ÚJ) kúpi od spoločnosti B 100 %-ný podiel v spoločnosti C v hodnote 5 000 € za cenu 10 000 €, v spoločnosti A sa na účte 061 zaúčtuje suma 10 000 €. Aj keď v spoločnosti C je základné imanie 5 000 €, rozdiel 5 000 € sa v A účtovne nezobrazí. Ak by podiel 5 000 € kúpila za 1 000 €, zvýšenie základného imania z vlastného majetku v a.s.

Navýšenie základného imania nepeňažným vkladom

Ak akciová spoločnosť nadobudla v roku 2013 nehnuteľnosť (budovu s pozemkom) za 450 000 € a zvažuje zvýšenie základného imania nepeňažným vkladom tejto nehnuteľnosti, pričom znalecký posudok je vypracovaný na 1 500 000 € a suma dohodnutá na splatenie je 1 000 000 €, budova sa vyradí z pôvodnej OC 450 000 € a znovu zaradí v cene 1 000 000 €. Rozdiel 550 000 € bude účtovaný ako výnos. Vzniká daňová povinnosť z rozdielu medzi účtovným ocenením a hodnotou uznanou na vklad do ZI.

Splatenie vkladu v hotovosti

Ak bola založená nová spoločnosť s ručením obmedzeným a spoločníci splatili peňažný vklad do základného imania v hotovosti do rúk správcu vkladu, celé základné imanie bolo splatené v hotovosti.

Založenie novej spoločnosti

Ak fyzická osoba a spoločnosť A (s. r. o.) založili novú spoločnosť B (s. r. o.) a svoje obchodné podiely na základnom imaní splatili hneď pri založení s.r.o., vzniká obchodný podiel v spoločnosti B.

Navýšenie základného imania vecným právom

Ak mesto ako jediný spoločník s. r. o. navýši základné imanie spoločnosti vecným právom, ktoré spočíva v práve bezplatného užívania priestorov na dobu desiatich rokov, ročná hodnota je stanovená znaleckým posudkom.

Vklad pohľadávky mimo základného imania

Ak tuzemská obchodná spoločnosť A má voči tuzemskej obchodnej spoločnosti B pohľadávku a spoločnosť A plánuje kúpiť akcie spoločnosti B, ktorá potrebuje zvýšiť vlastné imanie, ale nie prostredníctvom základného imania, spoločnosť A sa ešte pred kúpou akcií rozhodla svoju pohľadávku vložiť do obchodnej spoločnosti B, ale mimo základného imania. Ide v tomto prípade o postúpenie pohľadávky alebo o darovanie pohľadávky.

Nákup tovaru po vložení základného imania

Ak spoločnosť pri svojom založení vložila základné imanie vo výške 5 000 eur a bude teraz nakupovať tovar, zaúčtovať túto situáciu - cez účet 365 - výpožička alebo účet 249.

tags: #podiel #v #obchodnej #spolocnosti #zaporne #vlastne