Pohľadávka: Komplexný pohľad na význam, vznik, účtovanie a vymáhateľnosť

Pohľadávka je dôležitý pojem v oblasti práva, účtovníctva a financií. Predstavuje nárok veriteľa voči dlžníkovi na určité plnenie, najčastejšie peňažné. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pohľadávky, vrátane ich definície, vzniku, účtovania v jednoduchom a podvojnom účtovníctve, daňových aspektov a vymáhateľnosti.

Definícia a charakteristika pohľadávky

Pohľadávka je právo osoby (veriteľa) požadovať od inej osoby (dlžníka) určité konanie alebo nekonanie. Veriteľom a dlžníkom môžu byť fyzické alebo právnické osoby. Plnenie môže spočívať v peňažnom plnení, dodaní tovaru, poskytnutí služby, alebo aj v zdržaní sa konania. Opakom pohľadávky je záväzok.

Zákonnú definíciu pohľadávky možno nájsť v ust. §.

Na stránke „Wikipédia.sk“ sa dočítame, že pohľadávka je „právo osoby (alebo osôb), tzv. veriteľa, požadovať od inej osoby (alebo osôb), tzv. dlžníka, určité konanie či nekonanie, tzv. plnenie“.

V bankovníctve predstavuje pohľadávka nárok banky na peňažné plnenie, ktoré jej má klient alebo iný subjekt uhradiť na základe zmluvného vzťahu. Ide o finančný záväzok dlžníka voči banke, ktorý vzniká napríklad poskytnutím úveru, povoleným prečerpaním účtu, vydaním kreditnej karty či inou bankovou službou. V praxi to znamená, že vždy, keď banka požičiava peniaze alebo poskytuje službu na úverový princíp, vytvára sa pohľadávka, ktorú musí dlžník splatiť podľa dohodnutých podmienok. Pohľadávky sú dôležitou súčasťou finančného riadenia banky, ovplyvňujú jej likviditu, rizikový profil aj schopnosť poskytovať ďalšie úvery. V bankovom sektore môžu mať pohľadávky rôzne formy - krátkodobé, dlhodobé, zabezpečené či nezabezpečené.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Vznik pohľadávky

Pohľadávka vzniká zo záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V praxi ide najčastejšie o peňažnú pohľadávku, teda právo na peňažné plnenie. Dlžník je nositeľom povinnosti splniť svoj záväzok. Ak dlžník poruší svoju povinnosť splniť svoj záväzok, je táto jeho povinnosť vynútiteľná prostredníctvom štátnej moci, predovšetkým v exekučnom konaní, ale napr. aj formou dražby alebo uspokojením v konkurznom konaní.

Podľa Občianskeho zákonníka môže pohľadávka vzniknúť „z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Najčastejšie pohľadávky vznikajú na základe zmluvy. V praxi ide predovšetkým o zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, kde na jednej strane vystupuje kupujúci a na strane druhej predávajúci. Často sa však zmluvy uzatvárajú aj medzi viacerými účastníkmi.

Medzi najbežnejšie spôsoby vzniku pohľadávok patria:

• Zmluvy: Pohľadávky vznikajú najčastejšie na základe zmlúv, ako sú kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, zmluvy o pôžičke a pod.
• Spôsobená škoda: Ak niekto spôsobí škodu inému, vzniká poškodenému pohľadávka na náhradu škody.
• Bezdôvodné obohatenie: Ak sa niekto bez právneho dôvodu obohatí na úkor iného, vzniká poškodenému pohľadávka na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
• Iné skutočnosti uvedené v zákone: Pohľadávky môžu vznikať aj na základe iných právnych skutočností, ako napríklad rozhodnutie súdu, správneho orgánu, alebo na základe zákona.

Pohľadávky vznikajú okamihom vzniku skutočností, ktoré zakladajú vznik pohľadávok, a tento okamih je dôležitý aj pre zaúčtovanie pohľadávky. Napríklad pohľadávky z obchodného styku vznikajú okamihom splnenia dodávky.

Účtovanie pohľadávok

Účtovanie pohľadávok sa líši v závislosti od toho, či účtovná jednotka používa jednoduché alebo podvojné účtovníctvo.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Jednoduché účtovníctvo

V jednoduchom účtovníctve sa o pohľadávkach účtuje v knihe pohľadávok. V knihe pohľadávok sa účtuje o pohľadávkach ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, napr. o ich vzniku (deň splnenia dodávky) alebo ich obstaraní.

Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nemá podľa súčasných účtovných ani daňových predpisov možnosť v priebehu vykonávania podnikateľskej činnosti odpísať pohľadávku, a to ani v tých prípadoch, keď jednoznačne vie, že pohľadávka nebude inkasovaná. Je povinný takého pohľadávky evidovať v účtovníctve počas celej doby podnikania. Pohľadávky daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vysporiada až pri ukončení podnikania v súlade s § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

V sústave jednoduchého účtovníctva často dochádza k nesprávnemu účtovaniu pohľadávok v cudzej mene. Ako sme už spomínali, pohľadávky v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v cudzej mene a zároveň v mene euro.

Kurzové rozdiely, ktoré sa účtujú v zmysle postupov účtovania JÚ ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ako posledné položky pred vyčíslením súčtov príjmov a výdavkov, sú kurzové rozdiely z prepočtu cudzej meny vo valutovej pokladnici a prostriedkov na devízovom účte kurzom ECB.

Príklad účtovania v jednoduchom účtovníctve

Podnikateľ Milý dodal za dohodnutú cenu 1 300 € podnikateľovi Múdremu dňa 15. 8. 2010 tovar, ktorý nakúpil za 1 100 €. Na základe splnenia dodávky pánom Milým vznikol podnikateľovi Múdremu záväzok (zaplatiť 1 300 € za prevzatý tovar) a podnikateľovi Milému pohľadávka v rovnakej výške. Pán Milý vyhotovil faktúru za dodaný tovar a dňa 20. 8. 2010 ju zaúčtoval do knihy pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

• 15. 8. 2010: Vznik pohľadávky 1 300 € (zaplatenie za dodaný tovar).
• 20. 8. 2010: Zaúčtovanie faktúry do knihy pohľadávok.

Podvojné účtovníctvo

V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy. Na rozdiel od účtovania záväzkov, u ktorých sú krátkodobé záväzky účtované v účtovej triede 3 a dlhodobé záväzky účtované v účtovej triede 4, pohľadávky krátkodobé (s dobou splatnosti do 1 roka) i pohľadávky dlhodobé (s dobou splatnosti viac ako jeden rok) sa účtujú v účtovej triede 3. V príspevku sa budeme zaoberať pohľadávkami z obchodného styku.

U pohľadávok v cudzej mene vznikajú kurzové rozdiely, pričom kurzovým rozdielom sa rozumie rozdiel v kurze cudzej meny pri inkase pohľadávky oproti kurzu cudzej meny pri vzniku pohľadávky. Ak však pohľadávka v cudzej mene trvá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta sa kurzom ECB vyhláseným v tento deň.

Príklad účtovania v podvojnom účtovníctve

Spoločnosť D dodala dňa 20. 4. 2010 tovar maďarskej spoločnosti B, pričom sa dohodli na fakturácii a platbe v HUF v sume 500 000 HUF. Inkaso pohľadávky sa uskutočnilo na účet vedený v cudzej mene (HUF) dňa 30. 4. 2010.

• 20. 4. 2010: Vznik pohľadávky 500 000 HUF (kurz ECB 19. 4. 2010: 265,38 HUF/€).
• 30. 4. 2010: Inkaso pohľadávky 500 000 HUF (kurz ECB 29. 4. 2010: 268,28 HUF/€).

Členenie pohľadávok

Pohľadávky a záväzky sa členia podľa § 15 ods. 3 písm. c) až g) a § 15 ods. 4 písm. c) až g) zákona.

Krátkodobou pohľadávkou je podľa zostatkovej doby splatnosti pohľadávka alebo jej časť, ktorej dátum splatnosti je do 1 roka od dátumu (napr. 31. 12. 2009).

Dlhodobou pohľadávkou je podľa zostatkovej doby splatnosti pohľadávka alebo jej časť, ktorej dátum splatnosti je viac ako 1 rok od dátumu (napr. 31. 12. 2009).

Daňové aspekty pohľadávok

Pre daňovníkov dane z príjmov je mimoriadne dôležitý najmä vplyv pohľadávok (ich vznik, postúpenie, opravné položky k pohľadávkam atď.) na základ dane podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP). Keďže sa zásadne líši ich účtovanie v sústave JÚ a v sústave PÚ, pričom pri zisťovaní základu dane sa v zmysle § 17 ZDP vychádza z účtovníctva, v ZDP sú obsiahnuté špecifické ustanovenia pre daňovníkov účtujúcich v sústave JÚ a špecifické ustanovenia pre daňovníkov účtujúcich v sústave PÚ.

Pri zisťovaní základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami (§ 17 ZDP). V zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n. p. príjmom sa rozumie prírastok peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov, výdavkom úbytok peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov. Hovoríme, že jednoduché účtovníctvo (ďalej len JÚ) je založené na hotovostnom princípe, pričom je to zároveň účtovníctvo daňové. V priebehu účtovného a zdaňovacieho obdobia sa zdaniteľné príjmy a daňové výdavky odvíjajú len od pohybu peňažných prostriedkov; na konci roka sa účtujú uzávierkové účtovné operácie, ktoré s týmto pohybom nesúvisia (odpisy dlhodobého majetku a pod.). Príjem na zdanenie nenastáva v čase vzniku, resp. zaúčtovania pohľadávky, ale až v čase jej inkasa.

Opravné položky k pohľadávkam sa v jednoduchom účtovníctve netvoria.

Opravné položky v podvojnom účtovníctve

Opravné položky v podvojnom účtovníctve sú kategóriou upravujúcou hodnotu pohľadávky a kategóriou, ktorá je súčasťou pohľadávky. Opravná položka zohľadňuje odhad účtovnej jednotky o rizikovosti pohľadávky, t. j. posúdenie, či tvorená (účtovaná) opravná položka má alebo nemá vplyv na základ dane z príjmov. Opravné položky sú závierkovými účtovnými prípadmi v zmysle § 2a postupov účtovania PÚ. Na základe uvedenej kvalifikácie sa tvoria jedenkrát za účtovné obdobie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Zúčtovanie opravných položiek sa viaže na charakter skutočnosti, ktorá je dôvodom pre zúčtovanie opravnej položky. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) postupov účtovania PÚ sa opravná položka zruší alebo sa zníži jej výška v prípade úplný alebo čiastočný zánik opodstatneného predpokladu trvania zníženia hodnoty majetku.

Základná definícia pre tvorbu opravných položiek podľa § 18 ods. 1 postupov účtovania znie: Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku.

Opravná položka k pohľadávke sa v zmysle § 18 ods. 2 postupov účtovania PÚ tvorí len do výšky rozdielu medzi účtovnou hodnotou pohľadávky a súčasná hodnota pohľadávky.

Podľa § 18 ods. 8 postupov účtovania PÚ opravná položka k dlhodobej pohľadávke a k dlhodobému finančnému majetku, ktorým sú pôžičky, ak je zostatková doba splatnosti tejto pohľadávky alebo pôžičky dlhšia ako jeden rok a nie je zabezpečené úročenie, upravuje hodnotu pohľadávky a pôžičky na jej súčasnú hodnotu, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery.

Vymáhateľnosť pohľadávok

Vymáhateľnosť pohľadávky znamená, že pohľadávka je vynútiteľná proti vôli povinného subjektu (napríklad a možno aj najčastejšie z nezaplatenia dlžnej sumy).

Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí definoval pojem „vymáhateľná pohľadávka“ ako: „Pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj „pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde“ - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo - ako stanovuje § 358 Obchodného zákonníka - ktoré možno uplatniť na súde.

tags: #pohľadávka #význam