
Vlastnícke právo je základným pilierom právneho systému, umožňujúc jednotlivcom a subjektom vlastniť majetok. Súčasťou tohto práva je aj právo užívať nehnuteľnosť, ktoré má svoje špecifiká a obmedzenia. Tento článok sa zameriava na definíciu práva užívať nehnuteľnosť, jeho zákonný obsah a ochranu, ako aj na súvisiace aspekty, ako sú susedské spory a vecné bremená.
Každý z nás sa určite stretol s pojmom vlastnícke právo. Vlastnícke právo nám umožňuje veci vlastniť. Z právneho hľadiska to znamená, že môžeme určitú vec držať, užívať/požívať (jej plody) a disponovať ňou. Čiže vlastník môže vec predať, požičať alebo aj zničiť. Každý vlastník má však priznané právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Čiže napríklad, ak by si sestra (X) zobrala jeho mobilný telefón a nechcela mu ho vrátiť, tak (X) sa môže domáhať vydania telefónu na súde.
Vlastnícke právo je komplexné právo, ktoré zahŕňa:
Právo užívať nehnuteľnosť je jedným zo základných a najdôležitejších práv vlastníka. Do vlastníckeho práva, vrátane práva predmet užívať, sa nesmie zasiahnuť. Ak niekto neoprávnene zasiahne do tohto práva, ide o protiprávne obmedzovanie práva užívať predmet. Ak niekto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, ide o protiprávne konanie.
Vlastník má právo využívať nehnuteľnosť v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Toto právo však nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, ktoré môžu vyplývať zo zákona, zmluvy alebo rozhodnutia súdu.
Prečítajte si tiež: Užívanie Nehnuteľností a Dane
Právo užívať nehnuteľnosť môže byť obmedzené rôznymi spôsobmi:
Konflikty veľmi často nastávajú v prípade susedských sporov. Naša súčasná právna úprava vychádza z tzv. zásady vzájomnosti, teda každý vlastník má určité práva aj povinnosti. Totižto každý vlastník má povinnosť správať sa určitým spôsobom, konkrétne niečoho sa zdržať (napr. hluku po 22:00), niečo strpieť (napr. hluk od suseda, keď kosí), prípade niečo konať (napr. Zakazuje sa však obťažovať susedov imisiami (nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami). Takisto nemožno susedov nad mieru primeranú pomerom obťažovať napr. vnikaním chovných zvierat, atď. Zákon nám však nehovorí o akomkoľvek obťažovaní, ale o takom, ktoré svojím trvaním či intenzitou prekračuje primeranú mieru. Ako príklad si môžeme uviesť susedku (D) a suseda (M). (D) si chce oddýchnuť na svojom dvore, avšak (M) sa rozhodne si pokosiť záhradu. V tomto prípade by nešlo o obťažovanie, ktoré by prekračovalo primeranú mieru. Ak by sa však (D) rozhodla nechať svoju hydinu pobehovať po dvore a tá by sa dostala na dvor (M) a zničila mu úrodu, v tom prípade by išlo o obťažovanie, ktoré by prekračovalo primeranú mieru. Čo však s konármi, ktoré presahujú od suseda na váš pozemok? Môžete ich odstrániť? Zákon nám v tomto prípade hovorí jasne, že áno môžete. Avšak iba vo vhodnom ročnom období a šetrne. V súvislosti s presahujúcimi konármi sa môže vyskytnúť otázka: ,,Sú plody na presahujúcich konároch moje?“ Odpoveď je: nie, nie sú. Totiž vlastník stromu je aj vlastníkom jeho plodov. Ak by (D) vlastnila jabloň, ktorá presahuje na pozemok suseda (M) a jablká popadajú na jeho pozemok tak stále tie jablká patria (D).
Susedské práva upravujú vzájomné vzťahy medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Cieľom je zabezpečiť pokojné užívanie nehnuteľností a predchádzať sporom. Medzi najčastejšie susedské spory patria:
Ak je vlastník neoprávnene obmedzovaný v práve užívať svoju nehnuteľnosť, môže sa brániť právnymi prostriedkami. V otázke sa možno brániť tzv. žalobou. Bude sa domáhať či už vypratania nehnuteľnosti (napr. ak niekto neoprávnene užíva jeho nehnuteľnosti (napr. ak mu niekto bráni v užívaní jeho nehnuteľnosti. Protiprávne zasahujúca do práva užívať nehnuteľnosť sa dá riešiť prostredníctvom inštitútov súkromného práva (napr. žalobou).
Medzi najčastejšie prostriedky ochrany patria:
Prečítajte si tiež: Podmienky nájmu nehnuteľnosti
Vecné bremená sú práva k cudzej veci upravené v Občianskom zákonníku a vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva /vydržaním/. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám k nehnuteľnosti je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej veci /typicky nehnuteľností/, tzv. vecné bremená „in rem“ /napr. právo prechodu cez pozemok pre každého vlastníka susedného pozemku/, alebo patria určitej konkrétnej osobe tzv. vecné bremená „in personam“ /napr. právo doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech určitej osoby/. Na základe vecného bremena vzniká majiteľovi nehnuteľnosti ako povinnému z vecného bremena povinnosť v prospech oprávneného subjektu:
niečo strpieť (pati): predpokladá povinnosť vlastníka nehnuteľnosti strpieť (znášať) určité správanie oprávneného z vecného bremena, ktorý nehnuteľnosť na ktorej je zriadené vecné bremeno využíva vo svoj prospech. Napríklad:
niečoho sa zdržať (non facere): spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti je povinný sa zdržať určitého konania, na konanie ktorého by ho v prípade neexistencie vecného bremena jeho vlastnícke právo oprávňovalo. Napríklad:
niečo konať (facere): smeruje k povinnosti uskutočnenia určitého aktívneho konania vlastníka nehnuteľnosti, ktorým je povinná osoba zaviazaná na určité konanie, ktoré má opakujúci sa charakter (netýka sa jednorázového konania). Napríklad:
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej oprávnenému z vecného bremena.
Vecné bremená, za predpokladu, ak nebolo zmluvne dohodnuté medzi zmluvnými stranami určité časové obmedzenie trvania vecného bremena, sú spravidla časovo neobmedzené, čo znamená, že vecné bremená in rem, zaniknú až:
Trvanie vecného bremena in personam, podstatou ktorého je napríklad právo doživotného užívania určitej osoby, zaniká smrťou tejto osoby, alebo zánikom zriadenia vecného bremena. Rovnako takéto právo z vecného bremena môže zaniknúť aj niektorým so spôsobov uvedeným vyššie pre vecné bremena „in rem“.
S každým právom oprávneného užívať cudziu nehnuteľnosť spôsobom vyplývajúcim z vecného bremena však vznikajú aj jeho povinnosti. Jednoducho povedané v prípade, ak na nehnuteľnosti vlastníka má niekto iný ako vlastník /sused, vodárenská spoločnosť, telefónny operátor, svokra alebo každý vlastník okolitých pozemkov/ právo prechodu cez pozemok vlastníka, stavať na ňom, alebo ho užívať a brať z neho pôžitky alebo iným spôsobom s ním v stanovenom rozsahu nakladať, či ho používať, spolu s týmto právom mu vznikajú v súlade so zákonom aj povinnosti.
Oprávnený z vecného bremena totiž nemá len práva nehnuteľnosť užívať, ale rovnako má aj povinnosti voči vlastníkovi, resp. inému povinnému z vecného bremena a to najmä uhrádzať povinnému z vecného bremena /typicky vlastníkovi/ náklady spojené s užívaním vecného bremena.
Vecné bremeno predstavuje pre vlastníka nehnuteľnosti na ktorej je zriadené záťaž, a preto je ten, kto je oprávnený užívať cudziu vec, povinný primerane znášať náklady na jej zachovanie a opravy. Zároveň platí, že takéto náklady musí znášať pomerne s oprávneným aj vlastník nehnuteľnosti v prípade, ak vec užíva spolu s oprávneným a to podľa miery užívania každého z nich.
V zmysle uvedeného potom:
V každom jednotlivom prípade však platí, že uplatnené náklady musia byť primerané a najmä musia zodpovedať pomeru miery užívania nehnuteľnosti oprávneného voči iným jej oprávneným užívateľom vrátane vlastníka /povinného/.
Ak takáto dohoda nebola uzavretá, rozhodne o povinnosti znášať takéto náklady a rovnako aj o ich výške súd.
Právo užívať vec, ktorá patrí vlastníkovi (§ 130 ods. 1 OZ), prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je jeho spoluvlastnícky podiel (§ 137 ods. 1 OZ). Za tohto stavu je v prvom rade vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami dohodli. Predpokladá to aj ustanovenie § 139 OZ, ktoré umožňuje, aby sa spoluvlastníci v prípade nezhody o svojich právach a povinnostiach obrátili na súd. V konkrétnom prípade bude možné tieto jednotlivé spôsoby užívania rozlične kombinovať. Záleží jednak na povahe veci a jednak na osobných pomeroch účastníkov, aký spôsob spoločného užívania im bude najviac vyhovovať.
Dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, ani ak ide o nehnuteľnú vec. Môže byť teda uzavretá aj len ústne. Dohoda o užívaní spoločnej veci by nepochybne mohla byť uzavretá aj mlčky. Treba však vždy starostlivo uvážiť, či už v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom treba a možno vidieť takúto dohodu. Dohoda vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov, nestačilo by iba väčšinové uznesenie.
V prípade podstatnej zmeny pomerov, bude ktorýkoľvek z nich aj oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania spoločnej veci, a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov, obrátiť sa na súd. Podstatnou zmenou okolností bude vznik okolností objektívnych aj subjektívnych, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že by boli mali za následok inú úpravu spoločného užívania, ak by sa už v tom čase boli vyskytli.
Prípady návrhov podľa ustanovenia § 139 OZ nie sú príliš početné, ale vyskytujú sa. Najčastejšie ide o užívanie spoločného domu, dvora a záhrady, niekedy len o užívanie niektorého príslušenstva veci, napr. o užívanie pivnice, práčovne atď. Súdy berú zreteľ najmä na účelné využitie veci, na bytovú potrebu spoluvlastníkov, ak ide o dom, a na výšku ich podielov.
tags: #právo #užívať #nehnuteľnosť #definícia