
Varšavská zmluva, formálne Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, bola vojenská aliancia východného bloku, ktorá vznikla v roku 1955 ako reakcia na prijatie Západonemeckej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO). Jej vznik bol významným medzníkom v období studenej vojny, ktorý prehĺbil rozdelenie Európy a sveta na dva znepriatelené bloky.
Oficiálnym dôvodom vzniku Varšavskej zmluvy bola reakcia na vstup Západného Nemecka do NATO. Sovietsky zväz a jeho spojenci vnímali tento krok ako hrozbu pre svoju bezpečnosť a ako snahu o posilnenie západného vplyvu v Európe. Zmluva mala slúžiť ako protiváha NATO a mala zabezpečiť kolektívnu obranu členských štátov v prípade napadnutia.
Medzi ďalšie dôvody vzniku Varšavskej zmluvy patrili:
Medzi zakladajúcich členov Varšavskej zmluvy patrili:
Československo bolo jedným z kľúčových členov Varšavskej zmluvy. Zmluva mala významný vplyv na politický, ekonomický a vojenský vývoj krajiny.
Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie
Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. G. Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR známy ako Pražská jar. Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti antisocialistickým silám v ČSSR. O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991. Od roku 2021 sa 21. august pripomína ako pamätný deň invázie vojsk Varšavskej zmluvy.
Po páde komunistických režimov vo východnej Európe stratila Varšavská zmluva svoj zmysel. Dňa 1. júla 1991 bola v Prahe oficiálne rozpustená. Zánik Varšavskej zmluvy bol symbolickým koncom studenej vojny a otvoril cestu k integrácii krajín východnej Európy do západných štruktúr.
Po rozpade východného bloku a zániku Varšavskej zmluvy prešli krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Československa, rozsiahlymi ekonomickými reformami. Cieľom týchto reforiem bol prechod z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo.
V Československu bola kľúčovou postavou ekonomickej transformácie Václav Klaus, ktorý presadzoval tzv. šokovú terapiu. Táto reforma, ktorej scenár vznikol na pôde amerického Treasury a Medzinárodného menového fondu (MMF), vychádzala z princípov známych pod názvom Washingtonský konsenzus.
Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach
Medzi hlavné prvky Klausovej reformy patrili:
Klausova reforma mala pozitívne aj negatívne dôsledky. Na jednej strane viedla k transformácii ekonomiky na trhovú a k prilákaniu zahraničných investícií. Na druhej strane spôsobila prudký nárast nezamestnanosti, infláciu a sociálne nerovnosti.
Špecifickým problémom Slovenska bola konverzia zbrojárskeho priemyslu. V roku 1988 predstavoval slovenský zbrojný priemysel 65 % vojenskej produkcie ČSFR. Zbrojárska výroba SR, ktorá smerovala predovšetkým do ZSSR a štátov Varšavskej zmluvy, stratila odbytiská. V priebehu poldruha roka bolo v SR odbúraných až 90 % zbrojného priemyslu. Na dlažbe zostalo okolo 100-tisíc nezamestnaných.
V kontexte ekonomických reforiem je dôležité spomenúť aj vývoj medzinárodnej menovej sústavy. Tá prešla od bimetalizmu a monometalizmu až po súčasné papierové menové sústavy. Významným medzníkom bolo zavedenie Bretton-woodskej menovej sústavy v roku 1944 a následne Kingstonskej menovej sústavy. Dôležitú úlohu v medzinárodnej menovej spolupráci zohráva Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka.
Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť