Varšavská zmluva: Dôvody vzniku a jej vplyv na Československo

Úvod

Varšavská zmluva, formálne Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, bola vojenská aliancia východného bloku, ktorá vznikla v roku 1955 ako reakcia na prijatie Západonemeckej republiky do Severoatlantickej aliancie (NATO). Jej vznik bol významným medzníkom v období studenej vojny, ktorý prehĺbil rozdelenie Európy a sveta na dva znepriatelené bloky.

Dôvody vzniku Varšavskej zmluvy

Oficiálnym dôvodom vzniku Varšavskej zmluvy bola reakcia na vstup Západného Nemecka do NATO. Sovietsky zväz a jeho spojenci vnímali tento krok ako hrozbu pre svoju bezpečnosť a ako snahu o posilnenie západného vplyvu v Európe. Zmluva mala slúžiť ako protiváha NATO a mala zabezpečiť kolektívnu obranu členských štátov v prípade napadnutia.

Medzi ďalšie dôvody vzniku Varšavskej zmluvy patrili:

• Upevnenie sovietskeho vplyvu: Zmluva umožnila Sovietskemu zväzu upevniť svoj vplyv v krajinách východného bloku a kontrolovať ich zahraničnú a vojenskú politiku.
• Ideologická konfrontácia: Zmluva bola nástrojom ideologickej konfrontácie medzi Východom a Západom. Mala demonštrovať silu a jednotu socialistického bloku a odrádzať Západ od pokusov o oslabenie komunistického režimu.
• Vojenská spolupráca: Zmluva umožnila členským štátom rozvíjať vojenskú spoluprácu, koordinovať vojenské cvičenia a modernizovať svoje ozbrojené sily.

Členovia Varšavskej zmluvy

Medzi zakladajúcich členov Varšavskej zmluvy patrili:

• Sovietsky zväz
• Albánsko (vystúpilo v roku 1968)
• Bulharsko
• Československo
• Maďarsko
• NDR (Východné Nemecko)
• Poľsko
• Rumunsko

Vplyv Varšavskej zmluvy na Československo

Československo bolo jedným z kľúčových členov Varšavskej zmluvy. Zmluva mala významný vplyv na politický, ekonomický a vojenský vývoj krajiny.

Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie

• Politická kontrola: Zmluva umožnila Sovietskemu zväzu upevniť politickú kontrolu nad Československom a zasahovať do jeho vnútorných záležitostí. Dôkazom toho bola invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, ktorá mala zastaviť demokratizačný proces známy ako Pražská jar.
• Vojenská prítomnosť: Na základe zmluvy boli na území Československa rozmiestnené sovietske vojská, ktoré mali zabezpečovať jeho obranu. Ich prítomnosť však zároveň obmedzovala suverenitu krajiny a symbolizovala sovietsku nadvládu. Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie.
• Ekonomická závislosť: Československo bolo hospodársky prepojené s ostatnými krajinami východného bloku prostredníctvom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Táto spolupráca však znamenala závislosť od sovietskeho trhu a obmedzovala možnosti rozvoja vlastného hospodárstva.

Invázia v roku 1968 a jej dôsledky

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. G. Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR známy ako Pražská jar. Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti antisocialistickým silám v ČSSR. O okupácii Československa sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968.

Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. Postupný odchod sovietskych vojsk sa uskutočnil až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991. Od roku 2021 sa 21. august pripomína ako pamätný deň invázie vojsk Varšavskej zmluvy.

Zánik Varšavskej zmluvy

Po páde komunistických režimov vo východnej Európe stratila Varšavská zmluva svoj zmysel. Dňa 1. júla 1991 bola v Prahe oficiálne rozpustená. Zánik Varšavskej zmluvy bol symbolickým koncom studenej vojny a otvoril cestu k integrácii krajín východnej Európy do západných štruktúr.

Ekonomické reformy po rozpade východného bloku

Po rozpade východného bloku a zániku Varšavskej zmluvy prešli krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Československa, rozsiahlymi ekonomickými reformami. Cieľom týchto reforiem bol prechod z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo.

Klausova reforma a jej dôsledky

V Československu bola kľúčovou postavou ekonomickej transformácie Václav Klaus, ktorý presadzoval tzv. šokovú terapiu. Táto reforma, ktorej scenár vznikol na pôde amerického Treasury a Medzinárodného menového fondu (MMF), vychádzala z princípov známych pod názvom Washingtonský konsenzus.

Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach

Medzi hlavné prvky Klausovej reformy patrili:

• Liberalizácia cien a zahraničného obchodu: Odstránenie štátnych regulácií cien a otvorenie trhu zahraničnej konkurencii. Liberalizácia cien k 1. 1. 1991 znamenala prudký nárast cien. Napr. za prvý štvrťrok 1991 oproti decembru 1990 u mlieka a mliečnych výrobkov dosiahol rast cien 51,8 %, u cukru a cukrárskych výrobkov 53,1 % atď. V druhom štvrťroku 1991 sa zvýšili ceny elektrickej energie o 80 % a ceny tepla a teplej vody o 324 %. Zvýšenie cien zemného plynu o 134 % prebehlo k 1. 5. 1991.
• Privatizácia: Prevod štátneho majetku do súkromných rúk, a to prostredníctvom kupónovej privatizácie a malej privatizácie. Do prvej vlny veľkej privatizácie bolo v SR zaradených 700 štátnych podnikov v hodnote asi 175 mld. Kčs. Jej kostru tvorila kupónová privatizácia. V SR sa do predaja za kupóny vyčlenilo 484 a. s. (š. p. sa pred privatizáciou transformovali na a. s.) v hodnote viac ako 90 mld. Kčs a zaregistrovalo sa viac ako 2,5 milióna tzv. dikov (držiteľov investičných kupónov). Malá privatizácia začala skôr, vo februári 1991 a trvala do konca roka 1992. Vzťahovala sa väčšinou na maloobchodné predajne, reštaurácie, menšie prevádzky a závody, menšie hotely a pod. Realizovala sa formou verejných aukcií, najčastejšie tzv. holandskou dražbou.
• Makroekonomická stabilizácia: Zavedenie úspornej rozpočtovej politiky a stabilizácia meny.

Klausova reforma mala pozitívne aj negatívne dôsledky. Na jednej strane viedla k transformácii ekonomiky na trhovú a k prilákaniu zahraničných investícií. Na druhej strane spôsobila prudký nárast nezamestnanosti, infláciu a sociálne nerovnosti.

Konverzia zbrojárskeho priemyslu na Slovensku

Špecifickým problémom Slovenska bola konverzia zbrojárskeho priemyslu. V roku 1988 predstavoval slovenský zbrojný priemysel 65 % vojenskej produkcie ČSFR. Zbrojárska výroba SR, ktorá smerovala predovšetkým do ZSSR a štátov Varšavskej zmluvy, stratila odbytiská. V priebehu poldruha roka bolo v SR odbúraných až 90 % zbrojného priemyslu. Na dlažbe zostalo okolo 100-tisíc nezamestnaných.

Medzinárodná menová sústava a jej vývoj

V kontexte ekonomických reforiem je dôležité spomenúť aj vývoj medzinárodnej menovej sústavy. Tá prešla od bimetalizmu a monometalizmu až po súčasné papierové menové sústavy. Významným medzníkom bolo zavedenie Bretton-woodskej menovej sústavy v roku 1944 a následne Kingstonskej menovej sústavy. Dôležitú úlohu v medzinárodnej menovej spolupráci zohráva Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka.

Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť

tags: #preco #vznikla #varsavska #zmluva #dovody