Príležitostný Príjem a Občianske Združenia: Daňové Aspekty a Praktické Informácie

Úvod

Občianske združenia na Slovensku predstavujú významnú časť neziskového sektora. Mnohé z nich popri svojej hlavnej, neziskovej činnosti realizujú aj príležitostné aktivity, ktoré môžu generovať príjem. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty príležitostného príjmu v kontexte občianskych združení, vrátane povinností registrácie, zdaňovania príjmov a uplatňovania daňových výdavkov. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad pre občianske združenia a ich členov, ako aj pre podnikateľov, ktorí s nimi spolupracujú.

Neziskové Organizácie a Ich Daňové Vymedzenie

Zákon o dani z príjmov (§12 ods. 3) presne definuje subjekty, ktoré sa z daňového hľadiska považujú za neziskové organizácie. Medzi najčastejšie patria neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a občianske združenia. Mnohí podnikatelia na Slovensku prevádzkujú popri svojich podnikateľských aktivitách aj nejakú formu neziskovej organizácie. Dôvody môžu byť rôzne, od altruistických pohnútok až po optimalizáciu daňových povinností.

Neziskové organizácie by mali vykonávať prevažne neziskovú činnosť a len výnimočne podnikateľskú činnosť.

Registrácia na Daňovom Úrade

Ešte pred začatím činnosti musia neziskové organizácie riešiť otázku registrácie na daňovom úrade. Pravidlá registrácie sú rovnaké ako pre ostatné subjekty.

Registrácia je potrebná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom subjekt získal povolenie alebo oprávnenie na podnikanie - to sa týka len organizácií, ktoré budú vykonávať podnikateľskú činnosť. Častejším dôvodom registrácie je zamestnávanie ľudí, za ktorých je potrebné odvádzať preddavky na daň zo závislej činnosti. V tomto prípade platí rovnaká lehota - koniec kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky.

Prečítajte si tiež: Kľúčové rozdiely

Zdaniteľné Príjmy u Neziskových Organizácií

Zjednodušene povedané, riešenie otázky daní sa týka príjmov, ktoré sú podnikateľskými príjmami a nesúvisia s neziskovou činnosťou organizácie. Okrem týchto príjmov podliehajú dani z príjmov aj ďalšie príjmy, vrátane:

• Príjmy z predaja majetku
• Príjmy z nájomného
• Príjmy z reklám
• Príjmy z členských príspevkov
• Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov
• Príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§12 ods. 2 zákona o dani z príjmov)

Ak subjekt dosahuje niektorý z týchto príjmov, vchádza takýto príjem do základu dane daňovníka. Pri skúmaní zdaniteľných príjmov je potrebné vychádzať aj z legislatívneho vymedzenia príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.

Príjmy, ktoré Nie sú Predmetom Dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, sú taxatívne vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Tento paragraf sa týka predovšetkým neziskových subjektov, pretože príjmy takýchto daňovníkov sú obyčajne z jednej z týchto kategórií. Ide napríklad o:

• Príjmy získané darovaním (okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa)
• Príjmy získané dedením
• Príjmy z podielu zaplatenej dane na osobitné účely (2 % zo zaplatenej dane)

Väčšina neziskových organizácií funguje z darovaných príjmov alebo z príjmov všeobecne známych ako 2 % zo zaplatenej dane. Z takýchto príjmov neziskové organizácie daň z príjmov platiť nemusia.

Príjmy Oslobodené od Dane

Dôležitým paragrafom je aj §13 zákona o dani z príjmov, ktorý vymedzuje príjmy oslobodené od dane. Aj keď ide o príjem, ktorý by svojim charakterom spĺňal definíciu podnikania, avšak týka sa hlavnej činnosti neziskovej organizácie, dani z príjmov podliehať nebude. Osobitne je potrebné upozorniť na oslobodenie pri príjmoch z členských príspevkov podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami. Právnu formu občianskeho združenia využíva veľa podnikateľov a za presne splnených podmienok je možné takto prijaté príjmy považovať za príjmy oslobodené od dane.

Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi interview, diskusným príspevkom a prejavom

Daňové Výdavky u Neziskových Organizácií

Neziskové organizácie majú podobne ako podnikateľské subjekty právo na zníženie základu dane prostredníctvom daňových výdavkov. Aby boli vynaložené výdavky daňovo uznané, musia spĺňať základnú podmienku, teda musí ísť o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.

V súlade s § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane - t.j. príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené. To znamená, že v daňovom priznaní musia byť odčlenené výdavky, ktoré súvisia s príjmami z hlavnej - neziskovej činnosti a s príjmami, ktoré patria pod dosahovanie zisku, prípadne pod ostatné zdaniteľné príjmy. Toto vyčlenenie sa robí prostredníctvom konkrétnych riadkov v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb.

Je nutné viesť správnu účtovnú evidenciu, z ktorej bude evidentné, ktoré výdavky sa vzťahujú k akým príjmom. Osobitnú skupinu daňových výdavkov tvoria tie, ktoré sa nedajú, vzhľadom na svoj charakter, určiť ako výdavky k podnikaniu alebo k neziskovej činnosti (napr. výdavky na energie). V tomto prípade je vhodné daňové výdavky podložiť internou smernicou, v ktorej bude vyjadrený pomer daňových a nedaňových výdavkov. Tento pomer si určí účtovná jednotka sama a mal by vychádzať z nejakého logického kritéria, aby to nebolo zo strany správcu dane napadnuteľné.

Výnimky v Daňovom Priznaní

Všeobecne platí, že neziskové organizácie nie sú povinné podávať daňové priznanie, ak dosahujú len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo pri ktorých bola daňová povinnosť už splnená zrážkou dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Občianske združenia majú ešte jednu výhodu v tom, že daňové priznanie nemusia podávať aj vtedy, ak majú príjmy vo forme členských príspevkov, ktoré sú pri občianskych združeniach od dane oslobodené.

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:

Prečítajte si tiež: Daňové aspekty príležitostného príjmu

• r. 100 - účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením
• r. 130 - výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov
• r. 210 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ak sú súčasťou r. 100
• r. 220 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (§ 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov), ak sú súčasťou r. 100 a nie sú uvedené na r. 210
• r. 230 - príjmy oslobodené od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov, ak sú súčasťou r. 100
• r. 240 - príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pričom daňová povinnosť sa vykonaním zrážky dane považuje za splnenú

Okrem týchto riadkov sa neziskových organizácií týka aj tabuľka C1, ktorú bežní podnikatelia v daňovom priznaní preskakujú.

Vyššie uvedené povinnosti sa týkajú zákona o dani z príjmov. Osobitne musia neziskové organizácie posudzovať aj povinnosti z hľadiska dani z pridanej hodnoty, ktoré sú však vo všeobecnosti rovnaké ako v prípade klasických podnikateľských subjektov.

Príležitostný Príjem Fyzickej Osoby

Príležitostný príjem fyzickej osoby, či už ide o občana, podnikateľa alebo spoločníka eseročky, sa považuje za ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby. Na tento príjem sa uplatňuje oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 eur ročne.

Interpretácia Zákona

Mnohí si zákon interpretujú tak, že príjem do tejto výšky nie je nutné nikde uvádzať (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane) a neplatí sa z neho daň z príjmov ani žiadne odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky, že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Za takýmto účelom je potrebné mať vyhotovenú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva alebo nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka). Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov.

Výklad Finančnej Správy

Podľa informácií dostupných na stránkach Finančnej správy sa príležitostný príjem môže byť od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. To znamená, že príjem dosiahnutý na základe zmluvy podľa Finančnej správy nie je oslobodený a jeho príjemcovia by ho mali zdaniť v daňovom priznaní, zaplatiť daň 19 % a zdravotné poistenie (14 %). Skutočne oslobodené príjmy sú teda podľa výkladu Finančnej správy príjmy nezdokladované zmluvou.

Nejedná sa o náhodný, jednorazový príjem, ale o činnosť fyzickej osoby, ktorá je príležitostná a je v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosahuje na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Dôsledky pre Občanov s Príležitostným Príjmom

Ak prácu realizuje občan, odmena za prácu pri zmluve o dielo má byť len príležitostná, nepravidelná, skôr "náhodná". Tento príjem musí občan zdaniť sám v daňovom priznaní, pričom príjem je do 500 eur oslobodený od dane. V priznaní uvedie výšku týchto príjmov zníženú o sumu 500 eur. Zdravotná poisťovňa vypočíta nedoplatok na poistnom (14 % z rozdielu dosiahnutého príjmu mínus výdavky, ak nejaké boli). V takomto prípade je najlepšie nepodpisovať žiadnu zmluvu a dohodnúť sa len ústne. Ak už je aj zmluva uzatvorená, neuvádzajte v nej pracovný čas a zdôraznite v nej, že druhá strana úlohu vykonala samostatne bez závislosti príkazov objednávateľa. Za takýto príjem nie je potrebné platiť odvod do Sociálnej poisťovne, len do zdravotnej poisťovne. Objednávateľ nemusí platiť za zhotoviteľa (občana) odvody do Sociálnej ani do zdravotnej poisťovne.

Dôsledky pre Podnikateľa

Odmena za dielo je príjmom z podnikania. Podnikateľ zdaní príjem v daňovom priznaní a zaplatí odvody do Sociálnej, ako aj zdravotnej poisťovne.

Dôsledky pre Zamestnanca

Ak má práca robená na základe zmluvy o dielo znaky závislej činnosti, posudzuje a zdaňuje sa ako príjem zo závislej činnosti, nie ako príležitostný príjem. V tomto prípade musí platiteľ odmeny takýto príjem zamestnancovi plne zdaniť. Zamestnanec si nemôže uplatniť na tento príjem oslobodenie od dane do výšky 500 eur, čiže aj on svoj príjem v plnom rozsahu zdaňuje. Objednávateľ odvedie za zamestnanca a za seba odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Zhrnutie a Dôležitý Update pre rok 2018

Od roku 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní - samozrejme závisí od typu zmluvy a charakteru príjmu. V prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19 % daň a 14 % zdravotné odvody.

Združenia Bez Právnej Subjektivity

V praxi dochádza k situáciám, kedy podnikatelia z rôznych dôvodov uvažujú o spojení síl s inými podnikateľmi s cieľom optimálneho využitia kapacít, kumulácie kapitálov zúčastnených strán v združení, ako aj príležitostí, ktoré im ponúka trh. Pre mnohých podnikateľov je zaujímavé využiť výhody ustanovení § 829 až § 841 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podmienky, za ktorých bude prebiehať spoločné podnikanie alebo iná spoločná zárobková činnosť vo forme združenia bez právnej subjektivity, nie sú zákonne definované, resp. len minimálne definované a mali by byť dohodnuté len na jednorázovú akciu za účelom dosiahnutia definovaného cieľa, ako to definuje Občiansky zákonník. Na Slovensku je ale mnohokrát, resp. skoro vždy, týmto združením bez právnej subjektivity nahrádzaná forma podnikania právnickej osoby. Konkrétne podmienky podnikania, vkladov, správy, vedenia účtovníctva a mnohé iné nevyhnutné dojednania si účastníci združenia bez právnej subjektivity podrobne vzájomne dohodnú v písomnej zmluve o združení.

Takáto forma podnikania v združení bez právnej subjektivity môže priniesť účastníkom tohto združenia z daňového hľadiska z titulu rozdelenia spoločne dosiahnutých príjmov a s nimi súvisiacich výdavkov značné možnosti daňového plánovania a optimalizácie. Na druhej strane je však spoločné podnikanie prostredníctvom združenia bez právnej subjektivity v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka spojené s možnými rizikami pri vzájomných nezhodách a názoroch na ďalšie smerovanie podnikania a využitia dostupných finančných zdrojov. Z tohto dôvodu je vhodné a nevyhnutné definovať čo najpresnejšie a najpodrobnejšie jasné pravidlá takejto činnosti prostredníctvom písomnej zmluvy o združení.

Združenie nie je fyzickou ani právnickou osobou, podľa slovenského práva neustanovuje podmienky na podnikanie v tejto forme ani Obchodný zákonník, ani živnostenský zákon, ani žiadny iný zákon okrem Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník je jediný všeobecne záväzný predpis, ktorý obsahuje širšiu, aj keď nedostatočnú definíciu a bližšiu úpravu združenia.

Združenie vzniká zmluvou, pre daňové účely nutne písomnou, ktorej obsah upravujú ustanovenia § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvný typ, ktorý je upravený iba v Občianskom zákonníku. Z právneho hľadiska je najdôležitejšie si uvedomiť, že združenie, ktoré podľa tejto zmluvy o združení vzniká, nemá právnu subjektivitu, t. j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Na spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení to má významné dôsledky. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, subjektom práv a záväzkov sú všetci jednotliví členovia združenia. Združenie treba chápať ako zmluvné zoskupenie subjektov a nie ako jednotku s právnou subjektivitou. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, rozhodujúca je dohoda zúčastnených osôb. Zmluvou o združení sa niekoľko osôb združuje, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

Pre zmluvu o združení nie je Občianskym zákonníkom predpísaná žiadna forma, ale v záujme právnej istoty účastníkov združenia je vhodné, aby zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, najlepšie s overenými podpismi účastníkov. Písomnú formu zmluvy o združení však vyžaduje na účely rozdelenia príjmov z podnikania a výdavkov súvisiacich s podnikaním zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podmienky Účasti v Združení

1. Ak je združenie založené za účelom podnikania, môžu byť jeho účastníkmi len osoby s podnikateľským oprávnením, pretože podnikateľská činnosť nemôže byť vykonávaná v mene združenia, ale iba v mene konkrétnych účastníkov združenia. Preto účastník združenia, ktorý sa zaväzuje vyvíjať v združení určitú podnikateľskú činnosť, musí mať na ňu podnikateľské oprávnenie, v opačnom prípade by uňho išlo o neoprávnené podnikanie. Počet účastníkov združenia nie je zákonom obmedzený.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z titulu rôzneho účelu a poslania združenia môžu vzniknúť viaceré formy združení:

• Združenie s rovnakým predmetom činnosti: Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu formu na Slovensku, pri ktorej všetci účastníci zmluvy o združení disponujú živnostenským oprávnením na rovnaké, resp. totožné predmety činnosti. Účastníci združenia sa dohodnú len na presne určenom a špecifikovanom jednom účele, ktorý chcú spoločným združením činností a prostriedkov dosiahnuť. Prípadne je možné aj presne určiť dobu, počas ktorej chcú tento spoločný cieľ dosiahnuť. Najčastejšie ide o jeden predmet činnosti, v ktorom spoločne účastníci združenia podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom všetky podrobnosti je potrebné zmluvne dohodnúť. Pri takomto type združenia môže každý účastník vykonávať aj iné samostatné činnosti podľa svojich individuálnych schopností a možností. Spoločne sa vykonáva len ten predmet činnosti, na ktorý sa účastníci zmluvne zaviazali a tento spoločný predmet činnosti musí mať každý účastník združenia zapísaný vo svojom živnostenskom oprávnení.
• Združenie s rozdielnym predmetom činnosti: Na rozdiel od predchádzajúcich druhov združenia, kedy účastníci poskytovali pre združenie svoju činnosť alebo dohodnuté majetkové hodnoty, pri tomto druhu každý z účastníkov poskytuje rozdielne hodnoty, napr. jeden z účastníkov poskytne na spoločné podnikanie priestory na prevádzkovanie činností a ďalší účastníci vykonávajú pre združenie pracovnú činnosť. V zmluve o združení musia byť samozrejme dohodnuté všetky aspekty takéhoto spoločného podnikania. Táto forma združenia sa vyskytuje najmä u remeselných živností, kedy viacero samostatných podnikateľov vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v spoločnom priestore.
• Združenie bez podnikateľského účelu: V tomto type združenia sa združí niekoľko osôb, aby spoločne rozvíjali svoje záujmy, rovnaké názory alebo presne určený účel, pričom táto ich spoločná činnosť nie je podnikaním. V zmluve o združení si tieto osoby dohodnú podmienky a spôsoby spoločného konania, systém hospodárenia so združenými prostriedkami atď. Zmluva musí určiť, akú činnosť budú jednotliví účastníci na dosiahnutie dojednaného účelu vykonávať.
• Doba trvania združenia: na dobu určitú (dočasnú, t. j.

Práva a Povinnosti Účastníkov Združenia

Každý účastník združenia, aj keď nevykonáva jeho správu, má právo presvedčiť sa o hospodárskom a finančnom stave združenia. Každému účastníkovi má byť umožnené presvedčiť sa o tom, ako združenie hospodári. Každý účastník má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa spoločnej činnosti a právo na informácie od tých účastníkov združenia, ktorí sú poverení správou alebo rozhodovaním o spoločných záležitostiach. Ak by toto právo bolo dohodou vylúčené, je taká dohoda neplatná.

Ustanovenie § 836 Občianskeho zákonníka upravuje tvorbu vôle účastníkov združenia. ak je spôsob rozhodovania určený prostredníctvom zmluvy o združení (t. j. ak spôsob rozhodovania nie je prostredníctvom zmluvy o združení určený, rozhodujú účastníci o obstaraní spoločných vecí jednomyseľne (t. j.

Každý účastník združenia je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve. Zmluva o združení tiež určuje osobné prínosy členov združenia (osobná pracovná činnosť, peniaze, iné veci), pričom pokiaľ táto zmluva neupravuje inak, platí, že účastníci združenia sú povinní poskytovať rovnaké hodnoty.

Každý z účastníkov združenia je povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie dojednaného účelu. Účastník združenia sa musí zdržať toho, čo by bolo voči združeniu a jeho účelu v rozpore s vlastným záväzkom a definovanými povinnosťami. V praxi to môže napríklad znamenať, že v združení založenom na účely dosiahnutia zisku pri spoločnom podnikaní sa budú musieť účastníci zdržať akejkoľvek konkurenčnej činnosti. Ak by účastník svojou činnosťou znemožnil alebo sťažil dosiahnutie účelu združenia, vzniká ostatným účastníkom voči nemu právo na náhradu škody.

Účastník združenia sa môže popri záväzku vykonávať určitú pracovnú činnosť v prospech združenia aj zaviazať poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci a majetkové hodnoty. Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť združeniu v lehote určenej v zmluve (§ 832 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ zmluva o združení nedefinuje lehotu na tieto účely, je tak povinný urobiť bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy o združení. v prípade, že v zmluve nie je poverený niektorý z účastníkov správou poskytnutých majetkových hodnôt, nakladá s poskytnutými majetkovými hodnotami aj naďalej ten účastník, ktorý ich poskytol. Tento účastník je však povinný oddeliť tieto majetkové hodnoty od ostatného svojho majetku, a to v zmluve dohodnutým spôsobom. Ak tento spôsob nie je v zmluve dohodnutý, oznámi všetkým účastníkom spôsob jeho oddelenia. Ak to nie je v rozpore so zmluvou alebo to nebude znemožňovať alebo sťažovať dosiahnutie účelu združenia (aby nedošlo k porušeniu § 830 Občianskeho zákonníka), môže účastník združenia aj ďalej používať poskytnuté majetkové hodnoty aj pre seba.

Vedenie Účtovníctva v Združení

Pri riešení problematiky vedenia účtovníctva v združení je potrebné upozorniť a pripomenúť, že združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je účtovnou jednotkou. Účtovnou jednotkou je však každý účastník združenia založeného v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

1. Každý účtovný prípad sa už pri svojom vzniku zaúčtuje podľa zmluvou o združení určených podielov priamo do vlastných účtovníctiev jednotlivých účastníkov združenia. Pri tomto spôsobe sa účtuje presne v súlade s právnou definíciou majetkových a záväzkových vzťahov v združení, najmä v súlade so skutočnosťou, že združenie nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť účtovnou jednotkou.
2. Vedením účtovníctva „za združenie“ je najčastejšie zmluvou o združení poverený jeden z jeho účastníkov. Existencia podielového spoluvlastníctva majetku a záväzkov bude v tomto prípade vyjadrená až na konci účtovného obdobia, aj keď je to nie úplne v súlade so slovenskou legislatívou, ale u združení je to najpoužívanejšia forma. Uvedený spôsob simuluje situáciu, ako keby združenie bolo aspoň na prechodný čas (počas účtovného obdobia) účtovnou jednotkou. Ak zmluva o združení poverí jedného účastníka vedením účtovníctva za združenie, je to pre tohto účastníka určitý druh pracovnej činnosti, ktorú sa tento účastník zaväzuje vykonávať pre dosiahnutie účelu združenia. Pri tomto spôsobe je vhodné zmluvou o združení poveriť jedného účastníka nielen vedením účtovníctva „za združenie“, ale aj správou majetku v podielovom spoluvlastníctve účastníkov združenia a plnením povinností pre účely DPH.

Varianty uvedené pod bodmi 3 a 4 sa v praxi vyskytujú iba zriedka a určite to nie je možné pri všetkých menovaných aj nemenovaných typoch združenia. Je logické a v súlade s legislatívnou úpravou zákona o účtovníctve, že všetci účastníci združenia, ktorí vedú spoločné účtovníctvo, budú účtovať v rovnakej účtovnej sústave. Varianty 3 a 4 sú možné snáď len pri typoch združenia, kde sa napr. všetci účastníci spoločne podieľajú iba na nákladoch na prenajatý priestor a súvisiace služby a inak fungujú absolútne nezávisle.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že postupy účtovania v JÚ problematiku vedenia účtovníctva v združení vôbec neriešia, neupravujú a nepoznajú. Pri predpoklade, že účastníci združenia sa v zmluve o združení dohodli, kto z nich bude pri spoločnom podnikaní vystupovať navonok ako subjekt práva v mene združenia, ten bude vystupovať aj pri zabezpečovaní spoločných cieľov ako partner dodávateľov a odberateľov. Tento účastník určený a pomenovaný v zmluve o združení potom aj plní záväzky a nadobúda práva z dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vystavuje pod svojím menom doklady, je uvedený na účtovných dokladoch ako účastník účtovného prípadu a aj účtuje v priebehu roka všetky účtovné prípady v mene združenia. Na tohto účastníka potom znejú aj doklady o „transakciách združenia“ a tento účastník účtuje o hospodárskych operáciách združenia v rámci svojho účtovníctva.

Na konci účtovného obdobia sa vykonáva zúčtovanie spoločných príjmov a výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií, ktoré zaznamená zasa do spoločného peňažného denníka a následne si každý z účastníkov združenia prenáša do svojho peňažného denníka svoj podiel príjmov a výdavkov, ktorý sa uňho stáva súčasťou základu dane pre daň z príjmov fyzických osôb, ak podniká aj mimo združenia alebo má aj príjmy podľa iných paragrafov zákona o dani z príjmov.

Ak nebol ani jeden z účastníkov združenia poverený vedením účtovníctva „za združenie“, sú potom v účtovníctve každého účastníka združenia, resp. mali by byť evidované príjmy a výdavky prináležiace združeniu a nielen tomuto účastníkovi združenia, a to podľa toho, v ktorom obchodnom prípade bol nositeľom práv zastupovať združenie ako celok. Je potrebné na konci účtovného obdobia v rámci uzávierkových operácií preúčtovať príslušnú časť príjmov a výdavkov medzi jednotlivými účastníkmi združenia navzájom, aby každý z nich mal len svoj podiel príjmov a výdavkov, ktoré vchádzajú do základu dane k zdaneniu.

#

tags: #prilezitostny #prijem #obcianske #zdruzenie