Rozšírenie žaloby a premlčanie v občianskom práve

Tento článok sa zaoberá problematikou rozšírenia žaloby a premlčania v kontexte slovenského občianskeho práva, pričom zohľadňuje judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a relevantné ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).

Úvod do problematiky zmeny žaloby

V občianskom súdnom konaní platí, že predmet sporu vymedzuje žalobca a to prostredníctvom žalobného návrhu, v ktorom uvedie, čoho sa na súde domáha. Toto vymedzenie však nie je nemenné. Zmena žaloby, upravená v § 139 a nasl. CSP, predstavuje základný dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým narába s predmetom sporu a určuje jeho ďalšie smerovanie.

Čo sa považuje za zmenu žaloby

Zmena žaloby sa dotýka výlučne skutkových okolností daného prípadu, keďže právna kvalifikácia nároku je vecou súdu (iura novit curia). Kvalitatívna zmena žaloby spočíva v uplatnení iného práva. Nie je však vylúčené, že súčasne so zmenou nároku dôjde aj k podstatnej zmene relevantného skutkového stavu.

Otázkou zostáva, kedy sa doplnenie (nie úplná zmena) rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za tak podstatné, že pôjde o zmenu žaloby podľa § 140 ods. Podľa judikatúry platí, že o zmenu žaloby podľa tohto ustanovenia spravidla nepôjde vtedy, ak žalobca iba dopĺňa ďalšie skutkové tvrdenia na podloženie svojho nároku, avšak skutkový základ nároku ostane nezmenený.

Čo sa nepovažuje za zmenu žaloby

Nie každá zmena žaloby je zmenou žaloby podľa § 139 CSP. O zmenu žaloby nejde vtedy, ak žalobca mení nárok na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu [žaloba podľa § 137 písm. V praxi ide najčastejšie o konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo o vyporiadanie nárokov z neoprávnenej stavby.

Prečítajte si tiež: Skvalitnenie programov UPSVaR

Zmenou žaloby taktiež nie je zmena právnej kvalifikácie nároku žalobcom, keďže právna kvalifikácia nároku je vecou súdu.

Procesný postup pri zmene žaloby

Ak žalobca zmení žalobu pred tým, ako bola pôvodná žaloba doručená žalovanému, koná súd bez ďalšieho o zmenenej žalobe. To znamená, že súd žalovanému doručuje na vyjadrenie žalobu už aj s podaním, ktorým došlo k jej zmene. Podľa CSP má súd rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje po doručení zmeňujúceho podania.

Obmedzenia zmeny žaloby

Podľa § 139 CSP platí, že žalobca môže meniť žalobu počas konania - teda od jeho začiatku (podania žaloby) až do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Zákon však z tohto pravidla pozná viacero výnimiek. Podľa § 294 CSP nemožno meniť žalobu v konaní, v ktorom je žalovaným spotrebiteľ. CSP ďalej zmenu žaloby výslovne nepripúšťa v odvolacom konaní (§ 371 CSP) a pre vylúčenie interpretačných pochybností aj v dovolacom konaní (§ 438 ods. 2 CSP).

Vplyv zmeny žaloby na premlčanie

Premlčacia doba totiž prestane plynúť (spočíva jej plynutie) iba vo vzťahu k tomu právu, ktoré žalobca v žalobe uplatnil. Príkladom môže byť situácia, ak žalobca v pôvodnej žalobe zažaloval zo svojej pohľadávky menej, ako mu patrí. Premlčacia doba v takom prípade spočíva (neplynie) iba pri tej časti pohľadávky, ktorú žalobca zažaloval v pôvodnej žalobe. K spočívaniu premlčacej doby u novo uplatneného práva dôjde pritom až momentom, kedy bola zmena žaloby (obsahom ktorej je rozšírený alebo iný nárok) doručená na súd.

Premlčanie v občianskom práve

Podľa § 100 ods. Občianskeho zákonníka sa všetky majetkové práva premlčujú s výnimkou vlastníckeho práva. Priznanie práva súdom, prípadne iným orgánom je však oslabené. Závisí potom od správania dlžníka, či v súdnom konaní uplatní námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a nepodmienečne zaniká právny nárok veriteľa. Momentom účinného vznesenia námietky premlčania už nie je možné veriteľovi právo priznať. Subjektívne právo však nezaniká, zánikom nároku sa právo iba oslabuje a stáva sa z neho tzv. Po premlčaní je vzťah veriteľa a dlžníka postavený na dobrovoľnosti a dohode.

Prečítajte si tiež: Záujem dieťaťa pri striedavej starostlivosti

Premlčanie vecných práv

Koncepcia premlčaných práv ako naturálnych obligácií spôsobuje problémy v právnej praxi, ak je predmetom premlčania vecné a nie záväzkové právo a povinnou osobou (dlžníkom) je vlastník. nielen záväzkové práva, ale aj vecné práva k cudzej veci. Pre vecné práva je typické, že sa viažu na určitú vec, a ak ide o veci nehnuteľné, ich vzniku, ako aj určitosti a právnej istote zodpovedá požiadavka ich evidencie v katastri nehnuteľností. Ak je vec vlastníka zaťažená existujúcim vecným právom k cudzej veci, znamená to, že úplnosť jeho vlastníckeho práva je narušená.

Článok sa zameriava na problematiku premlčania záložného práva k nehnuteľnosti a premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a možnosťami ich výmazu z evidencie nehnuteľností.

Rozšírenie žaloby v kontexte zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom notára

Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 3/2018 z 13. rieši otázku premlčania nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom notára. V tomto kontexte je relevantné, či nedostatok úpravy objektívnej premlčacej doby pri nesprávnom úradnom postupe je zámerom zákonodarcu alebo medzerou zákona, ktorú treba vyplniť použitím analógie.

Najvyšší súd odmietol analógiu s odôvodnením, že pri notárskych zápisniciach nemožno pojmovo uvažovať o „doručení“, čo je podľa § 22 ZoZodpŠk 1969 (§ 19/2 ZoZodpŠk 2003) rozhodný čas pre začatie objektívnej premlčacej doby. Pri analógii však obdobné pravidlo nemusíme použiť doslovne, ale môžeme ho vhodne prispôsobiť. Ak zistíme, že v práve je medzera, nájdeme ustanovenie upravujúce obdobnú situáciu a pýtame sa: Ako by obdobné ustanovenie riešilo posudzovanú otázku, ak by ju riešilo? Analógia teda nie je vylúčená len tým, že obdobné pravidlo nemožno použiť doslovne.

Špecifiká premlčania v prípadoch zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

V zmysle § 22 ods. zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z., prejednávanej veci nie je.

Prečítajte si tiež: Osoby so zdravotným postihnutím a práca

Dôležité je rozlišovať, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 22 ods. 1 veta druhá v spojení s § 4 ZoZŠ) a že II. ustanovenie § 22 ods. urobenej predmetom notárskej zápisnice).

Najvyšší súd Českej republiky (v rozsudku z 30. augusta 2006 sp. zn. 25 Cdo 1793/2004) sa zaoberal problematikou premlčania v kontexte náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 70/2023 bolo vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom.

Zmeny v civilnom sporovom konaní

Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov. Ide konkrétne o zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok. V novom procesnom kódexe CSP sa mení spôsob označovania procesných strán. Občiansky súdny poriadok poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na Žalobcu a Žalovaného. Na úvod je potrebné povedať, že zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a zavádza sa „súd prvej inštancie“.

Miestna príslušnosť súdu

Vecne príslušným súdom je Okresný súd ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného.

Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. CSP už hovorí len o fyzickej osobe. Za použitia doslovného výkladu zákona je možné dospieť k záveru, že v prípade určovania miestnej príslušnosti fyzickej osoby podnikateľa, napr. živnostníka, sa táto nebude určovať podľa miestna podnikania, ako tomu bolo doteraz v OSP, ale podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby podnikateľa.

Predbežné prejednanie sporu

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní. Ide o tzv. Predbežné prejednanie sporu. Predbežné prejednanie sporu upravuje § 168 až 172 CSP. Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie.

Zjavne neodôvodnená žaloba

Civilný sporový poriadok zavádza aj inštitút zjavne neodôvodnenej žaloby. Podľa § 138 CSP Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie.

Opravné prostriedky

Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia.

Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie

Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty. Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie.

Podľa § 325 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Novinkou je tzv. Zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 343 ods. 1 OSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Doručovanie

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona.

tags: #rozšírenie #žaloby #a #premlčanie #občianske #právo