
Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v oblasti edukácie a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty špeciálnej výchovy a prevýchovy mentálne postihnutých, vrátane definovania viacnásobného postihnutia, kategorizácie, cieľov a princípov edukácie, metód používaných v starostlivosti a nových programov práce so žiakmi s viacnásobným postihnutím.
Pedagogika psychosociálne narušených, vychádzajúca z gréckych slov "éthos" (mrav) a "paideia" (výchova), je odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá edukáciou, reedukáciou a celkovou výchovnou rehabilitáciou jednotlivcov s poruchami správania. Psychosociálne narušenie je narušením sociálnej integrity, v dôsledku ktorého sa jedinec maladaptívne správa, teda koná v rozpore s očakávaniami, vybočuje z pásma normality a vedome či mimovoľne porušuje spoločenské, morálne alebo právne normy.
Poruchy správania predstavujú široké spektrum maladaptívnych foriem správania, od drobných priestupkov, vzdoru či nadmernej plachosti a úzkosti až po agresívne alebo útočné správanie sa alebo trestné činy. Z hľadiska závažnosti sa delia na:
Príčiny porúch správania môžu mať exogénny alebo endogénny charakter.
Patológia prostredia zahŕňa výchovnú zanedbanosť, nesprávne vzory správania sa rodičov, disharmonické spolužitie, rozpad rodiny, citovú tuposť rodičov, alkoholizmus, kriminalitu a duševné choroby rodičov. Nízka životná úroveň rodiny vytvára tiež dispozície pre poruchy správania sa. Nesprávne výchovné pôsobenie (drsné a násilné alebo povoľné) môže viesť k rôznym úchylkám.
Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín
Poruchy vnímania, najmä nespoznané zmyslové poruchy, obmedzujú socializáciu jedincov, ktorí svoje nedostatky chcú nežiaducim správaním prekonať. Poruchy citovej nevyrovnanosti, ako je citová tuposť, predráždenosť, môžu vyvolať poruchy správania, hoci sú následkom mozgovej dysfunkcie. Motorická nevyrovnanosť, motorický nepokoj, neobratnosť sa často pokladá za zlozvyk.
Ak dieťa nenachádza v spoločenskom prostredí, v ktorom žije, primeranú odozvu na svoje prejavy, cíti sa zbytočným a uchyľuje sa do spoločenskej izolácie s odmietavým správaním sa.
Reedukácia (prevýchova) a korekcia spočíva vo vybudovaní a posilňovaní autoregulačných (samousmerňovacích) mechanizmov jedinca, vo vytváraní prijateľnej hierarchie hodnôt, v posilňovaní pozitívnych foriem správania, vo vybudovaní vhodných stereotypov správania, v posilňovaní vôľového konania, v schopnosti prekonávať prekážky. Veľmi dôležitú úlohu tu zohrávajú aj aplikácie metód pedagogiky - arteterapia, muzikoterapia (liečenie hudbou), pracovná terapia, kinezioterapia (liečebná gymnastika, pohybová liečba), ale aj metódy psychoterapie a hlavne individuálne pozitívne ovplyvňovanie.
Predmet PVNP nie je jednoznačne definovaný, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o VNP. PVNP sa zameriava na edukáciu jednotlivcov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť. To zahŕňa individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj v porovnaní so žiakmi s jediným postihnutím alebo narušením.
Viacnásobné postihnutie je definované rôzne.
Prečítajte si tiež: Postup predoperačnej starostlivosti
Vašek rozlišuje dve kategórie VNP:
VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory: prenatálne vplyvy (infekcia alebo intoxikácia, indikácie psychického charakteru, traumy alebo fyzikálne faktory, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, kombinácie príčin, poruchy tehotenstva, vplyvy materiálneho prostredia, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy, mechanické poškodenia, neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy).
Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:
Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).
Prečítajte si tiež: Špecializovaná ambulantná starostlivosť: Čo potrebujete vedieť
Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.
Špeciálne metódy uvádza Vašek nasledovne:
Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami. Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.
Pozostáva z dvoch častí. Prvá je určená pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím. V nej sú vymedzené ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, aké má byť povinné personálne zabezpečenie, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov. Druhá časť je určená pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia. Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.
Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.
Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.
Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít. Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa aktivovať hračku alebo spustiť obľúbenú hudbu. Existujú aj počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov.
Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.
Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu. Klasické komponenty, ako sú bublinkové valce alebo optické vlákna, môžu byť prepojené s ovládačmi, pomocou ktorých môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca.
Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ako sú interaktívne panely, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Komponenty reagujúce na zvuk zmenou farby môžu podporiť verbálnu komunikáciu alebo vokalizáciu. Soundbeam, neviditeľný hudobný nástroj, vysiela ultrazvukový lúč, ktorý pri prerušení vyvolá zvuky alebo hudbu. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.
Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie.
Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Základom sú elementárne podnety v najjednoduchšej podobe. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách: základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné) a rozširujúca stimulácia (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové podnety).
Snoezelen je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín a neklaie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi. Svojou štruktúrou a vybavením podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností.
Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:
Zdravotné postihnutie je definované ako postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života človeka, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať. Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti.
Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí.
Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Viacnásobné postihnutie so svojou heterogénnosťou a variabilitou zasahuje všetky oblasti života osôb s týmto druhom postihnutia.
Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti.
Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby.
Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola).
V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.
Silvia (13 rokov)
ŠPP sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaných. Sústreďuje sa na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality.
Predmet ŠPP je skúmanie podstaty zákonitosti výchovy, edukácie/vzdelávania postihnutých ľudí.
Cieľ ŠPP je vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov so špeciálnymi potrebami, aby sa čo najskôr a čo najdokonalejšie vnútorne vyrovnali so svojím postihom/narušením, poruchou, danosťami/a aby aj napriek obmedzeniam vedeli plnohodnotne žiť.
Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:
Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca. Postoj spoločnosti ľuďom s postihom môže byť emocionálny (súcit alebo odpor) a často spojený s predsudkami.
Nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti.
Obmedzená slovná zásoba, problém pochopenia významu slov. Ťažko sa orientujú, majú problém pochopiť názory, postoje a pocity druhých. Majú tendenciu reagovať impulzívne.
Nedostatočnosť vizuálneho kontaktu. Obmedzená schopnosť učiť sa napodobňovaním. Orientáciou neznámom prostredí, čo vedie k závislosti na iných ľuďoch. Menší záujem o samostatnú aktivitu.
Závisia od stupňa mentálnej retardácie. Spomalené myslenie. Oneskorená reč. Poruchy výslovnosti. Ťažká vzdelávateľnosť. Výchovné problémy. Hyperaktivita. Nemajú radi zmenu.
Drogová závislosť, sexuálna deviácia, týranie detí, autizmus, suicidálne sklony, kriminalita. Medzi hlavné následky patria: problémy v škole, strata záujmov, zmena chovania, nálad, priateľov, partie, osamelosť, depresie.
Zajakavosť, koktavosť, mutizmus. Následky: bojazlivosť v nadväzovaní nových kontaktov; problémy v medziľudskej komunikácii, školskej, pracovnej úspešnosti v zlom emočnom prežívaní.
Jednotlivec vyžadujúci špeciálnu pomoc sa v rôznych odboroch označuje pojmom:
#
tags: #špeciálna #výchova #a #prevýchova #mentálne #postihnutých