Ujma a Ušlý Zisk: Definícia a Náhrada Škody v Slovenskom Právnom Poriadku

Tento článok sa zaoberá problematikou náhrady škody v slovenskom právnom poriadku, so zameraním na prípady praceneschopnosti a ušlého zisku. Analyzuje relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ako aj judikatúru slovenských súdov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave náhrady škody, jej druhoch, rozsahu a spôsoboch uplatnenia.

Škoda ako Ujma v Majetkovej Sfére

Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Škoda je definovaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Môže ísť o škodu na majetku, zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom alebo zamestnávateľom na pracovisku (vrátane pracovných úrazov), ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.

Druhy Škody

Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý zisk.

Skutočná Škoda

Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napríklad o poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody (napr. pri zničenom motorovom vozidle môže ísť o náklady spojené so zapožičaním nového motorového vozidla, hodnotu spotrebovaných pohonných látok či hodnotu novo zakúpenej diaľničnej nálepky a pod.).

Ušlý Zisk

Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou výnosu, zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Predpoklady Vzniku Zodpovednosti za Škodu

Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Samozrejme, tam, kde nie je ochota pre vzájomnú dohodu, neprichádza do úvahy iná možnosť, než si nárok na náhradu škody uplatniť súdnou cestou. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:

1. Porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
2. Vznik škody
3. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
4. Zavinenie toho, kto škodu spôsobil

Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní bude potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Navyše, k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená.

Objektívna Zodpovednosť za Škodu

Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch, najčastejšie medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V tomto prípade hovoríme, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené.

Vzťah Príčinnej Súvislosti (Kauzálny Nexus)

V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza).

Jednostranné Vyhlásenia o Zbavení sa Zodpovednosti

Prevádzkovateľ Vášho obľúbeného podniku či reštaurácie sa svojej zodpovednosti za prípadnú škodu nezbaví len tým, že na stenu vylepí oznam: „Za odcudzené či stratené veci nezodpovedáme.“ Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Za zmienku určite stojí aj skutočnosť, že Občiansky zákonník upravuje celý rad prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, akými sú najmä prípady (už spomínanej) škody spôsobenej na vnesených a odložených veciach, na prevzatých veciach, ale aj škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov a pod.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Časová Obmedzenosť Nároku na Náhradu Škody

Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Preto ak poškodený neuplatní svoj nárok na náhradu škody v rámci premlčacej doby, po jej uplynutí mu ho súd spravidla neprizná, a to v závislosti od toho, či druhá strana predloží námietku premlčania alebo nie. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.

Spôsoby Náhrady Škody

Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). Táto forma náhrady je navyše výlučná pri škode spôsobenej na zdraví. Naturálna reštitúcia, teda uvedenie poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu, je prípustná len vtedy, ak o to poškodený výslovne požiada a (súčasne) ak je to fyzicky možné a účelné. Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak veci rovnakého druhu a tej istej akosti možno nahradiť novými.

Zodpovednosť za Škodu Spôsobenú Deťmi

Ak škodu spôsobí maloletý (dieťa) alebo ten, kto je v čase jej spôsobenia postihnutý duševnou poruchou, ako subjekty zodpovednosti prichádzajú o úvahy jednak tí, ktorí zanedbali dohľad (dozor) založený zákonom či úradným rozhodnutím alebo dohodou, a jednak maloletí alebo tí, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou. Zákon vo väčšine týchto prípadov zodpovednosť vzťahuje predovšetkým na tých, ktorí zanedbali náležitý dohľad. Najčastejšie sú to rodičia, bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie, rovnako však osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti (napríklad rozhodnutím súdu), za istých podmienok aj manžel (nie druh) tejto osoby, hoci nie je otcom dieťaťa, ale i učitelia či vychovávatelia a pod.

Náhrada Škody Podľa Občianskeho Zákonníka: Detailný Prehľad

Základná právna úprava zodpovednosti za škodu je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 415 až § 450). Osobitné prípady zodpovednosti (§ 421 až § 437), ktoré sa vzťahujú na konkrétne subjekty za špecifických podmienok, napríklad:

• Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§ 422 a § 433).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až § 431).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou (§ 432).
• Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach (§ 433 až § 437).

Spoločná Zodpovednosť a Zavinenie

Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Súd však môže rozhodnúť, že zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ak za škodu zodpovedá aj poškodený, znáša škodu pomerne, alebo sám, ak ju spôsobil výlučne svojím zavinením.

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

Spôsob a Rozsah Náhrady Škody

Rozlišuje sa medzi:

• Skutočnou škodou: Zniženie majetkového stavu poškodeného.
• Ušlým ziskom: To, čo poškodenému ušlo v dôsledku škody.

Uhrádzajú sa obe zložky. Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Spôsob a Forma Úhrady Škody

Škoda sa uhrádza v peniazoch, ale ak o to poškodený požiada a je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu.

Porušenie Práv Duševného Vlastníctva

Pri porušení práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia (napr. ospravedlnenie) nezdalo postačujúce. Výška náhrady škody sa určí najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie licencie.

Význam Času Vzniku Škody

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Škoda na Zdraví

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom, pričom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného pred poškodením. Uhrádzajú sa aj účelné náklady spojené s liečením.

Strata na Zárobku a Strata na Dôchodku

Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a náhradou vyplatenou v dôsledku choroby alebo úrazu.

Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a súčtom zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku.

Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti.

Ak je na to dôležitý dôvod, súd môže namiesto peňažného dôchodku priznať jednorazové odškodné.

Usmrtenie

Pri usmrtení sa uhrádzajú formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený povinný poskytovať výživu. Uhrádzajú sa aj primerané náklady spojené s pohrebom.

Zníženie Náhrad

Súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť, berúc do úvahy okolnosti vzniku škody, ako aj osobné a majetkové pomery škodcu a poškodeného. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Náhrada Škody Podľa Obchodného Zákonníka

Obchodný zákonník (§ 373 až § 386) sa použije, ak je daný obchodnoprávny charakter záväzkových vzťahov.

Zodpovednosť za Škodu a Okolnosti Vylučujúce Zodpovednosť

Kto poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

Ak porušenie povinnosti spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť a tretia osoba by takisto nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

Spôsob a Rozsah Náhrady Škody

Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Ak ide o škodu spôsobenú porušením obchodného tajomstva, možno požadovať náhradu škody vo výške zodpovedajúcej minimálnej výške odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo.

Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Spoločná Zodpovednosť za Škodu a Ďalšie Ustanovenia Obchodného Zákonníka o Náhrade Škody

Ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vysporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

Preventívna Povinnosť a Nemožnosť Vzdania sa Nároku na Náhradu Škody

Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Náhradu škody nemôže súd znížiť.

Judikatúra k Otázkam Náhrady Škody

Judikatúra slovenských súdov dotvára a konkretizuje právnu úpravu náhrady škody. Napríklad, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 110/2011 judikuje, že pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode.

Príklady z Praxe a Otázky Náhrady Škody

V praxi sa často vyskytujú otázky náhrady škody v rôznych situáciách, napríklad:

• Praceneschopnosť a ušlý zisk: Zamestnávateľ si nárokuje úhradu ušlého zisku, pretože zamestnanec, ktorý bol práceneschopný, mu nenechal správne normy a pracovný postup výroby.
• Ukončenie pracovného pomeru a ušlý zisk zo mzdy: Zamestnanec chce ukončiť pracovný pomer k určitému dátumu, ale zamestnávateľ s tým nesúhlasí. Zamestnanec sa obáva, či má zamestnávateľ právo na nárok na ušlý zisk zo mzdy.
• Poškodenie tovaru zamestnancom: Zamestnávateľ požaduje náhradu škody za rozbitý vystavený tovar, ktorý zamestnanec poškodil pri umývaní.
• Absencia v práci a náhrada škody: Zamestnanec nenastúpi do práce a dá výpoveď. Zamestnávateľ sa pýta, či môže vymáhať náhradu škody prípadne ušlého zisku.
• Poškodenie majetku zamestnávateľa: Zamestnanec poškodí výťah a zamestnávateľ sa tým nezaoberá. Po roku zamestnanca prepustia a on začne vymáhať sumu, ktorá pokryje náklady na opravu výťahu.
• Náhrada škody vzniknutej v dôsledku reklamácie: Zamestnávateľ chce od zamestnancov náhradu škody vzniknutej v dôsledku reklamácie, aj keď zamestnanci splnili všetky povinnosti spojené so zabezpečením kvality materiálu podľa pracovného postupu spoločnosti.
• Používanie mobilného telefónu v predajni: Zamestnankyňa použije mobilný telefón na pretočenie významnej sumy do zahraničia a majiteľ chce, aby všetky tri zamestnankyne rovným dielom zaplatili telefonickú sumu.
• Škoda na autobuse a dodávke: Zamestnanec, ktorý pracoval na dohodu o pracovnej činnosti ako šofér autobusu, spôsobí škodu na autobuse a dodávke.

Náhrada Škody v Kontexte Verejného Obstarávania: Rozsudok Súdneho Dvora vo veci C‑547/22 INGSTEEL spol. s r. o.

Spor vo veci samej vyplynul z vylúčenia združenia (ktorého súčasťou bola spoločnosť INGSTEEL) z verejného obstarávania na zadanie verejnej zákazky na rekonštrukciu, modernizáciu a budovanie šestnástich futbalových štadiónov. Verejný obstarávateľ (Slovenský futbalový zväz) dospel k názoru, že uchádzač nesplnil požiadavky oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania týkajúce sa najmä jeho finančného a ekonomického postavenia. Toto rozhodnutie potvrdil Úrad pre verejné obstarávanie SR. Keďže Krajský súd zamietol žalobu proti rozhodnutiu Rady ÚVO, uchádzač podal proti rozsudku odvolanie na Najvyšší súd SR, ktorý sa obrátil na Súdny dvor EÚ s návrhom na prejudiciálne konanie. Výsledkom bol rozsudok z 13. Keďže medzičasom bolo verejné obstarávanie ukončené uzavretím rámcovej dohody s jediným uchádzačom, spoločnosť INGSTEEL si uplatnila ušlý zisk a náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím ÚVO, ktorej hodnota bola určená znaleckým posudkom. Podľa §17 zákona č. ÚVO protiargumentoval tým, že účasť v procese verejného obstarávania automaticky neznamená zadanie zákazky. Podľa spoločnosti INGSTEEL nárok, ktorý nie je z objektívnych dôvodov preukázaný s istotou, ešte nemožno označiť za hypotetický. Spoločnosť požadovala náhradu škody z dôvodu zmarenia šance, pričom použila pojem „ušlý zisk“, keďže tento pojem je najbližšie nároku na náhradu škody vyplývajúcej zo straty príležitosti. Slovenské právo totiž nerozlišuje medzi jednotlivými kategóriami nahraditeľných škôd, v dôsledku čoho strata príležitosti patrí do kategórie ušlého zisku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípadoch nezákonného vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania má tento uchádzač právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej z titulu straty príležitosti, ktorú nemožno stotožňovať s ušlým ziskom a pri ktorej sa nevyžaduje až taká vysoká miera pravdepodobnosti dosiahnutia majetkového prospechu. Vnútroštátny súd následne podal na Súdny dvor EÚ dve prejudiciálne otázky, ktorými sa pýtal na výklad práva EÚ vzťahujúceho sa na rozhodovanie o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonne vylúčenému uchádzačovi z verejného obstarávania. Vzhľadom na argumentáciu účastníkov konania sa vnútroštátny súd zameral na zlučiteľnosť § 17 zákona č. Súdny dvor v reakcii na otázky upriamil pozornosť na ciele smernice, kontext a znenie článku 2 ods. 1 písm. Cieľom systému opravných prostriedkov, zavedeného smernicou 89/665, je zabezpečiť plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a prístup k nestrannému súdu v súlade s článkom 47 Charty základných práv EÚ. Smernica nestanovuje žiadnu možnosť obmedziť tieto práva. Naopak, žaloba o náhradu škody je posledným opravným prostriedkom, ktorý musí zostať prístupný pre osoby poškodené porušením práva EÚ, ak im bola fakticky odňatá možnosť využiť účinok niektorého z ostatných opravných prostriedkov. Postupy na preskúmanie rozhodnutia musia byť prístupné každému, kto má alebo mal záujem o získanie určitej zákazky a bol poškodený alebo hrozí, že bude poškodený namietaným porušením. Hoci škoda môže vyplývať z nezískania verejnej zákazky ako takej, je možné, že uchádzačovi, ktorý bol nezákonne vylúčený, bola spôsobená aj iná škoda, ktorá zodpovedá strate príležitosti zúčastniť sa na dotknutom verejnom obstarávaní s cieľom získať túto zákazku. Súdny dvor však upriamil pozornosť na povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva, ktorá v prípade potreby môže vyžadovať aj zmenu ustálenej judikatúry. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že by sa slovenský súd mal snažiť o taký výklad pojmu „ušlý zisk“, ktorý by zahŕňal aj ujmu spôsobenú stratou príležitosti a v prípade potreby sa aj odkloniť od doterajšieho ustáleného výkladu tohto pojmu.

Dopravné Nehody a Náhrada Škody

Dopravné nehody majú cezhraničný rozmer v rámci celej Európskej únie. Len v Slovenskej republike je evidovaných viac ako dva a pol milióna motorových vozidiel. Nerešpektovaním pravidiel cestnej premávky dochádza každodenne na cestách k dopravným nehodám. Zranení a usmrtení sú účastníci cestnej premávky. Poškodený má nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní jeho nárokov (vecná škoda, škoda na zdraví, ušlý zisk). Predpokladom vzniku tohto nároku je pasivita poisťovne. Tento nárok vznikne, ak poisťovňa do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neoznámila poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol preukázaný rozsah jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a bol preukázaný nárok poškodeného. Nárok vznikne i vtedy ak poisťovňa v tejto lehote neposkytla poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla alebo znížila poistné plnenie.

Nemajetková Ujma pri Dopravných Nehodách

Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne a citové vzťahy vytvorené v rámci ich rodinného života, môže porušením práva na život dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená nemateriálna (nemajetková) ujma. Táto ujma mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby. Nemateriálna (nemajetková) ujma postihuje inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma.

Trestné Konanie a Náhrada Škody

Ak je pri dopravnej nehode zranená osoba, orgány činné v trestnom konaní začnú trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví. V trestnom konaní rozhoduje súd o vine a o treste vinníka dopravnej nehode. Zároveň môže súd na návrh poškodeného zaviazať obvineného k náhrade škody. Poškodený, ktorému bola trestným činom spôsobená škoda, môže si uplatniť náhradu škody v trestnom konaní. Poškodený si môže uplatniť nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovni.

Likvidácia Poistnej Udalosti a Súdne Konanie

Likvidácia poistnej udalosti je proces, pri ktorom poisťovňa posudzuje oprávnenosť nároku poškodeného. Počas likvidácie poisťovňa aktívne spolupracuje s políciou, škodcom a s poškodeným. Ak poisťovňa nepriznala poškodenému náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prípadne neoprávnene krátila poškodenému poistné plnenie, poškodený je oprávnený podať na príslušný súd návrh na začatie konania. Poškodený môže priamo na súde žiadať odškodnenie zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode.

tags: #ujma #je #aj #usli #zisk #definicia