Ulpianus: Platobný rozkaz – Definícia a právne aspekty

Úvod

Platobný rozkaz je jedným z nástrojov, ktoré veritelia využívajú na vymáhanie svojich pohľadávok od dlžníkov. V slovenskom právnom poriadku existuje niekoľko typov skrátených konaní, ktoré slúžia na dosiahnutie exekučného titulu efektívnym spôsobom. Medzi tieto konania patrí aj upomínacie konanie, ktoré predstavuje alternatívny elektronický model vymáhania peňažných pohľadávok. Tento článok sa zameriava na definíciu platobného rozkazu, jeho procesné aspekty a problémy, ktoré môžu vzniknúť v praxi, najmä v súvislosti s doručovaním a vykonateľnosťou.

Skrátené konania a ich efektívnosť

Skrátené konania, ako platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz a upomínacie konanie, sú vo všeobecnosti považované za rýchlejšie a nákladovo efektívnejšie spôsoby dosiahnutia exekučného titulu. Tieto konania sú zamerané na zrýchlenie a zefektívnenie civilného sporového procesu, čo je dôležité najmä v oblasti obchodných, finančných a hospodárskych vzťahov.

Novela Občianskeho súdneho poriadku a vecné odôvodnenie odporu

V roku 2015 došlo k novele Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 73/2015 Z. z.), ktorá priniesla zmeny v konaní o platobnom rozkaze. Táto novela zaviedla požiadavku vecného odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu. Cieľom tejto zmeny bolo precizovanie doterajšieho znenia a zabezpečenie procesnej efektivity odporu ako prostriedku procesnej obrany voči platobnému rozkazu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu má zabraňovať odďaľovaniu právoplatného ukončenia sporu.

Žalovaný musí v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenia, ktoré spochybňujú opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Týmto spôsobom si žalovaný splní svoju povinnosť tvrdenia, ktorá je základným pilierom sporového konania.

Problémy s interpretáciou pojmu "vecné odôvodnenie"

Novela Občianskeho súdneho poriadku vyvoláva v praxi otázniky, nakoľko pojem „vecne“ nie je jednoznačný. Nie je jasné, či sa tým myslí požiadavka, aby sa odôvodnenie týkalo merita veci v hmotnoprávnom význame, alebo má ísť o odpor, ktorý má obsahovať len tvrdenia, ktoré v konečnom dôsledku povedú k úspechu odporcu v konaní. Zákonodarca mal za cieľ vylúčiť odpory typu „Podávame odpor, pretože pohľadávka odporcu je neexistujúca v celom rozsahu“, pretože neobsahujú žiadny konkrétny dôvod a sú príliš všeobecné.

Prečítajte si tiež: Katastrálny zákon a Ulpianus Seminár: Analýza

Civilný sporový poriadok a vecné odôvodnenie odporu

Civilný sporový poriadok (CSP) tiež ustanovuje, že odpor musí byť vecne odôvodnený. Podľa § 260 CSP musí žalovaný v odôvodnení opísať rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku, a k odporu pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Prechodné ustanovenia a konania začaté pred účinnosťou novely

Novela neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, čo môže spôsobiť nejasnosti pri odôvodňovaní odporu v konaniach začatých pred jej účinnosťou. Môže nastať situácia, že platobný rozkaz bude vydaný po 1. máji 2015, aj keď návrh bol vydaný pred týmto termínom, alebo situácia, že lehota na podanie odporu plynie pred aj po účinnosti odporu.

Exekúcia na základe nedoručeného platobného rozkazu

V praxi sa môže stať, že platobný rozkaz nebol odporcovi doručený, no napriek tomu mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Táto situácia môže nastať, ak platobný rozkaz prevzala iná osoba, ktorá sa podpísala menom odporcu na doručenku (prípad falšovania podpisu).

Obrana v exekučnom konaní

Odporca (v exekučnom konaní označovaný ako povinný) má možnosť vzniesť proti exekúcii námietky, kde sa budú namietať skutočnosti procesnoprávneho charakteru, a to nedoručenie platobného rozkazu, resp. nenadobudnutie jeho vykonateľnosti, čo vedie k záveru o neexistencii exekučného titulu. Bez exekučného titulu sa nemôže vykonať exekúcia a keď sa už začala, je potrebné ju zastaviť.

Iba prevzatie platobného rozkazu oprávnenou osobou totiž môže vyvolať účinky riadneho doručenia platobného rozkazu a s tým spojené procesnoprávne následky ako je právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Ak teda platobný rozkaz neprevezme oprávnená osoba, ide o okolnosť, ktorá nemá za následok nadobudnutie vykonateľnosti platobného rozkazu, t.j. platobný rozkaz nemôže byť spôsobilým exekučným titulom - táto skutočnosť je prekážkou pre začatie, resp. pokračovanie exekúcie.

Prečítajte si tiež: Ochrana autorských práv: Prípad Ulpianus

Námietky proti exekúcii

Námietky ako prostriedok obrany povinného v exekučnom konaní je potrebné odôvodniť tým, že ide o okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, resp. okolnosť, pre ktorú je exekúcia neprípustná. V dôsledku nedoručenia platobného rozkazu bola povinnému odňatá možnosť konať pred súdom a brániť sa prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu, t.j. namietať existenciu vymáhanej pohľadávky, príp. jej výšku.

Doručenka ako dôkaz o doručení

Dokladom o doručení písomnosti súdu je doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. V tomto prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.

Povinnosť súdu vykonať dokazovanie

Exekučný súd by mal na zistenie opodstatnenosti námietok povinného o nedoručení platobného rozkazu vykonať dokazovanie a na prejednanie jeho námietok nariadiť „verejné“ pojednávanie. Exekučné konanie má v časti, v ktorej sa riešia medzi oprávneným a povinným sporné otázky o prípustnosti exekúcie, povahu sporového konania; konanie o námietkach povinného je vlastne „sporom o začatie exekúcie“.

Zastavenie exekúcie a nové doručovanie platobného rozkazu

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody by mal exekučný súd na základe námietok proti exekúcii, v ktorých sa namieta nedoručenie platobného rozkazu, týmto námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť. Následne by sa malo nanovo vykonať doručovanie platobného rozkazu odporcovi (povinnému), t.j. súd, ktorý vydal platobný rozkaz je povinný sa s touto skutočnosťou vysporiadať.

Problémy s vykonateľnosťou a právomoc exekučného súdu

Exekučný súd má posudzovať vykonateľnosť rozhodnutia po materiálnej stránke, zvlášť ak je vykonateľnosť „povinným“ spochybňovaná, t.j. súd sa nemá obmedzovať iba na opatrenie rozhodnutia doložkou (pečiatkou) vykonateľnosti, ale jeho povinnosťou je skúmať, či je rozhodnutie priamo zo zákona vykonateľné.

Prečítajte si tiež: Interpretácie žaloby o nahradenie prejavu vôle

Právny názor Ústavného súdu SR

Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia štátnych orgánov, a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne.

Zmluva o budúcej dohode o vyporiadaní BSM

V kontexte majetkových vzťahov manželov je zaujímavou témou aj možnosť uzavrieť Zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) pred zánikom BSM, prípadne dohodu o vyporiadaní BSM s odkladným účinkom. Na tento inštitút existujú diametrálne odlišné názory právnikov a súdy v tejto veci nerozhodujú konštantne.

Judikatúra a zmluvná voľnosť manželov

Podľa niektorých odôvodnení súdnych rozhodnutí nemožno uzavrieť dohodu pred zánikom BSM. S odkazom na rozpor so zákonom a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť, súd zavrhol aj zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva. Odkazujúc na súdnu prax (bez konkretizácie judikatúry) bola odmietnutá aj alternatíva odkladacej podmienky.

Napriek tomu, že niektorí právnici formálne argumentujú judikatúrou, ktorá nepripúšťa takéto dohody z dôvodu neplatnosti, iní právnici považujú odmietanie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM alebo Dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou za popretý základný princíp autonómie účastníkov. Uzavretím ani jednej z týchto dohôd nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností vo vzťahu k BSM pred momentom zániku BSM, teda nedochádza k vyporiadaniu BSM. Preto takýto právny úkon nemôže byť považovaný za rozporný s § 149 ods. 1 OZ.

tags: #Ulpianus #platobný #rozkaz #definícia