Vymahanie Stanovených Pravidiel Obchodného Styku: Príklady a Dôsledky

Článok sa zaoberá problematikou vymahania stanovených pravidiel obchodného styku, pričom sa zameriava na konkrétne príklady z praxe a ich dôsledky. Dôraz sa kladie na pochopenie rôznych aspektov obchodných vzťahov, vrátane zmeniek, prevencie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a dane z pridanej hodnoty (DPH). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.

Zmenky ako Nástroj v Obchodnom Styku

Zmenka je prevoditeľný cenný papier vydávaný individuálne, v listinnej podobe, ktorý má predovšetkým úverovú a platobnú funkciu. Je to dôležitý nástroj v obchodnom styku, ktorý umožňuje zabezpečiť pohľadávky a uľahčiť platobné transakcie. Zmenky a nakladanie s nimi je právne upravené v zákone zmenkovom a šekovom č. 191/1950 Zb.

Funkcie Zmenky

• Úverová funkcia: Namiesto platenia peňažného záväzku podpíše dlžník zmenku, ktorú naňho vystavil veriteľ.
• Zabezpečovacia funkcia: Zmenkovému veriteľovi zmenka zabezpečuje jednoduché vymáhanie svojej pohľadávky.
• Platobná funkcia: Dlžník môže svojmu veriteľovi platiť svoj peňažný záväzok tým, že naňho indosuje zmenku, ktorú získal ako zmenkový veriteľ.
• Garančná funkcia: Vystaviteľ aj každý indosant zodpovedajú za jej zaplatenie všetkým osobám, ktoré zmenku podpísali neskôr.

Zmenka je cenným papierom, s ktorým sú spojené práva zmenkového veriteľa, je dôkaznou listinou o existencii týchto práv a bez zmenky ako listiny nie je možné tieto práva uplatniť. Zmenka je výrazom abstraktného záväzku, a preto nie je nutné uvádzať v texte dôvod vzniku záväzku. Pri plnení uvedenej funkcie sa zmenka opiera o tzv. zmenkovú prísnosť (rigor cambialis), ktorá vyplýva z jej zákonnej úpravy v hmotnoprávnom predpise. Dôsledkom tejto prísnosti sú presne stanovené obsahové náležitosti zmenky.

Druhy Zmeniek

Zmenky možno členiť z rôznych hľadísk. Podstatou vlastnej zmenky je záväzok vystaviteľa zaplatiť peňažnú sumu. V súčasnej podnikateľskej praxi sú najviac rozšírené vlastné zmenky, ktoré plnia najmä funkciu zabezpečenia pohľadávky. Platobné zmenky v účtovníctve zobrazujeme ako zmenkovú pohľadávku u majiteľa zmenky alebo ako záväzok u zmenkového dlžníka. Zmenky obchodné vznikajú pri predaji tovaru na úver. Pri plnení svojej platobnej funkcie však zmenka plne nenahradzuje peniaze.

Obsahové Náležitosti Zmenky

Pre platnosť zmenky je dôležité napríklad, aby slovo „zmenka“ bolo zahrnuté do textu listiny a musí byť napísané v rovnakom jazyku ako celá zmenka. V texte listiny musí byť obsiahnutý bezpodmienečný príkaz (cudzia zmenka) alebo sľub (vlastná zmenka) zaplatiť určitú sumu v určitom čase a na určenom mieste určitej osobe.

Prečítajte si tiež: Zmeny v obchodných vzťahoch

Medzi ďalšie náležitosti patria:

• Zmenková suma sa uvádza číselne aj slovne.
• Určenie miesta platenia musí byť uvedené tak, aby išlo o miesto určité.
• Dátum a miesto vystavenia zmenky.

Úročenie zmenkovej sumy je možné len u zmenky zročnej na videnie (vistazmenka) alebo určitý čas po videní (termínová vistazmenka). U týchto zmeniek nie je známe, kedy bude zmenka zaplatená. Úročenie sa vykonáva uvedením úrokovej miery na zmenke, tzv. úrokovou doložkou.

Zmenkové Úkony

Pod pojmom zmenkové úkony rozumieme spôsoby vystavovania a nakladania so zmenkami až po okamih ich preplatenia. Pre vystavovanie zmeniek sa väčšinou používajú predtlačené formuláre, na ktorých sú predtlačené predpísané údaje, aj keď ZZŠ nepredpisuje, ako konkrétne formálne má byť zmenka napísaná. Konkretizované sú len obsahové náležitosti.

Prevod Zmenky (Indosament)

Zmenka je zo zákona dlžnícky CP vystavený na rad. Veriteľ (remitent) ako prvý majiteľ zmenky môže zmenku a práva z nej previesť na inú osobu rubopisom (indosamentom, pôvodne „in dosso“). Ide o písomný prevod zmenky na inú osobu napísaný na rube zmenky (odtiaľ rubopis). Vyznačuje sa na zadnej stane zmenky písomne napr. slovami „za mňa na rad X Y…“ a podpisom toho, kto zmenku prevádza (idosant). Zmenka sa indosatárovi aj fyzicky odovzdá. Indosovaním sa zmenka dostáva do obehu, stáva sa obeživom, platidlom. Rubopisom - indosamentom, sa prevádzajú všetky práva vyplývajúce zo zmenky.

Formy Rubopisu (Indosamentu)

• Splnomocňujúci rubopis (prokuraindosament); indosant splnomocní indosatára, aby vykonal práva zo zmenky; indosatár sa nestáva vlastníkom zmenky, indosatár nemôže ďalej zmenku rubopisovať; vyznačuje sa slovami „in prokura“ alebo „hodnota na vybratie…“, alebo „za mňa hodnota na vybratie…
• Rubopis nevyplnený.

Platenie Zmenky

Zmenky sa platia zásadne v hotovosti. Najbežnejší spôsob zaplatenia zmenkovej sumy je jej vyplatenie majiteľovi zmenky. Osobe, ktorá zmenku zaplatila, vzniká nárok na vydanie zmenky, pričom sa na nej vyznačí dátum zaplatenia. Zmenková suma môže byť zaplatená čiastočne, čo sa na zmenke vyznačí. Zmenka sa v tom prípade nevydá, ale sa vystaví potvrdenie o čiastočnom platení. Zmenka sa so súhlasom veriteľa môže prolongovať, čo sa na zmenke vyznačí.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Osobitosti pri Platení Zmenky

• Miesto platenia je to, ktoré je na zmenke určené. Ak nie je osobitne určené, platí, že miestom platenia je miesto vystavenia.
• Majiteľ predkladá zmenku na preplatenie v platobný deň alebo v jednom z dvoch nasledujúcich pracovných dní po platobnom dni.
• Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie zo zmenky. Zmenkový dlžník má právo, aby mu bolo vydané potvrdenie o čiastočnej platbe zmenky.
• Ak je zmenka platená predo dňom splatnosti, majiteľ nie je povinný platbu prijať.

Platenie pre Česť

Znamená možnosť, aby vystaviteľ, indosant alebo zmenkový ručiteľ uviedli na zmenke osobu, ktorá má v núdzi zmenku prijať alebo zaplatiť. Uvedenie tejto osoby znamená, že zmenka môže byť prijatá alebo zaplatená na česť ktoréhokoľvek postihnutého dlžníka. Ten, kto zmenku prijal alebo zaplatil na česť, oznámi túto skutočnosť do dvoch pracovných dní osobe, v prospech ktorej tak urobil.

Postih pri Nezaplatení Zmenky

Ak nedošlo k zaplateniu zmenky, môže jej majiteľ pri splatnosti vykonať postih proti zmenkovému dlžníkovi, indosantom, vystaviteľovi, prípadne voči ďalším osobám, ktoré sú zmenkovými dlžníkmi. Obdobne môže majiteľ zmenky postupovať aj pred splatnosťou, ak bolo jej prijatie úplne alebo čiastočne odmietnuté. Odmietnutie prijatia alebo platenia zmenky zmenkovým dlžníkom musí byť zabezpečené verejnou listinou.

Účtovanie o Zmenkách

Pri účtovaní zmeniek je dôležité preveriť, či listina vydávaná za zmenku ňou naozaj je. O tovarových zmenkách sa účtuje na samostatných účtoch v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy ako o zmenkových pohľadávkach a zmenkových záväzkoch. Tovarové zmenky plnia funkciu úverového platobného prostriedku, ide o tzv. Zmenka na inkaso sa stáva cenným papierom, až keď je odovzdaná prvému majiteľovi - remitentovi. Pri účtovaní o zmenkách je dôležité dodržať zásady ich oceňovania. Zmenky ako cenné papiere sa oceňujú podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou tovarovej zmenky je hodnota pohľadávky. Hodnota účtu 312 - Zmenky na inkaso sa zvyšuje o dosahovaný úrokový výnos.

Príklady Účtovania o Zmenkách

Príklad č. 1: Podnikateľ A dodal podnikateľovi B výrobky. Podnikateľ B nemal dostatok finančných prostriedkov, a preto so súhlasom dodávateľa mu zaplatil vlastnou krátkodobou zmenkou. Zmenkovú sumu zvýšil o 5 % úroku zo sumy pohľadávky. Zmenka bola vydaná 15. 11. Hodnota pohľadávky bola 600 tis. Menovitá hodnota zmenky je (600 + 30) = 630 tis.

Príklad č. 2: Zmenkový dlžník účtuje o zmenkovom záväzku z krátkodobej zmenky na účte 322 - Zmenky na úhradu. Dodávateľ D vystavil naňho cudziu zmenku v menovitej hodnote 255 000 Sk, podľa ktorej má zaplatiť zaňho záväzok jeho obchodnému partnerovi C vo výške 250 000 Sk.

Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN

Príklad č. 3: Zmenkový dlžník účtuje o zmenkovom záväzku z dlhodobej zmenky na účte 478 - Dlhodobé zmenky na úhradu. dátum vystavenia zmenky 10. 7. splatnosť zmenky 31. 12. Ku dňu uzatvárania účtovných kníh pre účely zostavenia riadnej účtovnej závierky (k 31. 12.

Príklad č. 4: Podstatou cudzej zmenky je, že dlžník vystaví v prospech veriteľa krátkodobú zmenku na tretiu osobu, t. j. zmenku, ktorú za dlžníka zaplatí osoba, ktorá je dlžníkom vystaviteľa zmenky. V našej podnikateľskej praxi sa cudzie zmenky nevyskytujú často vzhľadom na nie príliš korektné dodávateľsko-odberateľské vzťahy. dátum vystavenia zmenky 15. 7. 2. 3. Podnikateľ B vystaví cudziu zmenu na podnikateľa C, ktorou mieni zaplatiť záväzok podnikateľovi A.

Príklad č. 5: Podnikateľ A má za podmienok uvedených v 1. Potreboval peniaze a rozhodol sa pred zročnosťou 15. januára 2007 zmenku predať za dohodnutú cenu 620 000 Sk.

Príklad č. 6: Spoločnosť AB, s. r. o., kúpila 15. januára 2007 krátkodobú zmenku na inkaso od podnikateľa A za podmienok uvedených v príklade č. 5.

Príklad č. 7: Spoločnosť AXA, s. r. o. (veriteľ), dodáva subjektu DAX, s. r. o. (dlžník), tovar. Dátum vystavenia zmenky 6. 6. Zmenka je splatná 6. 3.

Príklad č. 8: Subjekt A (veriteľ) má pohľadávku voči subjektu B (dlžník) vo výške 1 500 000 Sk z titulu poskytnutej pôžičky na 6 mesiacov s úrokom 10 % p. a) vznik pôžičky 1. 8. b) pôžička trvá do 28. 2. 1. splátka 1. 3. 2. splátka 1. 4. 3. splátka 1. 5. Ak dlžník nezaplatí prvú splátku do 15. marca 2007, veriteľ má právo predložiť zabezpečovaciu zmenku a žiadať o jej preplatenie do 5 dní po predložení.

Prevencia Legalizácie Príjmov z Trestnej Činnosti a Financovania Terorizmu

Podnikatelia, mnohí z Vás majú zákonné povinnosti aj voči finančnej polícii. Spravodajská jednotka finančnej polície (SJFP) plní úlohy v oblasti predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Analyzuje hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách a uskutočňuje kontroly povinných osôb, medzi ktoré patria aj mnohí podnikatelia, ktorí často o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu ani netušia (napr. účtovníci, ekonomickí poradcovia). Zároveň treba poznamenať, že sankcie za nedodržiavanie tohto zákona nie sú nič neobvyklé a ich výška nie je zanedbateľná.

Legislatíva

Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu upravuje zákon č. 297/2008 Z.z o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. SJFP môže vykonať u povinnej osoby kontrolu plnenia týchto povinností, pričom sankcie za nesplnenie môžu dosiahnuť až 165 969 eur, pri opakovanom porušení až 331 939 eur.

Kto je povinná osoba

Medzi povinné osoby patria okrem bánk, finančných inštitúcií, poisťovní, zaisťovní : audítor, účtovník, daňový poradca; advokát alebo notár, ak poskytne klientovi právnu službu, ktorá sa týka nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodných podielov v obchodnej spoločnosti, správy alebo úschovy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, otvorenia alebo správy účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo účtu cenných papierov, alebo založenia, činnosti alebo riadenia obchodnej spoločnosti, združenia fyzických osôb a právnických osôb, účelového združenia majetku, alebo inej právnickej osoby, finančný agent, finančný poradca; právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu, služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo, prevádzkovateľ hazardnej hry; súdny exekútor; právnická alebo fyzická osoba oprávnená: sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností vykonávať zmenárenskú činnosť; obchodovať s pohľadávkami; vykonávať dražby mimo exekúcií; prevádzkovať záložňu obchodovať s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami; obchodovať s drahými kovmi alebo drahými kameňmi; Povinnou osobou je tiež podnikateľ, ktorý vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 15 000 EUR bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Povinnosti povinnej osoby

Medzi povinné osoby patrí široký okruh podnikateľov. Tí, ktorí často nemyslia na povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 297/2008 sú podnikatelia, ktorých hlavný predmet činnosti nespočíva v práci s peniazmi alebo majú v predmete činnosti aj takú, ktorá je pre ich hlavný biznis iba doplnkovou, no vďaka nej sa zaraďujú do okruhu povinných osôb.

Povinnosti vyplývajúce povinným osobám (napr. účtovníkom, realitným kanceláriám, či ekonomickým poradcom) sú:

• písomne vypracovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu;
• posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý;
• neobvyklú obchodnú operáciu hlásiť spravodajskej jednotke finančnej polície (SJFP);
• zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov, ktorá je zameraná na oboznámenie sa s programom, najmenej raz za kalendárny rok a vždy pred zaradením zamestnanca na prácu, pri ktorej bude plniť úlohy podľa tohto zákona;
• zabezpečiť, aby k programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu mal nepretržitý prístup každý zamestnanec, ktorý plní úlohy podľa tohto zákona;
• uchovávať počas piatich rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom alebo od vykonania obchodu všetky údaje a písomné doklady o ňom;
• vytvoriť finančnej spravodajskej jednotke primerané podmienky na výkon kontroly, poskytnúť jej potrebnú súčinnosť a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly;
• poskytovať spravodajskej jednotke finančnej polície (SJFP) na požiadanie informácie a písomné doklady o plnení povinností za obdobie predchádzajúcich piatich rokov (POZOR: povinnosť má aj osoba počas piatich rokov, odkedy prestala byť povinnou osobou).

Program Vlastnej Činnosti

Program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu je interným predpisom, ktorý konkretizuje jednotlivé všeobecne formulované ustanovenia zákona a špecifikuje ako sa v danom podnikateľskom subjekte budú plniť jednotlivé úlohy vyplývajúce zo zákona č. 297/2008, kto bude za ich plnenie zodpovedný, ako bude prebiehať vzdelávanie zamestnancov a ako konkrétne sa budú posudzovať neobvyklé obchodné operácie. Jeho obsah definuje § 20 zákona 297/2008 Z.z.

Zákonom definovaný obsah programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu:

• prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby,
• spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,
• spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4,
• postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý,
• postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie po jej neodkladné ohlásenie finančnej spravodajskej jednotke, vrátane postupu a zodpovednosti zamestnancov, ktorí neobvyklú obchodnú operáciu posudzujú,
• postup pri zdržaní neobvyklej obchodnej operácie podľa § 16,
• postup pri uchovávaní údajov podľa § 19,
• určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný styk s finančnou spravodajskou jednotkou,
• spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje neobvyklé obchodné operácie,
• obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci prísť do styku s neobvyklou obchodnou operáciou,
• spôsob vykonávania kontroly dodržiavania programu a povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre povinnú osobu.

Neobvyklá Obchodná Operácia

Neobvyklú obchodnú operáciu definuje § 4 zákona č. 297/2008 Z.z. ako úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

Všeobecné spôsoby rozpoznania neobvyklých obchodných operácií sú nasledovné:

• obchodná operácia zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta;
• obchod nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel;
• odmietnutie identifikovať sa pri uzatváraní obchodného vzťahu;
• objem finančných prostriedkov, s ktorými klient narába, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo jeho deklarovaným majetkovým pomerom;
• pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť čo najmenej informácií;
• obchodná operácia pri ktorej nie je zrejmý jej vzťah k bežným obchodným aktivitám klienta;
• obchodnému partnerovi chýba dokumentácia, ktorá sa očakáva pri legitímnych obchodoch;
• klient použije alebo sa snaží použiť falošné, resp. odcudzené identifikačné doklady;

Medzi špecifické spôsoby rozpoznania neobvyklých obchodných operácií napríklad pri vykonávaní realitnej činnosti patria:

• kúpa nehnuteľnosti pre tretiu osobu.
• urgentný prevod majetku za cenu, ktorá sa výrazne odlišuje od ceny obvyklej na trhu.
• darovanie majetku tretím osobám.
• prevody nehnuteľností za symbolickú hodnotu 1,-EUR.
• splnomocnenie na konanie za inú osobu pri nakladaní s majetkom na dobu minimálne 12 mesiacov.

§17 ods. 2 zákona predpisuje povinnosť hlásiť neobvyklé obchodné operácie finančnej polícii bez zbytočného odkladu. Informácie musia zostať utajené pred nepovolanou osobou. Oznámenie možno podať: a) osobne; b) písomne; c) elektronickou formou; d) telefonicky, ak vec neznesie odklad (takéto hlásenie je potrebné do troch dní od prijatia telefonického hlásenia finančnou spravodajskou jednotkou urobiť aj osobne, písomne alebo elektronickou formou).

Povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak jej vykonaním môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu.

Obchod v Hotovosti nad 15 000 €

Podnikateľ, ktorý vykoná obchod v hotovosti a suma obchodu prevyšuje 15 000 € (napr. predaj motorového vozidla) bez ohľadu na to, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené, sa stáva povinnou osobou a prináležia mu všetky povinnosti povinnej osoby.

Vsúvislosti s obchodom musí vykonať:

• identifikáciu klienta, teda zistiť: u fyzickej osoby - meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu, u podnikateľa aj adresa miesta podnikania, identifikačné číslo, označenie úradného registra u právnickej osoby - obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, označenie úradného registra alebo evidencie, číslo zápisu + identifikácia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby
• overenie získaných identifikačných údajov - overenie podoby osoby s podobou v jej doklade, overenie na základe údajov získaných z úradného registra (orsr.sk, zrsr.sk)
• v prípade neobvyklej obchodnej operácie ju bez zbytočného odkladu ohlásiť SJFP.

Povinná osoba je povinná vykonávať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu nad 2000 €.

Spôsoby Starostlivosti ku Klientovi

Rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sa určuje s ohľadom na riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu. Riziko posudzuje povinná osoba v závislosti od klienta, druhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Pri kontrole je povinnosť povinnej osoby preukázať, že rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, je primeraný riziku legalizácie.

Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu definuje tri druhy starostlivosti:

• Základná (§10) - zahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie, identifikáciu konečného užívateľa výhod, opatrenia na zistenie vlastníckej štruktúry klienta, získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu a priebežné monitorovanie obchodného vzťahu.
• Zjednodušená (§11) - napr. ak je klientom banka alebo finančná inštitúcia, ktorá je tiež povinnou osobou,
• Zvýšená (§12) - ak niektorý z klientov alebo niektorý konkrétny obchod predstavuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu

Uchovávanie Údajov

Povinná osoba je oprávnená aj bez súhlasu získavať, uchovávať a inak spracúvať osobné údaje na účely vykonania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (v rozsahu podľa § 10 ods. 1 a § 12 ods. 1 a 2). Zamestnanci sú povinní uchovávať počas piatich rokov: a) od skončenia zmluvného vzťahu s klientom údaje a písomné doklady získané pri …

Daň z Pridanej Hodnoty (DPH) a Náhrady Škody

Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“); t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Táto priama súvislosť existuje len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah.

Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.

Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať.

Pri zvažovaní DPH dôsledkov požadovaných úhrad je potrebné venovať osobitnú pozornosť sumám, ktoré vo svojej podstate predstavujú protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, bez ohľadu na označenie týchto súm ako náhrada, kompenzácia, poplatok, a podobne. V praxi sa môžu zmluvné strany zaviazať platiť rôzne sumy podľa konkrétnych zmluvných okolností, ako napríklad poplatok za márnu jazdu, kompenzáciu odberateľa za prestoj, sumu za neskoré vrátenie prepravného kontajnera, sumu platenú pri predčasnom ukončení lízingovej alebo nájomnej zmluvy, a pod. Ak sú úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu, a teda vstupovať do základu dane.

Pre uplatnenie pravidiel DPH je nevyhnutné zohľadniť hospodársku realitu danej transakcie.

tags: #vymahanie #stanovených #pravidiel #obchodného #styku #príklady