Výpočet nemocenskej dávky zo základu minimálneho vymeriavacieho: Príklady a komplexný prehľad

Ak ste práceneschopný, váš príjem poklesne. V prípade, že sa ocitnete u lekára a ten vás vypíše na „péenku“, a platíte si nemocenské poistenie, nemal by to byť až taký problém. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zaplatiť vám prvých 10 dní práceneschopnosti, od 11. dňa vám platí nemocenské Sociálna poisťovňa.

Čo je nemocenská dávka?

Nemocenská dávka je dávka zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa.

Kalkulačka na výpočet nemocenskej dávky

Vypočítajte si výšku nemocenskej dávky počas vašej práceneschopnosti. Do kalkulačky portálu Finsider zadajte vašu hrubú mesačnú mzdu a počet dní práceneschopnosti.

Práceneschopnosť a náhrada príjmu

V prípade pracovnej neschopnosti vám v zmysle zákona patrí náhrada príjmu, ktorú vám poskytne váš zamestnávateľ od prvého dňa PN maximálne 10 dní.

Výška náhrady príjmu počas PN

V prvý až tretí deň PN je vám poskytnutá náhrada príjmu vo výške 25% z vášho denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa je to 55% z vášho vymeriavacieho základu. Od 11. dňa vám platí nemocenské Sociálna poisťovňa.

Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské

Doplnenie príjmu pri PN

Ak ste na PN a váš príjem poklesne približne na polovicu, alebo menej, pomôže vám doplnenie chýbajúcich peňazí, aby ste aj naďalej mali svoj príjem v nezmenenej výške, ako by ste pracovali.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý to musí aj potvrdiť na oficiálnom tlačive. Ide o 5-dielne tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vám vystaví lekár. Od neho dostanete I. (legitimácia dočasne práceneschopného poistenca) a II. IIa. IV. diel slúži na oznámenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti - po podpísaní ste povinní poslať potvrdenie pobočke, ktorá vypláca nemocenské. Ak ste zamestnanec a vaša péenka trvá viac ako 10 dní, II. diel potvrdenia posielate Sociálnej poisťovni (pobočke). Ak ste povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, predložte II.

Uplatnenie nároku na nemocenské dávky

Nárok si potom poistenec môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska. Zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu iba vtedy, ak PN trvala viac ako desať dní.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Maximálny denný vymeriavací základ

Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň. Pre rok 2013 bola výška maximálneho denného vymeriavacieho základu stanovená na 38,7616 €.

Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita

Polovičná dávka pri práceneschopnosti pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok

Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.

Výplata nemocenskej dávky

Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca.

Kontrola počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

Príklady výpočtu nemocenskej dávky

Príklad 1: Zamestnanec s vyšším príjmom

Ak je váš hrubý mesačný príjem 1 200,00 €, tak váš ročný príjem je 1 200,00 € x 12 mesiacov, čo je 14 400,00 €. Denný vymeriavací základ sa vypočíta 14 400,00 € (ročný príjem) / 365 dní, a to je po zaokrúhlení 39,45 €. Ak váš hrubý mesačný príjem nepresiahne 1.178 €, aj to len v prípade ak váš hrubý mesačný príjem nepresiahne 1.178 €. Ak zarábate viac náhrada príjmu a nemocenská dávka vám bude vypočítaná z maximálneho denného vymeriavacieho základu.

Príklad 2: Zamestnanec s nižším príjmom

Ak váš hrubý mesačný príjem je napríklad 600 €, v takomto prípade váš ročný príjem je 600 € x 12 mesiacov, čo je 7 200 €.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?

Príklad 3: Žena s hrubým príjmom 1 500 eur, chorá 15 dní

Žena s hrubým príjmom 1 500 eur, bude chorá 15 dní.

Príklad 4: Práceneschopnosť od 1. januára 2012 do 22. januára 2012 (22 dní)

Budem práceneschopný od 1. januára 2012 do 22. januára 2012 (22 dní). -- od 1. januára 2011 pracujem len na dohodu o vykonaní práce.

Podmienky nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské má len nemocensky poistená osoba.

Príklad 5: Živnostník s povinným nemocenským poistením od 1. júla 2011

Ak vznikla samostatná zárobková činnosť v roku 2011, tak takýto živnostník si neplatí nemocenské poistenie. Povinné nemocenské poistenie vzniká SZČO od 1. júla v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom jeho príjem presiahol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. -- od 1. júla 2011 mi ako živnostníkovi vzniklo povinné nemocenské poistenie. Minimálny vymeriavací základ v roku 2011 bol vo výške 329,06 eura. Dĺžka nemocenského poistenia od 1. júla 2011 je šesť mesiacov (184 dní).

Príklad 6: Súbežné zamestnanie a živnosť

Súčasne mám živnosť, pričom odvody platím od 1. Dĺžka nemocenského poistenia od 1. januára 2011 je 12 mesiacov (365 dní). Minimálny vymeriavací základ v roku 2011 bol vo výške 329,06 eura. Dĺžka nemocenského poistenia od 1. januára 2011 je 12 mesiacov (365 dní). Sociálna poisťovňa vyplatí obe nemocenské v jednej sume, t. j.

Zamedzenie súbehu povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia

Od júla vlaňajšieho roka štát zamedzil súbeh povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia. To v praxi znamená, že ak si platíte povinné nemocenské poistenie, nemôžete si ho zároveň zvýšiť o dobrovoľné nemocenské poistné.

Náhrada príjmu a nemocenské od 4. a 11. dňa

Náhrada príjmu od 4. do 10. dňa. Nemocenské od 11. dňa.

Obdobie poskytovania nemocenského

Nemocenské platí Sociálna poisťovňa najdlhšie do uplynutia 52. týždňa trvania dočasnej práceneschopnosti.

Určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) pre ošetrovné a nemocenské

V určitých prípadoch sa ošetrovné, resp. DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. V roku 2020 najvyššie ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. Pre ošetrovné, resp.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i ošetrovné, resp. nemocenské, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Čiže - kedy začalo zamestnanie zamestnanca (resp. V prípade, že nárok na ošetrovné, resp.

Príklady určenia rozhodujúceho obdobia

  • Pani Zora: Poberá ošetrovné po dobu 14 dní od 16.3.2020. V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ (súčet hrubej mzdy za celý rok) pani Zory vo výške 8600 eur.
  • Pán Vincent: Poberá ošetrovné od 16.3.2020.
  • Pani Tamara: Nastupuje na ošetrovné 16.3.2020.
  • Pani Ema: Nastupuje na ošetrovné 16.3.2020. Pracovný pomer začal 1.1.2020.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (DVZ)

Avšak, ak zamestnanec nemal v predchádzajúcom roku zamestnanie u iného zamestnávateľa, respektíve, ak aj mal, ale nemocenské poistenie sa u iného zamestnávateľa počas predchádzajúceho roka platilo za menej ako 90 dní, tak sa výška materského určí z pravdepodobného DVZ. Ak SZČO nemala v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška ošetrovného, resp. nemocenského sa určí z pravdepodobného DVZ. Výška ošetrovného, resp. nemocenského SZČO sa určí z pravdepodobného DVZ aj vtedy, ak dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského vznikol povinne nemocensky poistenej SZČO v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods.

Príklady určenia pravdepodobného DVZ

  • Pán Timotej: Je povinne nemocensky poistený SZČO už niekoľko rokov. V roku 2019 mal od januára do júna vymeriavací základ 600 eur mesačne.
  • Pán Gejza: Je povinne nemocensky poistený SZČO od 1.7.2019. Rozhodujúce obdobie na určenie DVZ je obdobie od 1.7.
  • Pani Veronika: Sa na dobrovoľné poistenie prihlásila k 1.7.2019. Mesačný vymeriavací základ si určila vo výške 1000 eur. Predtým bola v roku 2019 nemocensky poistená ako zamestnanec, zamestnanie ukončila 30.6.2019. Od 1.7.2019 do 15.3.2020 (deň pred nástupom na ošetrovné) prešlo 26 týždňov, preto rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019.
  • Pani Dorota: Je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16.3.2020. Rozhodujúce obdobie je rok 2019 (pretože zamestnanie začalo ešte pred 1.1.2019). Pani Dorota v roku 2019 dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z pravdepodobného DVZ. Keby pani Dorota nešla v mesiaci marec 2020 na ošetrovné, poistné by sa platilo z vymeriavacieho základu 700 eur (hrubý príjem za celý mesiac marec 2020 by bol 700 eur).
  • Pani Vanda: Je zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16.3.2020. Pretože v roku 2019 nemala pani Vanda žiaden vymeriavací základ, ošetrovné sa určí z pravdepodobného DVZ. Vymeriavací základ nemala z dôvodu rodičovskej dovolenky, preto sa pravdepodobný DVZ neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a pravdepodobný DVZ môže byť vyšší ako 16,88 eura.
  • Pani Zoja: Je rovnako ako pani Vanda zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16.3.2020. V roku 2019 bola do konca marca na materskej dovolenke pri prvom dieťati. Potom čerpala 4 týždne (28 kalendárnych dní) riadnu dovolenku a za čerpanú dovolenku mala brutto príjem 1000 eur. Pri výpočte sa delí počtom kalendárnych dní, za ktoré sa platilo v roku 2019 poistné.

Určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (DVZ) pre SZČO

SZČO sa začína poskytovať ošetrovné (nemocenské) v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia (netýka sa vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu. Pravdepodobný DVZ však v takýchto prípadoch nemôže byť vyšší ako pravdepodobný DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať ošetrovné, resp.

Poznámka. Podľa § 138 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení si dobrovoľne poistená osoba sama určuje vymeriavací základ, a to najmenej vo výške minimálneho základu.

Minimálny vymeriavací základ

Podľa § 138 ods. 11 minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda podľa § 6a ods. 1 zákona č. 90/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovená nariadením vlády SR vždy k 1. októbru kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ dodržuje zákon o minimálnej mzde, tak dodržuje aj ustanovenia o minimálnych vymeriavacích základoch na účely nemocenského poistenia.

Minimálna mzda v rokoch 2003 - 2005

Minimálna mzda je na obdobie od 1. 10. 2005 do 30. 9.:

  • v období 1 - 9/ 2005 v sume 6 500 Sk a v období 10 - 12/2005 v sume 6 900 Sk.
  • v období 1 - 9/2003 v sume 5 570 Sk a v období 10 - 12/2003 v sume 6 080 Sk.
  • v období 1 - 9/2004 v sume 6 080 Sk a v období 10 - 12/2004 v sume 6 500 Sk.

Príklad výpočtu minimálneho mesačného vymeriavacieho základu

Vypočítajme minimálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý celý rok 2005 dosahoval minimálnu mzdu.

Maximálny vymeriavací základ

Od všeobecného vymeriavacieho základu sa podľa § 138 odvodzujú maximálne vymeriavacie základy, z ktorých sú platitelia poistného povinní platiť poistné na nemocenské poistenie. Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. 2005 podľa § 138 ods. 14 písm. Maximálny DVZ nie je stanovený. Suma denného vymeriavacieho základu závisí od sumy vymeriavacích základov a počtu kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia, počas ktorého zamestnanec platil poistné na nemocenské poistenie. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, počas ktorých zamestnanec nemá povinnosť platiť poistné.

Maximálny vymeriavací základ v rokoch 2004 - 2005

Maximálny vymeriavací základ na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je od 1. 7. Zákon o sociálnom poistení ustanovoval v § 253 ods.

  • v období od 1. 1. 2004 do 30. 6. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2002 a počtu kalendárnych dní v roku 2002.
  • v období od 1. 7. 2004 do 31. 12. 2004 bol určený maximálny DVZ ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu platného v roku 2003 a počtu kalendárnych dní v roku 2003. Toto obmedzenie sa nevzťahovalo na DVZ na určenie sumy náhrady príjmu.

Príklady výpočtu s maximálnym vymeriavacím základom

  • Príklad 1: Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 5. 2002. Dočasná PN mu vznikla 15. 9. 2005 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2004, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2004.
  • Príklad 2: Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 7. 2005. Jeho príjem za 7/2005 bol 25 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 2. 8. 2005 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 15 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN aj suma nemocenského sa v tomto prípade určila z DVZ 765,7420 Sk/deň.
  • Príklad 3: Zamestnanec je u zamestnávateľa zamestnaný od 1. 12. 2004. Dočasná PN mu vznikla 2. 3. 2006 a trvala do konca mesiaca. Zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia, ktorým je pre neho rok 2005, platil poistné na nemocenské poistenie z maximálnych vymeriavacích základov v jednotlivých mesiacoch a odpracoval celý rok 2005.
  • Príklad 4: Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 3. 2006. Jeho príjem za 3/2006 bol 30 000 Sk, takže zaplatil poistné na nemocenské poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Dňa 4. 4. 2006 vznikla tomuto zamestnancovi dočasná pracovná neschopnosť a trvala 18 dní. Rozhodujúcim obdobím je mesiac predchádzajúci vzniku dočasnej PN. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 31 kalendárnych dní. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné na nemocenské poistenie od 1. 7. 2005 do 30. 6.

Mesačný vymeriavací základ

Mesačný vymeriavací základ je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu a zaokrúhľuje sa na celé slovenské koruny nahor.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochr…

Nemocenské dávky pre policajtov a profesionálnych vojakov

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte nemocenskej dávky u policajtov a profesionálnych vojakov na Slovensku.

Legislatívny rámec

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje podmienky nároku na nemocenské dávky, ich výšku a spôsob výpočtu.

Zmeny v legislatíve

Dňa 14. marca 2013 schválili poslanci NR SR novelu zákona č. 328/2002 Z. z. Hlavným zámerom tejto novely bolo vytvorenie legislatívneho prostredia na vyrovnanie príjmov a výdavkov na osobitných účtoch ministerstiev vnútra, obrany, financií, spravodlivosti, SIS a NBÚ. Novelizovaný zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2013.

Kto sa považuje za policajta a profesionálneho vojaka?

Pre účely zákona sa za policajtov považujú aj príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ako aj Horskej záchrannej služby, a to po prijatí zákona č. 519/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2008. Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozumie príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom, ak § 327 neustanovuje inak. Pod pojmom „ozbrojený príslušník finančnej správy“ nahradil slovo „colník“ s účinnosťou od 1.

V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je profesionálny vojak (profesionálna vojačka) fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby. Tento pojem je definovaný v § 2 ods. 1 písm. e) prvom až piatom bode zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ošetrovné u policajtov a vojakov

Dávka „ošetrovné“, pôvodne uvedená v § 5 písm. e), bola zo zákona vypustená novelou č. 732/2004 Z. z. Dôležité osobné prekážky v štátnej službe (o. i. ošetrovanie člena rodiny), pri ktorých sa poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat v určenom rozsahu a za ustanovených podmienok, sú upravené napr. v § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení n. V zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. je poskytnutie služobného voľna pre dôležité osobné prekážky upravené v § 116 ods. V súlade s § 116 ods. starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov z určených dôvodov (o. i.

Nárok na služobný plat počas dočasnej neschopnosti

V prípadoch dočasnej neschopnosti v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania majú policajti a profesionálni vojaci nárok [v súlade so znením § 6 ods. 1 (policajti) a § 6 ods. 3 (profesionálni vojaci)] na služobný plat v princípe počas prvých tridsiatich dní.

Výška nemocenského u policajtov a vojakov

V zmysle § 8 zákona č. 328/2002 Z. z. je výška nemocenského u policajta a profesionálneho vojaka 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 tohto zákona.

Vyrovnávacia dávka

V zmysle § 9 ods. 1 policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší služobný plat ako pred prevedením.

Podľa § 9 ods. 7 vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby.

Zdaňovanie odchodného a odvody

Odchodné sa zdaňuje, okrem prípadov, ak v čase vzniku nároku na odchodné bolo odchodné oslobodené od dane. (k 31. 12. 2003 podľa § 52 ods. 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Poistné na povinné verejné zdravotné poistenie sa z odchodného neodvádza podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. Odchodné netvorí vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie podľa § 98 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.

Zvyšovanie výsluhového dôchodku

Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30 a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom.

#

tags: #vypocet #pn #z #minimalneho #vymeriavacieho #zakladu