Ukončenie pracovného pomeru zamestnancom podľa § 72 Zákonníka práce

Tento článok sa zaoberá problematikou ukončenia pracovného pomeru zamestnancom v skúšobnej dobe podľa § 72 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“). Skúšobná doba je obdobie, počas ktorého si zamestnávateľ a zamestnanec môžu navzájom overiť, či im pracovný vzťah vyhovuje.

Skúšobná doba a jej význam

Skúšobná doba je inštitút, ktorý umožňuje obom stranám pracovného pomeru (zamestnávateľovi aj zamestnancovi) zistiť, či im vzájomná spolupráca vyhovuje. Zamestnávateľ si môže overiť schopnosti a kvalifikáciu zamestnanca pre danú pozíciu, zatiaľ čo zamestnanec má možnosť zistiť, či mu vyhovuje spôsob práce a pracovné podmienky. Dohodnutie si skúšobnej doby v pracovnej zmluve je v právnej praxi veľmi časté.

Dĺžka trvania skúšobnej doby

Základná úprava skúšobnej doby je obsiahnutá v ustanovení § 45 Zákonníka práce. V súlade s § 45 ods. 1 Zákonníka práce, skúšobnú dobu možno dohodnúť len v pracovnej zmluve. Skúšobná doba je v zmysle § 45 ods. 1 Zákonníka práce trojmesačná. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je skúšobná doba najviac šesťmesačná. Dĺžka trvania skúšobnej doby nie je upravená striktne, Zákonník práce zamestnávateľa limituje len jej hornou hranicou. Legálnu definíciu pojmu vedúci zamestnanec obsahuje ust. § 9 ods.

Podmienky platnosti skúšobnej doby

Nevyhnutným predpokladom skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe je platné dojednanie skúšobnej doby v pracovnej zmluve. V súlade s § 45 ods. 3 Zákonníka práce musí byť dohoda o skúšobnej dobe písomná, inak je neplatná. Dohoda o skúšobnej dobe uzatvorená len v ústnej forme by bola neplatná. Skúšobná doba nemôže byť platne dojednaná po tom, čo už vznikol pracovný pomer, nemožno ju teda dohodnúť so spätnou platnosťou, ale najneskôr v ten deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu zamestnanca do práce.

Skúšobnú dobu nie je možné v zmysle § 45 ods. 5 Zákonníka práce dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť medzi zamestnávateľom a žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, ktorý sa pre tohto zamestnávateľa pripravoval na povolanie.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Predĺženie skúšobnej doby

Podľa § 45 ods. 1 Zákonníka práce „Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.“ Avšak podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce sa skúšobná doba predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Prekážkou v práci na strane zamestnanca, o ktorú sa v praxi najčastejšie predlžuje skúšobná doba, je napr. dočasná práceneschopnosť (PN).

Ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je upravené v ust. § 72 Zákonníka práce. Podľa § 72 ods. 1 ZP: „V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.“

Počas trvania skúšobnej doby majú obaja účastníci pracovného pomeru možnosť zistiť, či zamestnanec spĺňa predpoklady pre dojednaný druh práce, či zamestnancovi vyhovuje spôsob práce, či napĺňa jeho predstavy o druhu a spôsobe vykonanej práce, na ktorú sa v pracovnej zmluve zaviazal. Pokiaľ tieto strany počas plynutia skúšobnej doby zistia, že im vzťah založený pracovnou zmluvou nevyhovuje, majú možnosť ho jednoducho skončiť počas skúšobnej doby.

Právo zamestnanca na ukončenie pracovného pomeru

Zamestnanec má právo ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe taktiež bez udania dôvodu, avšak musí to oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Forma a doručenie oznámenia

Rovnako tak napriek tomu, že Zákonník práce explicitne vyžaduje písomnú formu oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, jej nedodržanie nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru. V praxi je však vhodnejšie realizovať spomenuté oznámenie v písomnej podobe, aby bolo v prípade potreby (napr. v súdnom konaní) preukázateľné, že ku skončeniu pracovného pomeru skutočne došlo.

Prečítajte si tiež: Ukončenie pracovného pomeru a zdravotné dôvody

Lehota na doručenie oznámenia

Podľa § 72 ods. 2 ZP: „Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.“ Dôležité je dodržať lehotu na výpoveď, ktorá je zvyčajne 3 dni (pred skončením pracovného pomeru).

Hoci Zákonník práce výslovne vyžaduje, aby sa písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru doručilo druhej strane aspoň tri dni predo dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť, ak sa táto lehota nedodrží, dôjde tak k platnému skončeniu pracovného pomeru. Uvedená lehota troch dní má totiž len tzv. poriadkovú funkciu. Pri doručení oznámenia skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, nie je potrebné dodržať trojdňovú lehotu, pod sankciou neplatnosti. Inak by bolo v Zákonníku práce napísané, že v prípade nedodržania tejto lehoty, bude oznámenie neplatné.

Deň skončenia pracovného pomeru

Čo sa týka dňa skončenia pracovného pomeru, tento deň musí byť v ešte rámci skúšobnej doby. Po uplynutí skúšobnej doby už nemožno spätne skončiť pracovný pomer v súlade s ustanovením § 72 Zákonníka práce. Pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý je uvedený v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pokiaľ by nastala situácia, že oznámenie bolo doručené v čase trvania skúšobnej doby a účastník ukončujúci pracovný pomer by ako deň skončenia uviedol deň, ktorý by bol mimo rámca skúšobnej doby, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.

Pokiaľ máte ako zamestnankyňa záujem ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, je potrebné, aby ste oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe doručili zamestnávateľovi ešte počas plynutia skúšobnej doby (teoreticky stačí aj v posledný deň skúšobnej doby).

Praktické aspekty a odporúčania

Oznámenie o skončení pomeru

Je dôležité, aby zamestnanec alebo zamestnávateľ oznámil druhú stranu písomne.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odpoveďou na výpoveď.

Doručovanie výpovede

Ak to nie je možné doručiť výpoveď zamestnancovi na pracovisku, zamestnávateľ môže zvoliť doručovanie poštovým podnikom. Výpoveď doručovanú poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk". Zamestnanec svojím vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že toto oznámenie prevzal dňa osobne. Ak zamestnanec odmietne prevziať oznámenie o skončení pracovného pomeru, je vhodné mať pri doručovaní prítomných svedkov, ktorí potvrdia, že zamestnanec odmietol prevziať oznámenie.

Alternatívne spôsoby ukončenia pracovného pomeru

Najjednoduchším riešením skončenia pracovného pomeru po jeho vzniku je skončenie pracovného pomeru dohodou, avšak musia s tým súhlasiť obe strany. V zmysle § 60 ods. Podľa § 60 ods. 1 ZP: „Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až e) alebo písm. g) Zákonníka práce.“

Ak zamestnávateľ nesúhlasí s dohodou, zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 67 ZP z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade sa však pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby dohodnutej v pracovnej zmluve.

tags: #vypoved #zo #strany #zamestnanca #podla #§