Postup pri vysporiadaní stavebného pozemku: Kompletný sprievodca

Stavať si rodinný dom je snom mnohých. Aby sa tento sen nestal nočnou morou, je dôležité postupovať správne a dodržiavať všetky právne a administratívne postupy. Tento článok poskytuje užitočné právne a praktické rady, ktoré vám uľahčia komunikáciu s úradmi a inštitúciami, predovšetkým so stavebným úradom.

Právne aspekty stavebného pozemku

Vlastníctvo pozemku

Základným krokom je zabezpečiť si vlastníctvo pozemku. K žiadosti o stavebné povolenie stavebník priloží list vlastníctva (LV) pozemku, na ktorom chce stavbu realizovať. Stavebník v ňom musí byť uvedený ako vlastník alebo musí mať k pozemku iné právo (§ 139 stavebného zákona), napr. nájomnú zmluvu alebo dohodu o budúcej kúpnej zmluve.

Vlastnícke právo k pozemku stavebník nadobudne kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu a pod. Zmluva o prevode a prechode vlastníctva k pozemku musí mať vždy písomnú formu a nadobudne účinnosť právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností podáva vlastník na katastrálny úrad okresu, v ktorom sa pozemok nachádza.

Spoluvlastníctvo pozemku

Ak je pozemok vo spoluvlastníctve niekoľkých spoluvlastníkov, je pred podaním žiadosti o stavebné povolenie potrebné upraviť vzájomnou dohodou (rozdelenie pozemku geometrickým plánom, uzavretie písomnej dohody o reálnom rozdelení pozemku). Dohoda nadobudne účinnosť až právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Ak pozemok nie je možné reálne rozdeliť, stavebník predloží stavebnému úradu písomnú zmluvu uzavretú so spoluvlastníkom pozemku (napr. nájomnú zmluvu), ktorá ho oprávňuje stavbu uskutočniť.

Druh pozemku

Každý druh pozemku je zapísaný v LV, napr.: zastavaná plocha, ostatná plocha, záhrada, orná pôda a pod. Nie každý nezastavaný pozemok je vhodný na stavbu rodinného domu.

Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie

Územnoplánovacia informácia

Pred kúpou pozemku by si mal budúci stavebník vyžiadať z príslušného obecného (miestneho, mestského) úradu územnoplánovaciu informáciu, s cieľom zistiť podľa územného plánu jeho funkčné využitie. Stavebník by mal uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k pozemku až po obdržaní informácie, že na predmetnom pozemku je možné uskutočniť navrhovanú stavbu rodinného domu.

Poľnohospodársky pôdny fond (PPF)

Nezastavaný pozemok v katastri nehnuteľností, vedený ako orná pôda, je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) a je chránený osobitnými predpismi. Ak je v zastavanom území obce, nemusí stavebník žiadať o jeho vyňatie s PPF. Stavebným pozemkom sa stáva vtedy, ak je určený na zastavanie a to buď územným plánom obce a po schválení obcou alebo územným plánom zóny a po schválení obcou.

Územný plán (zóny)

Územný plán (zóny) je dôležitý, pretože stanovuje zásady a regulárnosť umiestnenia stavieb na pozemkoch (typ domu, podlažnosť a pod.), vzdialenosť od uličnej čiary, možnosť napojenia na inžinierske siete a komunikácie. Priestorové usporiadanie a funkčné využitie pozemkov obce musí byť v súlade so schváleným územným plánom a urbanistickými prognózami a tie sú koncepčne pripravované na mnoho rokov vopred.

Územné konanie

Územné konanie začína stavebný úrad na základe návrhu navrhovateľa. Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konania, a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov (zák. č. 127/1994 Z.z.). Podľa výsledkov územného konania vydá stavebný úrad navrhovateľovi územné rozhodnutie.

Potrebné doklady pre územné konanie

• Návrh na vydanie územného rozhodnutia
• List vlastníctva
• Kópia katastrálnej mapy
• Zoznam známych účastníkov územného konania
• Stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a mesta
• Súhlas vlastníka pozemku v prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom
• Dokumentácia pre územné rozhodnutie

Územný plán zóny

Už spomínaný územný plán zóny je podkladom na povoľovanie stavieb. Ak nie je spracovaný, nemôže byť vydané stavebné povolenie. Stavebník si v tomto prípade na OÚ odbor ŽP podá návrh na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby.

Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností

Podmienky stanovené v územnom rozhodnutí

Podmienky stanovené v územnom rozhodnutí sú záväzné pre stavebníka i účastníkov konania, ktorými sú stavebník, obec, právnické alebo fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, môžu byť rozhodnutím dotknuté. Budúci stavebník i vlastníci susedných pozemkov by sa mali pred vydaním územného rozhodnutia oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých bude vydané. Je potrebné všímať si vzdialenosť stavby domu od iných stavieb, hranice pozemkov, zatienenie novostavbou, vzdialenosti žúmp od studní a pod.

Vyjadrenia k stavbe v územnom konaní

K stavbe domu sa vyjadruje v územnom konaní aj starosta (primátor) obce a orgány štátnej správy (hygieny, požiarnej ochrany ale často aj veterinárnej starostlivosti, dopravy) a organizácie spravujúce podzemné alebo nadzemné inžinierske siete - telekomunikácie, energetické závody, plynárne a pod. Stavebník často zabúda na hluk a prašnosť. Napríklad ak podnikateľ na susednom pozemku legálne prevádzkuje dielňu, stavebník by sa mal pred územným rozhodnutím oboznámiť aj s podmienkami prevádzky tejto dielne.

Námietky v územnom konaní

Námietky musí účastník konania predložiť v čase územného konania, inak stavebný úrad nemusí na ne prihliadnuť. Územné rozhodnutie má zvyčajne platnosť dva roky. Ak do tejto doby stavebník nepožiada o vydanie stavebného povolenia, územné rozhodnutie stratí platnosť.

Stavebné konanie

Stavebné konanie začína stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka.

Účastníci stavebného konania

• Stavebník
• Osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté
• Ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobných predpisov
• Stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba
• Projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby

Podľa výsledkov stavebného konania vydá stavebný úrad rozhodnutie. Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu dobu.

Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov

Potrebné doklady pre stavebné konanie

• Žiadosť o stavebné povolenie
• Rozhodnutie o umiestnení stavby
• Zoznam známych účastníkov stavebného konania
• List vlastníctva
• Stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a mesta
• Kópia katastrálnej mapy
• Súhlas vlastníka pozemku v prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom
• Projektová dokumentácia

Zlúčené stavebné konanie

Ak obec nemá schválený územný plán zóny, stavebný úrad v odôvodnených prípadoch (po predbežnom prejednaní veci so stavebníkom) stavebné a územné konanie môže zlúčiť do jedného konania. Okrem toho stavebník k žiadosti prikladá LV (alebo nájomnú zmluvu), kópiu z katastrálnej mapy a prehlásenie stavebného dozoru o tom, že bude vykonávať dozor na stavbe. Ak územné rozhodnutie nebolo vydané a stavebný úrad robí zlúčené stavebné konanie, musí stavebník doložiť k žiadosti aj stanoviská orgánov štátnej správy a organizácií spravujúcich inžinierske siete.

Námietky v stavebnom konaní

Námietky účastníkov konania k stavbe (susedia, starosta a podobne) zabezpečuje stavebný úrad oznámením o začatí stavebného konania. Stavebné konanie je proces, ktorý vedie stavebný úrad a prebieha pred vydaním stavebného povolenia. Ten spravidla zvolá aj ústne konanie.

Cieľ stavebného konania

Cieľom konania je posúdenie navrhovanej stavby, dodržanie podmienok územného plánu, prípadne územného rozhodnutia (ak bolo samostatne vydané), pripomienok a námietok účastníkov konania, orgánov štátnej správy a organizácií spravujúcich inžinierske siete. Stavebný úrad každú námietku preskúma (neoprávnené zamietne a oprávnené nariadi zahrnúť do projektu) a o námietkach a pripomienkach rozhodne vo vydanom stavebnom povolení. Ak do lehoty určenej stavebným úradom tieto osoby námietky ani pripomienky nepodajú, stavebný úrad vydá stavebné povolenie.

Začatie stavby

Stavebník môže začať stavať až vtedy, keď stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Ak počas stavebného konania účastník konania námietky zabudne predložiť, ale stavebné povolenie ešte nenadobudlo právoplatnosť, môže sa proti nemu v zákonnej lehote písomnou formou odvolať. O odvolaní rozhoduje odvolací orgán, ktorým je krajský úrad. Stavebník zatiaľ nesmie so stavbou začať. Odvolací orgán je povinný odvolanie prešetriť, aj keď je podané po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Ak účastník konania predložil také námietky, ktoré preukážu rozpor stavby so stavebným povolením, po miestnom šetrení stavebný úrad stavbu zastaví. Stavebník so stavbou môže pokračovať až po ďalšom rozhodnutí stavebného úradu.

Stavebný dozor

Osoba uvedená v stavebnom povolení ako stavebný dozor vykonáva na základe dohody so stavebníkom odborné vedenie stavby. Je účastníkom stavebného konania. Sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby, dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inštaláciu a prevádzku technického vybavenia na stavbe, odborné ovládanie strojov, zariadení a vedenie stavebného denníka stavebníkom. Stavebný dozor je spolu so stavebníkom zodpovedný za umiestnenie stavby v súlade s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a iných ustanovení stavebného povolenia. Jeho úlohou je vplývať na odstránenie nedostatkov, ktoré zistil pri svojpomocnej realizácií stavby, a v prípade, že sa nedajú odstrániť v rámci výkonu jeho činnosti, je povinný ich bezodkladne oznámiť stavebnému úradu, aby vykonal potrebné opatrenia.

Projektová dokumentácia rodinného domu

Rodinný dom je budova určená na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie. V osobitných prípadoch sa do domu môže vstupovať aj z iného súkromného pozemku (právo prechodu, prejazdu, tzv. vecné bremeno). Rodinný dom môže mať najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Stavba rodinného domu, ktorá nepresahuje 300 m2 zastavanej plochy a má jedno nadzemné podlažie a podkrovie, spĺňa kritériá jednoduchej stavby. Vzťahujú sa preto na ňu niektoré zjednodušenia, napríklad že jej povoľovanie stavebný úrad môže spojiť s územným konaním a vydá tak len jedno rozhodnutie.Projekt na rodinný dom musí vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním a oprávnená na výkon projektovej činnosti. Stavebný úrad v stavebnom konaní posúdi, či odborné vzdelanie projektanta, resp. projektantov podieľajúcich sa na vypracovaní projektu zodpovedá druhu, účelu a stavebnotechnickému vyhotoveniu stavby. Projektant pri spracovaní projektu musí dodržať územný plán obce a podmienky územného rozhodnutia. Dom, vyprojektovaný v rozpore s územným rozhodnutím, stavebný úrad postaviť nepovolí. Projektom domu určujeme jeho polohu a výšku, tzv. výškopis a polohopis, napojenie a zásobovanie domu pitnou vodou, elektrickou energiou, plynom a odvádzanie odpadových vôd. Projekt musí vyriešiť aj vykurovanie domu. Nezabúdajme na možnosť vykurovania bytu kozubmi a pecami. Ak sa stavebník rozhodne stavbu postaviť podľa katalógového projektu, musí si uvedomiť, že je potrebné k nemu dopracovať tzv. situačný výkres umiestnenia stavby na konkrétny pozemok. Na ňom sa vyznačia trasy a miesta napojenia na vodu, kanalizáciu, plyn, žumpu, studňu a pod.

Kolaudácia

Po ukončení stavby, ktorá bola vykonaná na základe právoplatného stavebného povolenia (po predchádzajúcej písomnej žiadosti stavebníka), vydá príslušný stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie, ktoré je dokladom, že stavbu možno užívať na účel, pre ktorý bola povolená. Kolaudačné konanie začína na žiadosť stavebníka.

Účastníci kolaudačného konania

• Stavebník
• Prípadne užívateľ (prevádzkovateľ) ak je v čase začatia konania známy
• Obec (ak nie je stavebným úradom)
• Dotknuté orgány štátnej správy

Stavebný úrad pri kolaudácii skúma, či bola stavba postavená podľa dokumentácie, overenej v stavebnom konaní a podľa podmienok stavebného povolenia.

Potrebné doklady pre kolaudáciu

• Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia
• Záznam o výsledku komplexného vyskúšania a skúšobnej prevádzky
• Stavebné povolenie
• Dokumentácia stavby
• Doklad o vytýčení stavby
• Geometrický plán
• Doklady o výsledkoch predpísaných skúšok
• Zoznam známych účastníkov stavebného konania

Predĺženie platnosti stavebného povolenia, zmena stavby pred dokončením, zmena užívania stavby

Občas sa prihodia udalosti, ktoré posunú termín dokončenia stavby, dôjde k zmene stavby pred dokončením, resp. k zmene užívania stavby.

Predĺženie platnosti stavebného povolenia

Rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia vystaví stavebný úrad na základe písomnej žiadosti stavebníka.

Potrebné doklady

• Žiadosť o zmenu termínu dokončenia stavby
• Stavebné povolenie

Zmena stavby pred dokončením

Konanie o zmene stavby pred dokončením začína stavebný úrad na základe písomnej žiadosti stavebníka. Podľa výsledkov konania vydá stavebný úrad stavebníkovi rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením.

Potrebné doklady

• Žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením
• Stavebné povolenie
• List vlastníctva
• Stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a mesta
• Kópia katastrálnej mapy
• Súhlas vlastníka pozemku v prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom
• Projektová dokumentácia

Zmena užívania stavby

Keďže stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí prípadne v stavebnom povolení, pri akejkoľvek uvažovanej zmene jej užívania sa treba obrátiť na stavebný úrad. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby. Konanie o zmene užívania stavby začína stavebný úrad na základe písomného návrhu stavebníka. Podľa výsledkov konania vydá stavebný úrad stavebníkovi rozhodnutie o zmene užívania stavby.

Potrebné doklady

• Žiadosť o povolenie zmeny užívania stavby
• Stavebné povolenie
• Kolaudačné rozhodnutie
• List vlastníctva
• Stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a mesta
• Kópia katastrálnej mapy
• Súhlas vlastníka pozemku v prípade, že žiadateľ nie je vlastníkom
• Projektová dokumentácia

Stavebný denník

Viesť stavebný denník znamená viesť jednoduchý denný záznam o priebehu stavby. Zapisuje doňho všetky dôležité údaje, ktoré v priebehu realizácie stavby nastali, počnúc dovezením druhu a množstva materiálu, až po pracovné sily a počasie. Je to pomôcka pre stavebníka, ktorá sa už veľakrát osvedčila.

Vysporiadanie pozemku so Slovenským pozemkovým fondom (SPF)

V prípade, že zdieľate parcelu so Slovenským pozemkovým fondom, je možné vysporiadať si pozemok. Jedna z možností je ponechať vysporiadanie spoluvlastníctva so SPF až po ukončení stavby. Ku kolaudácii stavby RD stavebník musí predložiť geometrický plán na porealizačné zameranie stavby. Na to, aby ste si mohli požiadať o stavebné povolenie, nie je nutné mať vopred vysporiadaný pozemok, čiže určenú presnú časť. Stačí to, že ste vlastníkom danej parcely a môžete si požiadať.

Vyňatie poľnohospodárskej pôdy z PPF

K vydaniu SP potrebujete súhlas na užívanie poľnohosp. pôdy na nepoľnohosp. účely z Okr. úradu pozemkového odboru. Ak sa jedná o pozemok v zastavanom území obce, na príslušnom Okresnom úrade, odbore pozemkovom a lesnom požiadate o vyjadrenie k zámeru nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy s potrebnými prílohami. Do 1000 m2 výmery v zastavanom území sa rozhodnutie nevydáva, ale iba vyjadrenie k zámeru. Odňatie z PPF je trvalá zmena spôsobu použitia poľnohosp. Dá sa vyňatie riešiť aj pred podaním žiadosti o SP a to tak, že geometrickým plánom rozdelíte pozemok a zmenu druhu pozemku z PPF budete riešiť iba na jednej časti.

Rozdelenie pozemku

Pozemky sa najčastejšie delia pri predaji, pri dedičstvách a pri vytyčovaní stavieb. Rozdelenie je jednostranný právny úkon, ktorým vlastník vykonáva svoje oprávnenie nakladať s vecou bez toho, aby na to potreboval niečie schválenie (urobiť tak však môže len v rámci zákonných obmedzení, ako je napríklad zákaz drobenia pri pozemkoch). Rozdelením sa vec delí na menšie časti. Tieto časti sa stávajú samostatnou novou vecou alebo sa zlučujú s inou vecou. Pri rozdelení pozemku je nevyhnutné vyhotoviť geometrický plán (technickú dokumentáciu rozdelenia). Len na základe autorizačne a úradne overeného geometrického plánu je možné zapísať novovzniknuté pozemky do katastra nehnuteľností na základe katastrálneho zákona.

Zákaz drobenia pozemkov

Pri poľnohospodárskych pozemkoch nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2). Výnimka podľa písmena a) a b) sa preukazuje stanoviskom obce, že na danom území je prípustná výstavba alebo zriadenie záhrad. Právne úkony v rozpore so zákazom drobenia sú neplatné v zmysle paragrafov Občianskeho zákonníka a z právneho hľadiska nemajú už od počiatku žiadne právne účinky. Právne predpisy nevylučujú, aby bol rozdelený aj pozemok, na ktorom je zriadené vecné bremeno, alebo záložné právo. Vecné práva, rovnako ako vlastnícke právo, zostávajú po rozdelení veci zachované a vzťahujú sa k veciam, ktoré vznikli rozdelením.

Kedy je potrebné rozdelenie pozemkov

Rozdelenie pozemkov je potrebné, keď chceme väčší pozemok rozdeliť na viacero menších (napr. keď chceme predať viacero menších pozemkov), spojiť dva samostatné pozemky do jedného, prípadne skontrolovať alebo zmeniť hranice pozemku. Pod pojmom rozdelenie pozemkov sa rozumejú všetky zásahy a zmeny do existujúcich alebo nových (ešte neoznačených) pozemkov, parciel. Evidencia nových parciel sa vykonáva v katastri nehnuteľností. Staré parcelné číslo sa vymaže, a nová parcela dostane nové parcelné číslo.

Žiadosť o rozdelenie pozemku

Rozdelenie toho-ktorého pozemku je možné vykonať na základe žiadosti, ktorú podá vlastník pozemku. Ak ide o viacerých spoluvlastníkov pozemku, žiadosť musia podať všetci spolu. Pokiaľ ide o rozdelenie pozemku pod stavbou, tam je situácia o niečo zložitejšia.

Geometrický plán

Rozdelenie pozemku je možné vykonať iba na základe vypracovaného geometrického plánu. Geometrický plán sa vyhotovuje v prípade, že existujúce pozemky (evidované ako také aj v katastri) je potrebné rozdeliť na viac častí, alebo z nich oddeliť nový pozemok. Tento úkon je potrebný v prípade, keď chcete časť pozemku predať alebo kúpiť, alebo v prípade zmeny spôsobu využívania časti pozemku. Geodet novú hranicu pozemku vyznačí v geometrickom pláne. Urobí tak v grafickej časti červenou čiarou a uvedie nové parcelné čísla a druhy pozemkov pre nové parcely červenou farbou. Geometrický plán obsahuje aj písomnú časť - vo výkaze výmer geodet vyčísli zmeny výmer dotknutých parciel a uvedie výmery nových parciel. Samozrejme, pri rozdeľovaní pozemkov treba rešpektovať zákonné obmedzenia. Takto vypracovaný geometrický plán geodet autorizačne overí a odovzdá na kontrolu Správe katastra, ktorá ho úradne overí a vráti geodetovi v lehote 7 pracovných dní.

Zápis do katastra nehnuteľností

Zápis do katastra nehnuteľností možno vykonať na základe podania návrhu na vklad, ktorý musí obsahovať potrebné náležitosti: označenie katastrálneho úradu, kde sa návrh podáva, identifikačné údaje účastníkov konania a označenie práv, ktoré majú byť do katastra zapísané. Súčasťou žiadosti sú aj prílohy: zmluvy, podľa ktorých sa vykoná zmena v katastri, dokument, ktorý preukazuje právo vlastníka nakladať s pozemkom, geometrický plán atď.

Deliteľnosť poľnohospodárskej pôdy

Nielen pozemky, ale aj poľnohospodárska pôda sú zo zákona deliteľné. Existujú však prípady, keď niektoré pozemky nie je možné deliť. Ide predovšetkým o pozemky v extraviláne obce (mimo zastavaného územia obce), ak by ich delením došlo k tzv. drobeniu. Zákon zakazuje deliť poľnohospodársky pozemok (pôdu, ktorá je evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty) na časti menšie ako 2 000 m2 a lesné pozemky na časti menšie ako 5 000 m2. Existujú však výnimky zo zákazu drobenia, ktoré sa vzťahujú na určité prípady.

Výstavba na lesnom pozemku

V zmysle § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Stavebné povolenie nie je potrebné tam, kde zákon uvádza, že postačí ohlásenie alebo vtedy, ak zákon výslovne hovorí o tom, že sa na uskutočnenie stavby nevyžaduje ani ohlásenie, ani povolenie.

Vyňatie lesného pozemku

Pokiaľ ide o proces vyňatia lesného pozemku na stavebné účely, stavebný zákon v § 43h ods. 2 odkazuje pri lesnom pozemku na zákon č. 61/1977 Zb. Tento zákon však bol nahradený novým predpisom, a síce zákonom č. 326/2005 Z.z. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch stanovuje základné pravidlo, podľa ktorého lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. Návrhy územných plánov obcí, vrátane návrhov ich zmien alebo doplnkov, ak sa týkajú lesných pozemkov alebo môžu ovplyvniť funkcie lesov, musia byť pred schválením odsúhlasené príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Súhlas môže obsahovať podmienky, ktoré sú obstarávatelia povinní zapracovať do dokumentácie. Čiže obec, i keď ako subjekt jediný oprávnený prijať prostredníctvom obecného zastupiteľstva zmenu územného plánu, je povinná vyžiadať si pred týmto úkonom súhlas príslušného orgánu. Nejde o odporúčanie, či stanovisko, ale výslovne o súhlas. Tento súhlas sa však vydá po stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy.

Možnosti vyňatia lesného pozemku

1. individuálnu žiadosť fyzickej osoby o trvalé vyňatie pozemku podľa § 7 ods.
2. žiadosť obce v rámci procesu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie podľa § 6 ods.

Ak je proces schvaľovania zmeny územného plánu stále aktívny, potom obec, ako subjekt, ktorý schvaľuje územný plán, by mohla požiadať príslušný orgán o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o lesoch. Tam ale nie je žiadna lehota na rozhodnutie a v tejto fáze aj tak dôjde k tomu, že pravdepodobne súhlas nevydajú. Druhá cesta je správne konanie - o vyňatí pozemku, kde už je účastníkom žiadateľ - fyzická, prípadne právnická osoba. Tu, ak má žiadosť všetky náležitosti, musí sa ňou orgán zaoberať a začať konanie, nestačí len odpísať, že nesúhlasí. Rozhodnutie musí mať potrebné náležitosti. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Toto treba teda dôsledne odlišovať. Obec by mohla aj z vlastnej iniciatívy, za predpokladu, že by chcela rozširovať zastavené územie, požiadať príslušný orgán o súhlas (nie rozhodnutie o vyňatí). Trvalé vyňatie lesného pozemku je vlastne zmena druhu pozemku. Orgán ochrany lesného hospodárstva nemôže rozhodnúť len tak, svojvoľne. Proces vyňatia je riadnym správnym konaním, kde prebieha proces, ktorého účastníkom je žiadateľ o vyňatie. Príslušný orgán musí vydať rozhodnutie, ktoré musí riadne odôvodniť. Pri rozhodovaní je tento orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť súlad zámeru žiadateľa so zásadami ochrany lesných pozemkov a dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3 zákona o lesoch.

#

tags: #vysporiadanie #stavebného #pozemku #postup