
Spoločenská zmluva je základný dokument pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Aké sú jej podstatné náležitosti a aký je rozdiel medzi spoločenskou zmluvou a zakladateľskou listinou? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vzor zmluvy virtuálneho sídla, vrátane jej náležitostí, využitia a rozdielov oproti zakladateľskej listine.
Spoločenská zmluva je základným dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú zakladá viac ako jeden zakladateľ. Sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti o spoločnosti s.r.o. ako napríklad obchodný názov, sídlo, vlastnícke pomery, štatutárne orgány a ich konanie, predmety podnikania a iné podstatné údaje. Spoločenská zmluva je povinnou súčasťou pri podaní návrhu na zápis spoločnosti s.r.o.
Obsahová stránka spoločenskej zmluvy a zakladateľskej listiny je rovnaká, rozdiel je len v počte zakladateľov/spoločníkov. Ak má spoločnosť dvoch a viac zakladateľov, hovoríme o spoločenskej zmluve. Zakladateľská listina je jednostranný právny úkon a jedna strana nemôže sama so sebou uzatvoriť zmluvu. Preto sa použije pojem „listina“.
Obchodný zákonník stanovuje povinné (obligatórne) náležitosti spoločenskej zmluvy. Medzi ne patrí:
Je potrebné, aby bolo súčasťou spoločenskej zmluvy obchodné meno spoločnosti. Pri obchodnom mene je dôležité, že obchodné meno nesmie byť zhodné, ani zameniteľné, s už existujúcim obchodným menom inej právnickej osoby. Obchodné meno sa v spoločenskej zmluve uvádza s dodatkom obsahujúcim skratku právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným „s.r.o.“, alebo „spol. s r. o.“.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty nájomnej zmluvy na hrobové miesto
Aj sídlo spoločnosti je povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Je to adresa na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku a poštovú schránku. Sídlo sa v spoločenskej zmluve uvádza vo forme úplnej a plnej adresy obsahujúcej názov obce, poštové smerovacie číslo, názov ulice alebo iného verejného priestranstva, orientačné číslo (prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice). Sídlom môže byť len skolaudovaná nehnuteľnosť so súpisným číslom. V poslednej dobe sa využíva aj tzv. virtuálne sídlo.
V spoločenskej zmluve je uvedená aj výška základného imania a výška vkladov jednotlivých spoločníkov. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 €. Hodnota vkladu (obchodného podielu) spoločníka musí byť aspoň 750 €. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.
Spoločnosť má ako predmety podnikania neobmedzený počet voľných, viazaných alebo remeselných živností a tieto sú uvedené v spoločenskej zmluve.
V spoločenskej zmluve sa uvedú všetci konatelia spoločnosti. Pojmy konateľ a spoločník sú častokrát považované za synonymum a mnohí považujú za automatické, že spoločník a konateľ spoločnosti, musí byť tá istá osoba. Nie je tomu ale vždy tak. V praxi sa vyskytujú aj prípady, že konateľ spoločnosti nie je jej spoločníkom a naopak. V skratke, konateľ je štatutárnym orgánom a koná v mene spoločnosti.
Aj spôsob konania konateľov musí byť uvedený v spoločenskej zmluve. Prax pozná dva štandardné spôsoby konania konateľov - samostatne a spoločne. Pri viacerých konateľoch má spoločnosť na výber, či bude konať každý samostatne, alebo sa pri konaní v mene spoločnosti bude vždy vyžadovať podpis oboch konateľov, tzv. spoločné konanie. Niektoré spoločnosti majú v spôsobe konania konateľov uvedené obmedzenie konania, napr. nad určitú sumu.
Prečítajte si tiež: Medzinárodné zmluvy: vzory a ich vývoj
Ďalšou osobou, ktorú je potrebné uviesť v spoločenskej zmluve, je správca vkladov. Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve, tzv. správca vkladov.
V spoločenskej zmluve musí byť jednoznačne uvedené, či spoločnosť poskytla alebo neposkytla výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť. V spoločenskej zmluve je povinnosťou uviesť predpokladané náklady súvisiace so založením a vznikom spoločnosti. Uvádza sa len odhadovaná suma, štandardne 500 € a táto suma je len symbolická, nakoľko v účtovníctve sa zaúčtujú až reálne náklady na založenie spoločnosti.
Rezervný fond sa štandardne vytvára až z prvého zisku, ktorý spoločnosť dosiahla, takže sa rezervný fond v spoločenskej zmluve uviesť nemusí. Aj napriek absencii povinnosti rezervný fond uvádzať, v praxi sa v spoločenskej zmluve uvádzajú ustanovenia § 124 odsek 1 Obchodného zákonníka, napr. „Spoločnosť vytvára rezervný fond z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, za rok v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške 5 % z čistého zisku. Tento fond sa bude každoročne dopĺňať 5% (slovom piatimi percentami) z čistého zisku vykázaného v riadnej ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky 10% (slovom desiatich percent) základného imania. Prostriedky rezervného fondu možno použiť v rozsahu, v ktorom sa podľa zákona vytvárajú povinne, iba na krytie strát spoločnosti. O jeho použití rozhoduje konateľ.“
Určenie dozornej rady nie je zákonom vyžadované a v praxi sa využíva len vo veľkých spoločnostiach. Zákon dáva možnosť upraviť niektoré náležitosti spoločenskej zmluvy. Spoločenská zmluva môže stanoviť vydanie stanov spoločnosti. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa.
V poslednej dobe sa využíva aj tzv. virtuálne sídlo. Služba virtuálneho sídla sa stáva čoraz atraktívnejšia najmä u začínajúcich podnikateľov a “zabehnutých” podnikateľov, ktorí nevyhnutne pre výkon svojej podnikateľskej činnosti nechcú alebo si nemôžu dovoliť platiť drahý nájom pre svoju kanceláriu.
Prečítajte si tiež: Všetko o reklamáciách produktov
Zmluvou o spolupráci si zmluvné strany dohodnú výkon činností, ktoré budú smerovať k vzájomnej spolupráci. Upravuje podmienky konkrétnej spolupráce a postupu dvoch alebo viacerých subjektov pri napĺňaní určitého cieľa. Práva a povinnosti oboch zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pri otázkach, ktoré zmluva nerieši sa zmluvné strany riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy.
Oblasti spolupráce môžu byť rôznorodé: v obchodnej spolupráci ide najčastejšie o reklamné, propagačné, marketingové účely. Ďalšími oblasťami, kde a využíva zmluva o spolupráci sú cestovný ruch, charita, šport, veda, kultúra, vzdelávanie, ochrana životného prostredia.
Zmluva o spolupráci sa spravidla vyznačuje vzájomnosti vzťahov, reciprocitou. Zmluvné strany chcú dosiahnuť spoločný cieľ a súčasne majú z plnenia zmluvy aj nejaký osoh.
Vo všeobecnosti platí, že zmluvné strany môžu vypovedať zmluvu na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo na záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Zmluva o spolupráci sa najčastejšie uzatvára v režime občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či zmluvu uzatvárajú zmluvné strany podnikatelia alebo nepodnikatelia, poprípade ak je jednou zmluvou stranou napríklad združenie, obec, verejnoprávny orgán alebo aj štát. Režim obchodného zákonníka platí pre zmluvné strany - podnikateľov, ktorí si touto zmluvou chcú upraviť vzájomné záväzkové vzťahy týkajúce sa podnikateľskej činnosti.