Žaloba proti štátu: Podrobný sprievodca podaním

Žaloba proti štátu predstavuje komplexný právny proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a znalosť relevantných právnych predpisov. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na podanie žaloby proti štátu, s dôrazom na procesné aspekty, druhy zodpovednosti štátu za škodu a aktuálnu judikatúru.

Úvod do problematiky žalôb proti štátu

Žaloba proti štátu je právny prostriedok, ktorým sa fyzické alebo právnické osoby domáhajú ochrany svojich práv a náhrady škody spôsobenej nezákonným konaním alebo nečinnosťou štátnych orgánov. Trestné stíhanie predstavuje výrazný zásah do psychickej (vo väzobných veciach) aj do fyzickej integrity stíhanej osoby. Malo by preto byť v záujme štátu, aby orgány činné v trestnom konaní pristupovali dôsledne a obozretne ku každému trestnému stíhaniu a objektívne vyhodnocovali jeho opodstatnenosť počas celej doby jeho trvania.

Podanie žaloby na Súdny dvor Európskej únie

Žaloba sa podáva na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) písomnou žiadosťou adresovanou tajomníkovi. Je dôležité si uvedomiť, že na podanie žaloby na Súdny dvor musíte byť zastúpený. Fyzické osoby, ktoré chcú podať sťažnosť, sa musia vo väčšine konaní obrátiť na Všeobecný súd, a nie na Súdny dvor.

Jazyk konania a anonymita

Jazyk konania si môžete vybrať z 24 úradných jazykov Európskej únie. V konaní pred SDEÚ môžete požiadať o anonymitu. Musíte o ňu požiadať v osobitnom dokumente, v ktorom vysvetlíte oprávnené dôvody, pre ktoré si želáte zachovať svoju totožnosť v utajení.

Dokumenty a lehoty

K žiadosti musíte pripojiť všetky dokumenty týkajúce sa situácie, na ktorú sa sťažujete (napríklad podané sťažnosti a prijaté odpovede, súdne rozsudky alebo iné rozhodnutia atď.). Ak sa chcete sťažovať na porušenie svojich práv, nie ste povinní pokúsiť sa to najprv vyriešiť pred vnútroštátnymi štátnymi inštitúciami. Úplnú sťažnosť je potrebné zaslať tajomníkovi SDEÚ najneskôr do 2 mesiacov od uverejnenia alebo oznámenia aktu, ktorý chcete napadnúť.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Je dôležité poslať žiadosť čo najskôr, pretože súd vás môže požiadať o dodatočné dokumenty, ktoré ste možno nepriložili k pôvodnej žiadosti. Na zaslanie týchto dokumentov súdu vám bude poskytnutý dodatočný čas. Je vhodné uložiť žiadosť a ďalšie dokumenty v elektronickej podobe alebo ich pred odoslaním naskenovať či skopírovať. Ak sa Súdny dvor domnieva, že vo vašej žiadosti chýbajú dôležité informácie, je možné, že ju budete musieť prepísať.

Právna pomoc a zastúpenie

Konanie pred Všeobecným súdom je bezplatné. Ak sa však chcete obrátiť na SDEÚ, musíte byť zastúpený. V takom prípade môžete požiadať o právnu pomoc.

Konanie pred správnym súdom

Správny súd prejednáva veci verejne. Z pojednávania môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených zákonom. Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje zákon. V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný.

Príslušnosť súdu

Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením súdu alebo správnemu súdu. Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu.

Rozhodovanie a zloženie senátov

Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Najvyšší správny súd rozhoduje spravidla:

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

• v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov,
• v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov vo veciach podľa § 11 písm. b),
• vo veľkom senáte zloženom z predsedu Najvyššieho správneho súdu alebo ním povereného sudcu, predsedov všetkých senátov a sudcov, ktorých určí predseda Najvyššieho správneho súdu tak, aby bol zachovaný nepárny počet členov senátu, ak tak ustanovuje tento zákon alebo ak to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods.

Predsedom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu je predseda senátu určený rozvrhom práce.

Použitie Civilného sporového poriadku

Ak zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. b).

Správna úvaha a obmedzenia preskúmavania

Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c). Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c).

Šikanózne žaloby

Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. a) až k), správny súd rozhodne o všetkých návrhoch jednou spoločnou vetou.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Typy žalôb a ich náležitosti

Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k), nazýva sa žalobou. Ustanovenia zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. l). Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

Ďalší účastníci konania

Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal. Účastníci podľa odseku 3 písm. c) a d) môžu v konaní uplatňovať svoje práva samostatne. Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov.

Procesná spôsobilosť a zastúpenie

Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 328 ods. 1 a § 442 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Osoby zúčastnené na konaní

Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach. Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní.

Práva osoby zúčastnenej na konaní

Osoba zúčastnená na konaní má právo:

• podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
• podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b),
• zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa použijú primerane.

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1. Správny súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3 umožniť Komisii a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy. Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Povinné zastúpenie advokátom

Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí:

• v konaní podľa § 23 ods. 2 písm. a),
• v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d).

Odborová organizácia môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d). Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až 3.

Zástupca účastníka konania

Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta a ods. 2 sa použijú primerane. Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec.

Jazyk konania a doručovanie

Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví.

Práva osoby zúčastnenej na konaní

Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2.

Spojenie vecí a lehoty

V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia. Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.

Plynutie lehôt pri správnych deliktoch

Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu. Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Ak má účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí na doručovanie písomností.

Doručovanie do cudziny

Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa má doručenie vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety pred bodkočiarkou postačuje doklad o doručení podľa medzinárodnej zmluvy. Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou.

Predvolanie a predvedenie

Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru, prípadne obecnú políciu.

Pokuty a nahliadanie do spisu

Účastníkovi konania, ktorý hrubo sťažuje postup konania, najmä ak sa bezdôvodne nedostaví na správny súd, hoci bol riadne a včas predvolaný, alebo ak bezdôvodne odmietne vypovedať, hoci bol riadne poučený, môže správny súd uložiť poriadkovú pokutu. Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Účastníci konania, ich zástupcovia a osoby zúčastnené na konaní majú právo nahliadnuť do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy. Iným ako osobám uvedeným v odseku 1 môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania.

Utajované skutočnosti a dožiadanie

Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania. Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu uvedené v odseku 1, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci inému správnemu súdu rozhoduje Najvyšší správny súd. Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Ak dožiadaný správny súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému správnemu súdu; inak dožiadanie vráti.

Vylúčenie sudcu

Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov.

Námietka zaujatosti

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada.

Zodpovednosť štátu za škodu

Zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zákonodarca výrazne revidoval až prijatím zákona č. 514/2003 Z. z., zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Oproti zákonu č. 58/1969 Zb. bola zavedená inštitútu nemajetkovej ujmy. V novom zákone bolo podľa zákonodarcu potrebné rozšíriť súčasné chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu skutočnej majetkovej škody i na chápanie náhrady škody ako „spravodlivého zadosťučinenia“. Náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať napr. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.).

Druhy zodpovednosti štátu

Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje dva druhy zodpovednosti za škodu z hľadiska zodpovedného subjektu:

1. Zodpovednosť štátu.
2. Zodpovednosť obcí a vyšších územných celkov.

Vo všeobecnosti platí, že pred samotným uplatnením nároku na náhradu škody na príslušnom súde je potrebné túto v zmysle § 15 a násl. zákona č. 514/2003 Z. z. predbežne prerokovať so zodpovedným subjektom. Lehota na vyjadrenie sa zodpovedného subjektu je 6 mesiacov, pričom počas tejto lehoty neplynie premlčacia lehota, ktorá je v zmysle citovaného zákona trojročná a plynie od momentu, keď sa poškodený o škode dozvedel. Ak je podmienkou priznania nároku zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota od doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Zodpovedným orgánom, ktorý bude konať v mene Slovenskej republiky (vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním) bude podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti SR.

Zodpovednosť za nezákonné trestné stíhanie

Zákon č. 514/2003 Z. z. explicitne neupravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú v dôsledku nezákonného trestného stíhania. Nezákonné trestné stíhanie je možné charakterizovať ako postup, keď trestné stíhanie konkrétnej osoby, voči ktorej bolo vznesené obvinenie, bolo skončené iným spôsobom ako jej právoplatným odsúdením (vynímajúc osobitné prípady kedy dôjde k skončeniu trestného stíhania na základe spolupráce s obvineným - zmier, podmienečné zastavenie trestného stíhania a pod.).

Ústavný súd SR v náleze zo dňa 24. 01. 2017, sp. zn. III. ÚS 754/2016 vymedzil pojem nezákonné trestné stíhanie ako trestné stíhanie, ktoré sa právoplatne skončilo inak než odsúdením stíhanej osoby. Za iný spôsobom skončenia trestného stíhania v uvedenom kontexte je možné považovať napr. zastavenie trestného stíhania prokurátorom, oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, postúpenie veci na prejednanie inému orgánu (napr. v prípade, ak ide o priestupok). Ak by však bolo trestné stíhanie skončené v dôsledku ingerencie obvineného (podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier a pod.), tak by bol nárok na náhradu škody pochopiteľne vylúčený.

Analógia so zodpovednosťou za nezákonné rozhodnutie

Súdna prax sa ďalej vyvinula v tom smere, že zodpovednosť za škodu v dôsledku nezákonného trestného stíhania charakterizovala ako implicitný a osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorú je potrebné posudzovať analogicky podľa § 5 a násl. zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré upravujú zodpovednosť za škodu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné trestné stíhanie je v zmysle aktuálnej súdnej praxe potrebné považovať každé trestné stíhanie osoby, ktoré sa skončilo inak ako jej právoplatným odsúdením (vynímajúc osobitné prípady, kedy dôjde k skončeniu trestného stíhania na základe spolupráce s obvineným - zmier, podmienečné zastavenie trestného stíhania a pod.). Za nezákonné rozhodnutie (pri tomto type zodpovednosti za škodu) je potrebné vždy považovať uznesenie o vznesení obvinenia. Súčasne je v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. potrebné, aby poškodený podal proti tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok (sťažnosť).

Odlišnosti od zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie

Napriek tomu, že súdna prax dovodila, že zodpovednosť za škodu v dôsledku nezákonného trestného stíhania treba posudzovať analogicky podľa zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, existujú v praxi niektoré odlišnosti. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. platí, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné uplatniť iba vtedy, ak nezákonné rozhodnutie zmenil alebo zrušil príslušný orgán pre jeho nezákonnosť.

Generálna prokuratúra SR v prípade osobitnej zodpovednosti za škodu vzniknutú nezákonným trestným stíhaním veľmi často argumentuje týmto ustanovením. Súdna prax sa s daným argumentom nestotožňuje a uvádza, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

#

tags: #žaloba #proti #štátu #podanie