Záložca a záložný veriteľ: Práva a povinnosti v záložnom vzťahu

Záložné právo predstavuje významný právny inštitút, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní pohľadávok v rôznych oblastiach, od financovania podnikateľských aktivít až po poskytovanie úverov na bývanie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na práva a povinnosti záložcu a záložného veriteľa v záložnom vzťahu, a to s ohľadom na súčasnú právnu úpravu na Slovensku.

Vývoj a ciele reformy záložného práva

Súčasná právna úprava záložného práva prešla v minulosti viacerými zmenami, ktorých cieľom bolo reagovať na potreby praxe a zlepšiť jej efektívnosť. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, bol predložený ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338 z 19. 4. 2001 k návrhu legislatívneho zámeru komplexných zmien právnej úpravy záložného práva. Súčasná právna úprava záložného práva je z pohľadu záložného veriteľa a záložného dlžníka nedostatočná a neefektívna. Cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania.

Základné pojmy a subjekty záložného práva

Definícia záložného práva

§ 151a definuje záložné právo ako právo k cudzej veci, prípadne k právu alebo k inej majetkovej hodnote. Záložné právo ako akcesorické právo slúži iba na zabezpečenie pohľadávky a umožňuje veriteľovi v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva t. j. zo zálohu. Záložným právom je zabezpečovaná konkrétna pohľadávka záložného veriteľa. Pohľadávka môže byť tak peňažná ako aj nepeňažná.

Subjekty záložného práva

V záložno-právnom vzťahu vystupujú tri základné subjekty:

• Záložný veriteľ: Osoba, v prospech ktorej je záložné právo zriadené a ktorá má právo uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu v prípade nesplnenia dlhu. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v prípade nezabezpečenej pohľadávky.
• Záložný dlžník: Osoba, ktorá je dlžná záložnému veriteľovi a ktorej majetok (záloh) slúži na zabezpečenie pohľadávky.
• Záložca: Osoba, ktorá poskytuje záloh na zabezpečenie cudzej pohľadávky (nemusí byť totožná s dlžníkom). Založcom môže byť len osoba, ktorá má vec vo svojom vlastníctve alebo ktorá je oprávnená disponovať s daným právom alebo majetkovou hodnotou.

Osoba dlžník a záložcu môžu byť a často aj sú totožné osoby (dlžník sa zriadením záložného práva k vlastnej veci stáva zároveň záložcom), ale nemusí to tak byť v každom prípade. K osobe veriteľa (záložného veriteľa) a dlžníka (záložného dlžníka) z hlavného záväzkového vzťahu môže pristúpiť úplne iná tretia osoba, ktorou v záložno-právnom vzťahu záložca, ktorý poskytnutím svojej veci do zálohu zabezpečuje splnenie dlžníkovho záväzku. Zriadiť záložné právo na svoj majetok môže ktokoľvek, ak má spôsobilosť platne prevádzať takéto majetkové hodnoty.

Prečítajte si tiež: Význam uznania dlhu

Na strane záložného veriteľa budú často banky alebo úverové inštitúcie, no nie zriedka využívajú tento inštitút aj podnikatelia na zabezpečenie akýchkoľvek svojich pohľadávok voči iným podnikateľom, ktoré vznikajú v rámci ich podnikateľskej činnosti. OZ pripúšťa zriadenie záložného práva jednak v prospech tuzemských ako aj zahraničných veriteľov.

Predmet záložného práva (záloh)

Ustanovenie § 151c upravuje predmet záložného práva t. j. záloh. Záložné právo môže byť zriadené na hnuteľné veci, nehnuteľné veci alebo iné právo alebo inú majetkovú hodnotu (napr. pohľadávky). Záloh je v čase existencie záložného práva vyhradený pre záložného veriteľa, ktorý má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne.

Zálohom, teda predmetom záložného práva môže byť všetko, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Podmienkou je, že predmet záložného práva je scudziteľný, teda je možné ho previesť. Je tomu tak preto, lebo výkon záložného práva spočíva práve v speňažení zálohu. V zmysle § 151d ods. 1 OZ zálohom môže byť vec hnuteľná i nehnuteľná, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Zálohom môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Zálohom môže byť aj spoluvlastnícky podiel, prípadne aj len ideálny podiel vyčlenený z celej veci jej vlastníkom.

Nehnuteľnosti sú tradične považované za jednu z najspoľahlivejších foriem majetku a sú veľmi vhodné ako predmet zábezpeky aj preto, že evidencia nehnuteľností (katastrálny systém) garantuje, že nehnuteľnosťou zabezpečené právo veriteľa je rešpektované. Nehnuteľné veci však predstavujú iba určitú časť majetku, pričom v modernej trhovej ekonomike veľká časť podnikateľských subjektov nemá záujem vlastniť nehnuteľnosti.

Zálohom môže byť nielen jednotlivá vec (právo či iná majetková hodnota), ale aj súbor vecí (práv či majetkových hodnôt). Taktiež spôsobilým predmetom zálohu je podnik, resp. Navrhovaná úprava upresňuje, že záložné právo sa vzťahuje nielen na samotný záloh, ale aj na jeho súčasti, plody a úžitky, ako aj príslušenstvo.

Prečítajte si tiež: Katastrálne opravy

Mimoriadne zaujímavým predmetom záložných zmlúv bývajú pohľadávky, najmä tie z obchodného styku. Tie predstavujú v mnohých prípadoch podstatnú časť majetku podnikateľa, nakoľko ide o aktívum s pomerne vysokou likviditou a relatívne nízkym rizikom jeho znehodnotenia. Preto je často vhodné zriadiť záložné právo na súhrn podnikateľových pohľadávok voči jeho dlžníkom, prípadne aj na bankový účet, na ktorý sa inkasujú platby.

Predmetom zálohu môže byť podľa zákona aj súbor vecí a hromadná vec, pričom pojmovo treba tie pomenovania vykladať podľa príslušných ustanovení OZ. „Súbor vecí predstavuje prechod medzi jednotlivou vecou a zloženou vecou, ide o veci či zbierky rovnakého druhu (napr. zbierka mincí). Hromadná vec je vlastne tiež súborom vecí, ktoré slúžia na ten istý účel a z rôznych dôvodov sú držané a chované pohromade (napr. knižnica).

Vznik záložného práva

Predpokladom pre vznik záložného práva je uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva v písomnej forme, s výnimkou vzniku záložného práva odovzdaním veci záložnému veriteľovi alebo tretej osoby do úschovy, kde sa písomná forma nevyžaduje.

Ďalším predpokladom vzniku záložného práva je jeho registrácia. Notársky centrálny register záložných práv bude viesť Notárska komora Slovenskej republiky. Takýto register bude dostupný osobám, ktoré budú chcieť nahliadnuť do registra na každom notárskom úrade, čím je zabezpečená jeho primeraná dostupnosť. Ak osobitný zákon ustanovuje, že na vznik záložného práva je potrebný zápis v osobitnej evidencii, záložné právo k takýmto predmetom vzniká až zápisom do osobitného registra. Týmito osobitnými registrami sú registre zriadené napr. podľa zákona NRSR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach, zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhov v znení neskorších predpisov a pod. Ponecháva sa aj možnosť vzniku záložného práva jeho odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe.

V prípade, že je zálohom súbor vecí a tento súbor obsahuje aj vec, ktorá vyžaduje na vznik záložného práva zápis v osobitnej evidencii, záložné právo k tejto veci vznikne len za predpokladu, že takáto vec je zapísaná aj v osobitnej evidencii., t.j. na vznik nepostačuje napr.

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností - zmeny a postup

V prípade, že je zálohom vec, ktorá vznikne v budúcnosti alebo závisí od splnenia podmienky, vznikne záložné právo nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, prípadne nadobudnutím iného práva alebo majetkovej hodnoty záložcom, hoci založené bolo uzatvorením záložnej zmluvy.

Žiadosť o registráciu v prípade zmluvného záložného práva podáva záložný dlžník. Prioritne sa dáva možnosť podať zápis do registra záložného práva k nehnuteľnostiam dlžníkovi z dôvodu, že je spravidla aj vlastníkom veci, ktorá je predmetom zálohu. V ostatných prípadoch vzniku záložného práva podáva žiadosť o registráciu záložný veriteľ. Takýto postup sa uplatňuje tak pri zápise do registra záložných práv, ako aj pri osobitnej evidencii podľa iných zákonov (t.j. napr. zápisy do katastra nehnuteľností a pod.), s výnimkou prípadov, kedy osobitný predpis upravuje špecifickú úpravu.

Zmenu zápisu je povinná zapísať osoba, ktorej to ukladá zákon. V prípade, že zákonom nie je určená povinná osoba, má povinnosť požiadať o registráciu zmien v príslušnom registri osoba, ktorej sa zmena údajov týka. V prípade, že nie je možné podľa predchádzajúcich kritérií určiť osobu, ktorá je povinná požiadať o zmenu registrácie, je povinný zapísať zmeny údajov záložca. Žiadosť o zmenu údajov v registri musí podať povinná osoba bezodkladne. V prípade, že je viacej povinných osôb, môže požiadať o vykonanie zmien v registri ktorákoľvek z nich, okrem prípadu, kedy zákon ukladá, že návrh na zmenu musia podať povinné osoby spoločne (napr. § 151h ods. 5).

Práva a povinnosti záložcu

Zriadenie záložného práva znamená pre subjekty z neho zaviazané a oprávnené, že po dobu jeho platnosti im prislúchajú určité práva a povinnosti, a to jednak voči zálohu, ako aj voči sebe navzájom a zároveň aj voči tretím osobám. Zákon stanovuje, ktoré práva a povinnosti sa vzťahujú na jednotlivé subjekty a to v závislosti od toho, či ide o posesórne alebo neposesórne záložné právo, resp. u koho sa záloh počas trvania záložného práva nachádza, no zároveň si môžu subjekty dojednať aj niektoré iné práva a povinnosti v záložnej zmluve, ktoré však nemôžu odporovať účelu záložného práva a zákonu.

V prípade obsahu záložno-právneho vzťahu je tiež potrebné odlišovať práva a povinnosti, ktoré sa viažu k záložnému právu pred splatnosťou alebo po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, pretože k nadobudnutiu a výkonu práv, resp. splnenia povinností súvisiacich so záložným právom viažucim sa k splatnej zabezpečovanej pohľadávke nemusí vôbec prísť.

V súlade s §151i ods. 1 OZ môže záložca užívať záloh takto vzniknutého záložného práva zvyčajným spôsob, avšak musí sa zdržať všetkého, čím by sa mohla znížiť hodnota zálohu, s výnimkou bežného opotrebenia. Záložca tak môže užívať nehnuteľnosť bez akýchkoľvek iných obmedzení, t.j. prenajať, vypožičať, zaťažiť ďalším záložným právom ako aj scudziť, avšak to len do okamihu, kedy mu bude doručené oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l OZ. Potom môže záloh previesť na inú osobu len so súhlasom záložného veriteľa.

Záložca má zásadne právo predmet záložného práva obvyklým spôsobom používať. Znamená to, že si môže privlastňovať jeho plody a úžitky po ich oddelení od zálohu a tiež, že so zálohom môže disponovať, najmä ho môže scudziť, ak zákon neustanovuje inak[3].

Práva a povinnosti záložného veriteľa

Nová úprava záložného práva zaviedla efektívny spôsob zriadenia záložného práva, ktorý nevyžaduje ku vzniku záložného práva odovzdania zálohu veriteľovi (alebo tretej osobe do úschovy), ale môže ostať v rukách záložcu a v jeho užívaní, nakoľko ku jeho vzniku postačuje registrácia v príslušnom registri. Ide o neposesórne záložné právo, ktoré síce bolo známe už neskôr, no novelou bolo rozšírené aj na hnuteľné veci. Zavedenie registrovaného záložného práva znamená posilnenie právnej istoty veriteľa ako aj dlžníka, resp. záložcu, nakoľko ide o verejné registre, ku ktorým má každý prístup a z tohto dôvodu nikto nemôže tvrdiť, že o existencii záložného práva nevedel alebo nemal vedomosť, resp. mu nebol známy subjekt spojený s konkrétnym záložným právom, s výnimkou dobromyseľnosti prípadného nadobúdateľa a prevodu zálohu v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania.

Veriteľovi sa v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas a riadne ponecháva možnosť uspokojiť sa z výťažku predmetu zálohu. Istota veriteľa nielen pozitívne ovplyvňuje veriteľa v jeho rozhodovaní o poskytnutí úveru, ale aj umožňuje poskytovať úver lacnejšie než v prípade nezabezpečenej pohľadávky.

Záložný veriteľ, ktorému bol záloh - hnuteľná vec - odovzdaný, má právo mať ho u seba po dobu trvania záložného práva. Záložný veriteľ je však povinný predmet záložného práva v tomto prípade starostlivo opatrovať, čo znamená, že je povinný ho chrániť pred stratou, poškodením a zničením. Porušenie tejto právnej povinnosti by zakladalo jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu v zmysle § 420 a nasl. OZ. Záložný veriteľ sa v prípade jemu zverenému zálohu stáva jeho oprávneným detentorom, z čoho mu vyplýva právo na obdobnú ochranu, akú požíva vlastník. Ak mu v dôsledku opatrovania a chránenia zálohu vzniknú náklady, má proti záložcovi právo na ich úhradu za predpokladu, že boli nevyhnutne a účelne vynaložené. Užívať záloh však môže len, ak záložca s tým súhlasil.

Záložný veriteľ je oprávnený začať s výkonom záložného práva, pokiaľ nebola jeho záložným právom zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená. Spôsob výkonu záložného práva je určený zákonom alebo zmluvou. Takto môže záložný veriteľ realizovať výkon záložného práva aj v prípade, ak je záložným právom zabezpečená pohľadávka už premlčaná.

Spôsoby uspokojenia záložného veriteľa

Záložný veriteľ má niekoľko možností, ako sa uspokojiť zo zálohu:

• dohodou so záložcom
• predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z.
• domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov.

Záložný veriteľ sa môže uspokojiť, resp. domáhať sa uspokojenia zo zálohu, jeho súčastí, plodov a úžitkov a príslušenstva, ak zmluva o zriadení záložného práva alebo zákon neustanovujú inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až dovtedy, pokiaľ nie sú oddelené od zálohu, t. j.

Ak na zálohu vzniklo iba jedno záložné právo, môže dosiahnuť uspokojenie z tohto zálohu zásadne iba záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zriadené. Ak však na tom istom zálohu vznikne (viazne) viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce časové poradie ich registrácie v registri záložných práv alebo ich registrácia v osobitnom registri. V podstate to znamená, že veriteľ, ktorého záložné právo bolo skôr (najskôr) registrované, sa uspokojí zo zálohu skôr a v celom rozsahu ako veriteľ, ktorého záložné právo bolo registrované neskôr, pokiaľ zákon neustanovuje alebo dohoda záložných veriteľov neurčuje niečo iné.

Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a ak nejde o osobu totožnú s dlžníkom, tak aj dlžníkovi. Obsahom tohto oznámenia musí byť tiež spôsob, ktorým sa záložný veriteľ uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Začatý výkon záložného práva spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve môže záložný veriteľ hocikedy neskôr zmeniť, avšak je povinný to písomne oznámi…

Ochrana práv tretích osôb

Upravuje sa prevod alebo predchod vlastníckeho alebo iného práva k zálohu. Zmluvné strany sa môžu v zmluve o zriadení záložného práva dohodnúť, že záložca môže záloh, resp. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu v prípade ak tak ustanovuje zákon. Zákon určuje, že záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi v prípade, že bol záloh prevedený v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania podnikateľa, s výnimkou prípadu, ak záložné právo vzniká zápisom do osobitnej evidencie vyžadovanej podľa osobitného zákona. Ak bol záloh prevedený v rámci bežného obchodného styku v rámci predmetu podnikania a na jeho vznik sa vyžaduje zápis v osobitnej evidencii, záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi.

Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri prevodoch v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu p…

Pri prevode, resp. prechode zálohu na nadobúdateľa sa celkom zreteľne prejavujú vecnoprávne účinky tohto súkromnoprávneho inštitútu - záložného práva. Ten, kto na základe prevodu alebo prechodu nadobudne záloh, prevezme zásadne aj povinnosti vyplývajúce zo záložného práva, t. j. povinnosť záložcu strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol uspokojenie zo zálohu v prípade, keď jeho zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená obligačným dlžníkom. V takomto prípade nadobúdateľ zálohu zodpovedá záložnému veriteľovi za jeho zabezpečenú pohľadávku zálohom, ktorý nadobudol od predchádzajúceho záložcu. Pôvodný obligačný dlžník sa tým však ešte nezbaví svojho záväzku (dlhu) voči veriteľovi. Obligačný dlžník aj naďalej zodpovedá veriteľovi, ale popri ňom - obligačnom dlžníkovi, zodpovedá veriteľovi aj nadobúdateľ zálohu.

Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak:

• zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh, resp.
• nadobúdateľ zálohu bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný, a to pri vynaložení náležitej starostlivosti, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, platí prezumpcia, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, pokiaľ nepreukáže opak. Dôkazné bremeno je na nadobúdateľovi zálohu.

tags: #zalozca #a #zalozny #veritel #povinnosti