Amsterdamská zmluva a jej dopad na Európsku úniu

Amsterdamská zmluva, podpísaná v októbri 1997 a platná od 1. mája 1999, predstavuje významný míľnik v procese európskej integrácie. Táto zmluva, ktorá nadviazala na Maastrichtskú zmluvu, priniesla zmeny v oblastiach ako voľný pohyb osôb, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v trestných veciach. Cieľom tohto článku je podrobne preskúmať Amsterdamskú zmluvu a zhodnotiť jej vplyv na Európsku úniu.

Kontext vzniku Amsterdamskej zmluvy

Po podpísaní Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 sa ukázalo, že Európska únia potrebuje ďalšie reformy, aby sa lepšie vyrovnala s novými výzvami a pripravila sa na budúce rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy. Amsterdamská zmluva mala za cieľ riešiť tieto nedostatky a posilniť integráciu v kľúčových oblastiach.

Kľúčové oblasti zmien

Amsterdamská zmluva sa zamerala na niekoľko kľúčových oblastí, ktoré mali zlepšiť fungovanie Európskej únie.

Voľný pohyb osôb

Amsterdamská zmluva posilnila princíp voľného pohybu osôb tým, že ho začlenila do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. To znamenalo, že občania členských štátov mali právo slobodne sa pohybovať, usadzovať a pracovať v iných členských štátoch.

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

Zmluva sa snažila posilniť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) zavedením nástrojov ako konštruktívna abstencia, ktorá umožňovala členským štátom nezúčastniť sa na určitých operáciách SZBP bez toho, aby blokovali rozhodnutia ostatných členských štátov.

Prečítajte si tiež: Slovenský pohľad na Zmluvu a obťažovanie

Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach

Amsterdamská zmluva presunula niektoré aspekty policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach z medzivládneho piliera do piliera Spoločenstva, čo umožnilo Európskemu parlamentu a Európskemu súdnemu dvoru väčšiu účasť na týchto otázkach.

Zamestnanosť

Zmluva zaviedla novú kapitolu o zamestnanosti do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorá umožnila koordinovanejšiu politiku zamestnanosti medzi členskými štátmi.

Vplyv na Slovensko

Slovensko sa stalo členom Európskej únie v roku 2004, a preto sa naň vzťahovali ustanovenia Amsterdamskej zmluvy. Vstup do EÚ bol pre Slovensko strategickým cieľom, ktorý priniesol nielen ekonomické výhody, ale aj politickú stabilitu a možnosť podieľať sa na rozhodovaní o budúcnosti Európy.

Zavedenie eura

Spomedzi krajín V4 sa doposiaľ rozhodlo pre euro iba Slovensko. Vstupom do eurozóny sa Slovensko stalo súčasťou hospodárskej a menovej únie, čo prinieslo stabilitu a znížilo transakčné náklady.

Vstup do schengenského priestoru

Počas Ficovho vládnutia sa Slovensku podarilo vstúpiť do schengenského priestoru, ktorý garantuje voľný pohyb medzi európskymi štátmi. Vstup do Schengenu bol pre Slovensko významným krokom, ktorý uľahčil cestovanie a obchod.

Prečítajte si tiež: Rodová rovnosť a Amsterdamská zmluva

Ratifikácia Lisabonskej zmluvy

Brusel, ale aj členské štáty EÚ v roku 2008 s napätím sledovali, ako na Slovensku dopadne zápas o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, ktorá určovala nové pravidlá fungovania celej Únie. Pokiaľ by zmluvu čo i len jedna krajina neschválila, nemohla by platiť v celej Únii. Fico bol v komplikovanej situácii, jeho koalícia mala 85 hlasov v parlamente a na schválenie zmluvy potrebovala aspoň 90. Po dlhších ťahaniciach SMK ustúpila a dodala hlasy, čo nahnevalo jej partnerov SDKÚ a KDH a prestali ju volávať na opozičné stretnutia. „Lisabonská zmluva bola predmetom bezprecedentného vydierania,“ vyratúval Fico a vtedajší prezident Ivan Gašparovič k tomu pridal po podpise schválenej zmluvy: „Slovensko nesklamalo svojich partnerov."

Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ (Brexit)

Pred rokmi nikto nepredpokladal, že nejaká krajina z Únie vystúpi. Neverili tomu, ani keď sa do Lisabonskej zmluvy zahrnul článok 50. Článok jasne stanovuje, dokedy sa Británia a EÚ budú musieť dohodnúť na podmienkach odchodu, a to do dvoch rokov. Británia preto bude chcieť získať čas, aby mohla s krajinami rokovať o budúcom odchode či voľnom pohybe. Keď článok aktivuje, už nebude cesty späť. Článok 50 mnohí právnici označujú za nedokonalý - má svoje nedostatky a niektoré veci definuje nejednoznačne alebo vôbec. Navyše sa týka skôr rokovaní o rozdelení sa, ktoré ukončia zodpovednosť a povinnosti vyplývajúce z členstva v Únii. Budúce obchodné podmienky by sa dohodli prostredníctvom inej, druhej dohody.

Deň Európy

Európska únia na Deň Európy sprístupní svoje inštitúcie. Deň Európy pripadá na 9. mája. Deň otvorených dverí v európskych inštitúciách určený na: 6. mája v Bruseli, 13.-14. mája v Luxemburgu a 14. mája v Štrasburgu. Program na Deň Európy je v Košiciach stanovený na 5. mája, v Bratislave na 9. mája. Deň Európy pripomína občanom únie 9. máj 1950, keď predstavitelia tlače dostali pozvánku od francúzskeho ministerstva zahraničných vecí. V deklarácii z 9. mája 1950 francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman navrhol vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Podľa Schumanovho projektu sa mala vytvoriť nadnárodná európska inštitúcia na spravovanie surovín, ktoré dovtedy predstavovali základ vojenskej moci - ocele a uhlia. Návrh, známy pod názvom Schumanova deklarácia, našiel kladnú odozvu a 9. máj 1950 sa stal východiskovým bodom pre budovanie spoločnej Európy. Na návrh reagovalo šesť krajín (Francúzsko, Nemecká spolková republika, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko) a Parížskou dohodou z 18. apríla 1951 ESUO vzniklo.

Chronológia rozširovania EÚ

• Máj 1950 - plán vytvorenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Tento plán staval na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu.
• August 1968 - začala fungovať colná únia. Odstránenie ciel medzi členmi EHS bolo výrazným úspechom. Obchod medzi krajinami EHS vzrástol v období rokov 1958 až 1970 šesťkrát, zatiaľ čo celkový obchod s nečlenskými krajinami trikrát.
• Január 1981 - k EHS sa pridružuje Grécko ako desiaty člen.
• Rok 1986 - do EHS vstupujú Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518. Vlády členských štátov podpísali Jednotný európsky akt. V tejto zmluve sa 12 členských štátov zaväzuje do 31. decembra 1992 vytvoriť jednotný trh.
• Február 1992 - podpísaná Maastrichtská zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti.
• Jún 1994 - štvrté európske parlamentné voľby.
• Január 1995 - k EÚ pristupuje Fínsko, Rakúsko a Švédsko.
• Október 1997 - podpísaná Amsterdamská zmluva. Po jej ratifikácii všetkými 15 členskými štátmi nadobudla platnosť 1. mája 1999.
• Február 2000 - prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom.
• Neskôr, 23. júla 2002, Európske spoločenstvo uhlia a ocele zaniklo.
• V roku 1995 sa členmi spoločnej Európy stali Fínsko, Švédsko, Rakúsko, v roku 2004 Cyprus, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Slovinsko, začiatkom roku 2007 sa únia rozrástla o Bulharsko a Rumunsko, 1. júla 2013 vstúpilo do EÚ Chorvátsko.
• Obyvatelia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie v referende z júna 2016 rozhodli o odchode z EÚ (brexit), Spojené kráľovstvo prestane byť členom únie o polnoci 29. marca 2019.

Ako rieši Lisabonská zmluva rozlúčku s niektorým zo svojich členov

• 1. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade.
• 2. V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu o podmienkach jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 odseku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
• 3. Ak sa v lehote dvoch rokov odo dňa oznámenia úmyslu vystúpiť nedosiahne dohoda, zmluvy prestanú platiť pre daný štát.
• 4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú.
• 5. Rada kvalifikovanou väčšinou konajúca na návrh hlavného vyjednávača Únie uzavrie dohodu.

Prečítajte si tiež: Analýza Amsterdamskej Zmluvy ZEU

tags: #amsterdamská #zmluva #Denník #N