Daňová Licencia: Zrušenie Spoločnosti a Optimalizácia Daňového Základu

Daňová licencia bola zavedená ako minimálna daň pre obchodné spoločnosti na Slovensku. Hoci bola neskôr zrušená, jej dopad na podnikateľské prostredie a možnosti optimalizácie daňového základu zostávajú relevantné. Tento článok sa zaoberá problematikou daňovej licencie, jej zrušením, vplyvom na podnikateľské prostredie a možnosťami optimalizácie daňového základu, ktoré sa s ňou spájali.

Čo bola daňová licencia?

Daňová licencia predstavovala minimálnu daň, ktorú museli platiť niektoré právnické osoby, konkrétne obchodné spoločnosti, bez ohľadu na to, či dosahovali zisk alebo nie. Bola zavedená novelou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2014. Cieľom bolo zabezpečiť minimálny príjem pre štátny rozpočet aj od spoločností, ktoré vykazovali stratu alebo nízky zisk.

Výška daňovej licencie

Zákon rozlišoval výšku daňovej licencie v závislosti od obratu spoločnosti a od toho, či bola platiteľom DPH. Pre neplatcov DPH bola licencia nižšia ako pre platcov. Konkrétne sumy boli stanovené nasledovne:

  • Neplatca DPH s ročným obratom do 500 000 eur: 480 eur
  • Platca DPH s ročným obratom do 500 000 eur: 960 eur
  • Spoločnosť s ročným obratom nad 500 000 eur: 2 880 eur

Zrušenie daňovej licencie

Daňová licencia bola zrušená novelou zákona o dani z príjmov č. 341/2016 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2018. To znamená, že firmy, ktoré mali zdaňovacie obdobie kalendárny rok, platili daňovú licenciu naposledy za rok 2017, pričom povinnosť si vykázali v daňovom priznaní podanom najneskôr 31. marca 2018. Ak si firma uplatňovala zdaňovacie obdobie hospodársky rok, daňovú licenciu zaplatila naposledy za zdaňovacie obdobie, ktoré sa skončilo počas roku 2018.

Ako sa dalo optimalizovať s daňovou licenciou?

Účtovníci v minulosti využívali logiku platenia licencie na optimalizáciu daňového základu. Keďže každá právnická osoba so stratou alebo daňou pod hranicou licencie musela platiť minimálnu daň, bolo účelné presunúť si stratu do budúcnosti, napríklad z roku 2016, kvôli lepším okolnostiam na jej umorenie.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?

Princíp optimalizácie

Išlo o využitie faktu, že minimálna daň musela byť aj tak vo výške licencie. Nešlo o zníženie daňového základu (dane), ale o zvýšenie základu na úroveň licencie, aby sa dala započítať na túto daňovú povinnosť a strata sa posunula na využitie v budúcnosti.

Riešenia na optimalizáciu

  • Tvorba opravných položiek k pohľadávkam: Týmto spôsobom sa daňový základ neznižoval.
  • Uplatnenie odpisov: Odpisy sa uplatnili tak, aby neznižovali daňový základ.
  • Presunutie výdavkov do nasledujúceho roka: Tieto výdavky sa daňovo uplatnili až v nasledujúcom roku.

Vplyv daňových licencií na podnikateľské prostredie

Daňové licencie mali významný vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Ich zavedenie v roku 2014 viedlo k nárastu zániku firiem, t. j. ich výmazu z obchodného registra. Mnohí majitelia firiem, ktoré nevyvíjali podnikateľskú činnosť, sa rozhodli nechať svoje firmy zaniknúť, aby sa vyhli plateniu licencií.

Štatistiky zániku firiem

Podľa štatistických údajov webového portálu FinStat zanikalo od januára 2014 do mája 2017 v priemere 730 firiem mesačne. V porovnaní s obdobím od januára 2012 do roku 2014, kedy zanikalo v priemere 430 firiem mesačne, to predstavuje nárast o 40 percent. Najviac firiem zaniklo v decembri 2014, kedy počet výmazov z obchodného registra dosiahol hodnotu 1 125.

Negatívne dôsledky

  • Zánik firiem: Zavedenie licencií prispelo k zániku mnohých spoločností, najmä tých, ktoré nevyvíjali podnikateľskú činnosť.
  • Sťažený vstup do podnikania: Daňové licencie sťažili vstup do podnikania, najmä pre mladých ľudí a malých podnikateľov.
  • Zaťaženie pre podnikateľov na hranici zisku a straty: Najnegatívnejšie dôsledky pociťovali malí podnikatelia a pracujúci na hranici zisku a straty, pre ktorých bola suma 480 alebo 960 eur zaťažujúca.

Hodnotenie daňových licencií

Daňové licencie boli často hodnotené ako škodlivý experiment s nejasným cieľom. Narušili logiku daní (platíš, ak si v zisku) a mnohé firmy boli nútené platiť daň zo straty, ktorá nebola výsledkom účtovníckych kúziel, ale ich reálnej situácie.

Ako sa vyhnúť daňovej licencii?

Pred zrušením daňovej licencie existovalo niekoľko spôsobov, ako sa jej vyhnúť:

Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?

Likvidácia spoločnosti

Zrušenie spoločnosti s jej likvidáciou bolo jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa vyhnúť povinnosti platiť daňovú licenciu. Ak spoločnosť vstúpila do likvidácie v priebehu roka 2014, nemusela platiť daňovú licenciu ani pomernú časť za zdaňovacie obdobie v roku 2014, ktoré končilo dňom predchádzajúcim dňu jej vstupu do likvidácie. Počas trvania likvidácie sa daňová licencia tiež neplatila.

Prevod obchodného podielu

Prevod obchodného podielu bol ďalším spôsobom, ako sa vyhnúť povinnosti platiť daňovú licenciu. V tomto prípade však nedochádzalo k zániku povinnosti platiť daňovú licenciu, ale k presunu tejto povinnosti na nadobúdateľa.

Zlúčenie alebo splynutie spoločností

Zlúčenie alebo splynutie spoločností bolo ďalšou alternatívou, ako sa vyhnúť povinnosti platiť daňovú licenciu viacerých spoločností. V prípade zlúčenia alebo splynutia po 1. januári 2014 sa však platila pomerná daňová licencia za zdaňovacie obdobie pred zlúčením alebo splynutím, a to za každú zlučujúcu alebo splývajúcu spoločnosť.

Vstup do konkurzu

Aj vstup do konkurzu bol jedným zo spôsobov, ako sa mohla spoločnosť vyhnúť povinnosti platiť daňovú licenciu. Podobne ako v prípade likvidácie platilo, že ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz v priebehu roka 2014, neplatil daňovú licenciu ani pomernú časť za zdaňovacie obdobie v roku 2014, ktoré končilo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Súčasne neplatil ani za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začínalo dňom vyhlásenia konkurzu a končilo sa dňom zrušenia konkurzu.

Zrušenie spoločnosti súdom

Obchodný zákonník upravoval niekoľko okolností, na základe ktorých mohol súd zrušiť spoločnosť a vykonať výmaz z obchodného registra. Patria sem prípady ako napr. strata oprávnenia na podnikanie, zrušenie sídla, atď. Pri výmaze spoločnosti z obchodného registra súčasne zanikala povinnosť platiť daňovú licenciu.

Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

Špecifické prípady

Verejná obchodná spoločnosť

Verejné obchodné spoločnosti neboli povinné platiť daňovú licenciu. V daňovom priznaní zisťovali len základ dane, ktorý sa rozdelil medzi jednotlivých spoločníkov.

Pozemkové spoločenstvo

Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou neplatilo licenciu, len ak malo príjmy z činnosti podľa osobitného predpisu a ak neprevyšovalo ročný obrat 10-tisíc eur. Muselo však viesť podvojné účtovníctvo.

Zníženie licencie na polovicu

Daňová licencia sa znižovala na polovicu pre spoločnosti, ktoré zamestnávali osoby so zdravotným postihnutím, pričom tie tvorili za zdaňovacie obdobie najmenej 20 percent z celkového priemerného počtu zamestnancov obchodnej spoločnosti.

Zápočet daňovej licencie

Kladný rozdiel medzi zákonom stanovenou daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní bolo možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Podmienkou však bolo, že daňovník vykáže daňovú povinnosť vyššiu ako ustanovená suma daňovej licencie.

Aktuálna situácia

Hoci daňová licencia bola zrušená, jej dopad na podnikateľské prostredie a možnosti optimalizácie daňového základu zostávajú relevantné pre pochopenie vývoja daňového systému na Slovensku.

tags: #danova #licencia #zrusenie #spolocnosti