Daňová Zmluva s Nemeckom: Podmienky a Dôsledky

Daňové zmluvy sú medzinárodné dohody, ktoré majú za cieľ zamedziť dvojitému zdaneniu príjmov a majetku. Slovenská republika má uzavretých množstvo takýchto zmlúv s rôznymi štátmi, vrátane Nemecka. Tieto zmluvy upravujú, ktoré príjmy môžu byť zdanené v jednom alebo druhom štáte a ako sa má zamedziť dvojitému zdaneniu. Tento článok sa zameriava na daňovú zmluvu medzi Slovenskom a Nemeckom, jej podmienky a dôsledky pre daňovníkov.

Úvod do Daňových Zmlúv

Daňové zmluvy sú základným nástrojom pre podporu medzinárodného obchodu a investícií. Definuje sa v nich, ktoré osoby podliehajú zmluvám, čo je predmetom dane a aké druhy daní sú upravené. V zásade ide o dane z príjmov a dane z majetku. Zmluvy riešia situáciu, kedy by mohlo dôjsť k dvojitému zdaneniu, čo by mohlo odrádzať od cezhraničných aktivít.

Rozsah Zmluvy

Zmluva medzi Slovenskom a Nemeckom sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch zmluvných štátov. Predmetom dane sú dane z príjmov a majetku, pričom zmluva vymenúva viaceré druhy daní, ktoré spravuje. Ak by boli dane nahradené inými daňami, ktoré majú charakter daní definovaných v zmluvách pri ich podpise, v Čl. 2 sa uvádza, že zmluva sa bude vzťahovať aj na tieto nové dane.

• Austrália: Zmluva s Austráliou je pod číslom 157/2000 Z. z.
• Belgicko: Zmluva s Belgickom je pod číslom 354/2002 Z. z.

Definície a Výrazy

Všeobecné definície v Čl. 3 vymedzujú niektoré pojmy používané v zmluve. Ak niektoré pojmy nie sú definované, majú svoj význam a je možné ich použiť pri aplikácii zmluvy. Definícia spojenia "jeden zmluvný štát" a "druhý zmluvný štát" sa nelíši v zmluvách od definície v zmluve uzavretej s Austráliou. Rovnako sa podstatne nelíši ani definícia výrazu "príslušný úrad", ktorý ustanovuje vždy kompetentného zástupcu na rozhodovanie vo veciach problémov s aplikáciou zmluvy.

• Daňová Rezidencia: Čl. 4 sa zameriava na rozriešenie daňovej rezidencie daňovníka, čo je dôležité pre určenie rozsahu jeho daňovej povinnosti. Ak je daňovník rezidentom jedného zmluvného štátu, potom je na tomto území zdaňovaný z celosvetových príjmov.

Stála Prevádzkareň

Čl. 5 vymedzuje pojem "stála prevádzkareň". Podmienky stanovené pre vznik stálej prevádzkarne sú veľmi dôležité vzhľadom na zdanenie príjmov podniku, resp. zdanenie príjmov z podnikateľskej činnosti.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?

• Klasická Stála Prevádzkareň: Je definovaná ako miesto, ktoré tvorí poľnohospodárske pozemky, pastviská alebo lesy.
• Stavenisko: Stavenisko alebo stavba, inštalačný projekt, dozorné alebo konzultačné činnosti vo vzťahu k takémuto stavenisku, stavbe alebo inštalačnému projektu predstavujú stálu prevádzkareň iba vtedy, ak trvajú viac než 12 mesiacov.

V článkoch venovaných stálej prevádzkarni v príslušných zmluvách je ustanovené aj tzv. negatívne vymedzenie stálej prevádzkarne. Príkladom je, že stála prevádzkareň nezahŕňa aj činnosť podniku, ktorá pozostáva zo stavby a montáže. Stála prevádzkareň nevzniká činnosťou tzv. nezávislého zástupcu (maklér, generálny komisionár alebo akýkoľvek iný nezávislý zástupca).

Zdaňovanie Príjmov

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia upravujú zdaňovanie rôznych druhov príjmov, ako sú príjmy z nehnuteľného majetku, zisky podnikov, dividendy, úroky, licenčné poplatky, príjmy zo slobodných povolaní, príjmy zo zamestnania, dôchodky a iné.

Príjmy z Nehnuteľného Majetku

Článok 6 zmluvy sa zaoberá zdaňovaním príjmov z nehnuteľného majetku. Uvedené všeobecné pravidlo sa použije bez ohľadu na formu využívania nehnuteľného majetku. V zmluve uzavretej medzi SR a ČR sa článok 6 vzťahuje aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a v zmluvách uzavretých medzi SR a Dánskom, Fínskom, Gréckom, Holandskom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Rakúskom, Španielskom, Švédskom a Talianskom sa článok 6 vzťahuje na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých povolaní aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku.

Zdaniteľným príjmom daňovníka s ODP zo zdrojov na území SR je podľa § 16 odseku 1 písm. a) ZDP príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo stálej základne na území SR. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej na území SR je zdaniteľným príjmom, z ktorého je platiteľ príjmu povinný zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 1 ZDP.

Zisky Podnikov

Podľa článku 7 zmluvy, zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je umiestnená v tomto druhom štáte. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, určia sa zisky stálej prevádzkarne. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarne na základe rozdelenia celkového zisku podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie ods. 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré majú byť zdanené, takýmto rozdelením, ak je to obvyklé.

Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?

Dividendy, Úroky a Licenčné Poplatky

Článok 10, 11 a 12 upravujú zdaňovanie dividend, úrokov a licenčných poplatkov. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto štáte. Úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu, alebo osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám alebo nižší správny útvar, alebo miestny orgán tohto štátu, alebo osoba, ktorá je na účely zdanenia rezidentom tohto štátu.

Príjmy zo Scudzenia Majetku

Článok 13 upravuje zdaňovanie príjmov zo scudzenia majetku. Príjmy, zisky alebo výnosy poberané rezidentom jedného zmluvného štátu zo scudzenia akýchkoľvek akcií alebo iných podielov v spoločnosti, kde hodnota aktív takéhoto nositeľa práv pozostáva v prevažnej miere z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Zamedzenie Dvojitého Zdanenia

Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú za cieľ eliminovať túto situáciu.

• Metóda Zápočtu Dane: Slovenská republika pri ukladaní dane svojim rezidentom môže zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov, ktoré môžu byť podľa ustanovení tejto zmluvy zdanené aj v Austrálii, ale povolí znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Austrálii.

Riešenie Sporov a Výmena Informácií

Ak osoba, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, sa domnieva, že opatrenia príslušného úradu zmluvného štátu vedú alebo povedú u nej k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, táto osoba môže predložiť svoj prípad príslušnému úradu toho zmluvného štátu, ktorého je rezidentom. Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať také informácie, ktoré sú dôležité na aplikáciu ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto zmluvou.

Freistellung: Oslobodenie od Zrážkovej Dane v Nemecku

Ak vykonávate stavebnú činnosť v Nemecku, formulár A1 nie je jediný doklad, ktorý potrebujete. Na výkon tejto činnosti potrebujete tiež Freistellung, po slovensky oslobodenie od zrážkovej dane. Ak totiž tento dokument nemáte, váš odberateľ je zo zákona povinný strhnúť vám z každej faktúry zrážkovú stavebnú daň vo výške 15 % a zaplatiť ju na nemeckom daňovom úrade.

Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

Základnou podmienkou na vystavenie oslobodenia od zrážkovej dane (Freistellung) je nemecké daňové číslo (Steuernummer). Daňové číslo je potrebné vyžiadať s prvou žiadosťou o Freistellung, keďže samostatne vám ho daňový úrad nevystaví.

tags: #danova #zmluva #s #Nemeckom #podmienky