Zdaňovanie príjmu z predaja hnuteľného majetku fyzickou osobou

Predali ste alebo sa chystáte predať v roku 2024 hnuteľný majetok? Viete, či ste povinný príjem z tohto predaja zdaniť? Tento článok sa zameriava na zdaňovanie príjmov z predaja hnuteľného majetku fyzickými osobami na Slovensku.

Základné princípy zdaňovania príjmov fyzických osôb

Daň z príjmov fyzickej osoby sa vyznačuje univerzálnosťou. Zdaňujú sa ňou všetky príjmy konkrétneho občana okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov, ktoré sú od dane výslovne oslobodené. Príjmy, ktoré nepredstavujú predmet dane, sú taxatívne spôsobom vymenované v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 5 ZDP. Príjmy od dane oslobodené sú taxatívne spôsobom uvedené v ustanoveniach § 9 a § 5 ods. 7 ZDP.

Hnuteľný a nehnuteľný majetok

Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci delíme na hnuteľné a nehnuteľné. V zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosti pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pre daňové účely má význam rozlíšenie hnuteľných a nehnuteľných vecí aj z pohľadu občianskeho práva. Veci, ktoré síce majú charakter nehnuteľnosti (stavby), ale sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, napr. dočasné stavby, resp. stavby, ktoré nie sú spojené pevne so zemou, ako napr. záhradné altánky, plechová garáž, predajný stánok, nespadajú pod právny režim nehnuteľností a možno s nimi nakladať ako s hnuteľnými vecami. Uvedené odlíšenie nehnuteľností od hnuteľných vecí má rovnako podstatný vplyv aj na posúdenie príjmu z predaja takejto veci, a to už od správneho zaradenia posudzovaného príjmu, a to buď medzi príjmy z predaja nehnuteľnosti, alebo príjmy z predaja hnuteľných vecí, na ktoré sú určené zákonom o dani z príjmov aj osobitné podmienky pre ich následné zdanenie, resp.

Zdaňovanie príjmov z predaja hnuteľných vecí

Príjmy z prevodu vlastníctva hnuteľných vecí sú upravené v § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa medzi ostatné príjmy zaraďujú aj príjmy z prevodu vlastníctva hnuteľných vecí.

Kedy je príjem z predaja hnuteľných vecí oslobodený od dane?

Príjem z predaja hnuteľných vecí je podľa § 9 ods. 1 písm. c) oslobodený od dane, t. j. nemusí sa uvádzať v daňovom priznaní, okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie ZŤP

Príklad:

Pani Milá poberá starobný dôchodok. Vo februári 2007 predala staršiu obývaciu stenu. Tento príjem z predaja hnuteľnej veci je od dane oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. d) ZDP.

Pán Milan vykonáva závislú činnosť, t. j. je zamestnancom. Kúpil pred 2 rokmi auto za cenu 12 000 €. Auto nebolo nikdy zaradené v obchodnom majetku fyzickej osoby. Musí pán Milan uviesť tento príjem v daňovom priznaní? Nakoľko auto, ktoré p. Milan predal, nebolo nikdy zaradené v obchodnom majetku, príjem z predaja je oslobodený od dane, a to podľa § 9 ods. 1 písm. c).

Príjem z predaja hnuteľnej veci zaradenej v obchodnom majetku

Ak fyzická osoba predáva hnuteľnú vec, ktorá bola zaradená do jej obchodného majetku, príjem z predaja sa považuje za príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Príklad:

Jozef je živnostník. V roku 2015 si kúpil notebook, ktorý zaradil do obchodného majetku. V roku 2020 sa rozhodol, že notebook vyradí z obchodného majetku do osobného vlastníctva (t. j. už ho nebude používať na podnikanie). V roku 2024 tento notebook predá za 250 €. Podlieha tento príjem dani z príjmov? Nakoľko od vyradenia notebooku z obchodného majetku uplynulo viac ako 5 rokov, príjem z predaja je oslobodený od dane a Jozef ho v daňovom priznaní neuvádza.

Výpočet základu dane pri predaji hnuteľnej veci zaradenej v obchodnom majetku

Ak príjem z predaja hnuteľnej veci nie je oslobodený od dane, daňovník si môže uplatniť výdavky vynaložené na obstaranie a údržbu tejto veci.

Prečítajte si tiež: Definícia fyzickej odkázanosti

Príklad:

Pán Novák, ktorý podniká, predal v marci 2024 automobil, ktorý využíval na podnikanie. Automobil bol zaradený do obchodného majetku so vstupnou cenou 16 000 €. Automobil predal za 14 000 €. Zostatková cena automobilu v čase predaja bola 8 000 €. S predajom automobilu súvisiace výdavky (náklady) vo výške 500 €.

Základ dane z predaja automobilu sa vypočíta nasledovne:

• Príjem z predaja: 14 000 €
• Výdavky:
  • Zostatková cena: 8 000 €
  • Výdavky na údržbu: 500 €
  • Výdavky súvisiace s predajom: 500 €
• Celkové výdavky: 9 000 €
• Základ dane: 14 000 € - 9 000 € = 5 000 €

Pán Novák zdaní v daňovom priznaní sumu 5 000 €, t. j. rozdiel medzi príjmom z predaja automobilu a výdavkov z predaja tohto stroja (14 000 € - 9 000 €). Z tohto základu dane zaplatí daň z príjmov vo výške 19 % (resp. 25 %, ak jeho celkový základ dane presiahne zákonom stanovenú hranicu). Okrem toho je povinný zaplatiť aj odvody na zdravotné a sociálne poistenie z vymeriavacieho základu, t. j. 14 % z 5 000 €.

Uplatnenie daňovej straty

Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6) sa prihliada aj na stratu, ak je vykázaná na základe riadne vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), prípadne daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14, resp. evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP (evidencia skutočných výdavkov pri príjmoch z prenájmu). V zmysle § 2 písm. k) ZDP daňovou stratou sa rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy; za daňový výdavok sa podľa § 2 písm. i) považuje výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 14, resp. § 6 ods. 11. O túto stratu sa znižuje úhrn čiastkových základov dane z § 6 až § 8 ZDP.

Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období (za zdaňovacie obdobie), v ktorom vznikla, možno odpočítavať od úhrnu čiastkových základov dane (ďalej aj „ČZD“) z § 6 až § 8 počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období podľa § 30 ZDP, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola strata vykázaná.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti na Slovensku pre cudzincov

Vplyv predaja hnuteľného majetku na ročné zúčtovanie dane zo závislej činnosti

Zamestnanec, ktorý v priebehu roka poberal príjmy zo závislej činnosti a okrem toho predal hnuteľný majetok, musí posúdiť, či mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie. Ak mu táto povinnosť nevzniká, môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti.

Podľa § 32 ods. 1 ZDP je daňové priznanie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP.

Príjmy z príležitostných činností

Medzi príjmy z príležitostných činností zaraďujeme v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) ZDP príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) ZDP je od dane oslobodený úhrn príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP (príjmy z prenájmu nehnuteľností) a príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP (príjmy z príležitostných činností), ak úhrn týchto príjmov v zdaňovacom období nepresiahne päťnásobok životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

tags: #fyzicka #osoba #predala #hnutelny #majetok #zdanenie