
Tento článok sa zaoberá problematikou súdnych poplatkov v prípadoch, keď slobodná matka podáva návrh na zvýšenie výživného a zároveň žalobu na otca detí o vrátenie požičanej sumy. Článok poskytuje prehľad o aktuálnej legislatíve, možnostiach oslobodenia od súdnych poplatkov a ďalších relevantných informáciách.
V prípade, že slobodná matka podáva návrh na zvýšenie výživného, je podľa zákona o súdnych poplatkoch od tohto poplatku oslobodená. Táto úprava má za cieľ uľahčiť prístup k spravodlivosti pre osoby, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti a sú finančne závislé od výživného.
V situáciách, keď si povinná osoba (najčastejšie rodič) neplní vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu, existuje možnosť požiadať o náhradné výživné. Štát v takýchto prípadoch dočasne preberá zodpovednosť za zabezpečenie výživy dieťaťa, čím pomáha stabilizovať ekonomickú situáciu rodiny v ťažkej životnej situácii. Podmienky poskytovania náhradného výživného upravuje zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom. Žiadosť o náhradné výživné sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby a nie je spoplatnená.
Ak matka podáva žalobu na otca detí z dôvodu, že jej dlží peniaze (napríklad požičané v minulosti), je potrebné zaplatiť súdny poplatok. Podľa zákona o súdnych poplatkoch sa platí súdny poplatok zo žaloby vo výške 6% z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 16,50 Eur.
To znamená, že ak by matka podala žalobu o zaplatenie 10.000,- Eur, súdny poplatok by bol vo výške 600,- Eur.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Je dôležité si uvedomiť, že žalobu je potrebné podať do uplynutia trojročnej premlčacej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka, t.j. 3 roky odo dňa splatnosti pôžičky, inak sa právo premlčí a nárok nebude možné uplatniť na súde, ak bude vznesená námietka premlčania.
V prípade žaloby o zaplatenie dlžnej sumy nepôjde o oslobodenie od súdnych poplatkov priamo zo zákona, avšak je možné o oslobodenie požiadať.
V zmysle Civilného sporového poriadku môže súd na návrh priznať oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Pojem „pomery strany“ zákon nekonkretizuje, avšak z podstaty inštitútu oslobodenia od súdneho poplatku možno vyvodiť, že pôjde najmä o majetkové pomery (príjem), osobné, rodinné, sociálne, či zdravotné pomery.
Je potrebné, aby v návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku boli uvedené všetky podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú oslobodenie od poplatku a aby boli tieto skutočnosti doložené dôkazmi, nakoľko súd nemusí navrhovateľa vyzývať na preukázanie tvrdených zlých pomerov a teda hodnotí návrh vzhľadom na skutočnosti, ktoré žiadateľ v návrhu preukáže. Na preukázanie pomerov slúži tlačivo, dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti.
V prípade, že sa dlžník nachádza v zložitej finančnej situácii a nie je schopný splácať svoje dlhy, môže zvážiť možnosť osobného bankrotu. Osobný bankrot je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a umožňuje platobne neschopnému dlžníkovi zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Medzi základné podmienky osobného bankrotu patrí:
Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi:
Pred podaním návrhu na osobný bankrot je povinné obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ktoré dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia a zabezpečuje jeho zastúpenie.
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára