Návrh na Vklad a Zápis Vecného Bremena Doživotného Užívania: Podrobný Sprievodca

Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru. Vklad vlastníckeho práva je rozhodujúci pre okamih prechodu vlastníckeho práva, nemôže však nahradiť nedostatok právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva, ktorým je platná zmluva. Vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra vstupuje nový vlastník do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka, nevstupuje však do práv pôvodného vlastníka pred podaním návrhu na vklad, lebo nie je právnym nástupcom predávajúceho.

Konanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností sa začína na návrh účastníka konania. Osobou oprávnenou podať návrh do katastra nehnuteľností je ten, kto vykonal úkon, na základe ktorého vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti.

Vznik vecného bremena je podmienený existenciou dvoch sukcesívnych skutočností. Prvou skutočnosťou je existencia právneho titulu (jeden zo spôsobov zriadenia vecného bremena napr. zmluva).

Čo je Vecné Bremeno Doživotného Užívania?

Vecné bremeno doživotného užívania je právny inštitút, ktorý umožňuje jednej osobe (oprávnenému) užívať nehnuteľnosť inej osoby (povinného) počas celého svojho života. Toto právo je spojené s nehnuteľnosťou a prechádza na každého nového vlastníka.

Náležitosti Kúpnej Zmluvy a Návrhu na Vklad

Náležitosti kúpnej zmluvy upravujú viaceré právne predpisy. Vo všetkých prípadoch prevodov nehnuteľností je však nevyhnutné, aby kúpna zmluva v zmysle § 42 ods. 1 katastrálneho zákona obsahovala:

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

• Označenie účastníkov právneho úkonu (predávajúci a kupujúci).
• Označenie nehnuteľnosti podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.
• Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva (kúpna zmluva).
• Presné určenie práv, ktoré sa majú zapísať do katastra.
• Číslo úradného overenia geometrického plánu, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo pri zápise údajov podľa § 46 ods.

Náležitosti kúpnej zmluvy na byt alebo nebytový priestor v dome sú ďalej špecifikované v § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Do katastra nehnuteľností je potrebné okrem zmluvy podať aj návrh na vklad. Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu.

Povinné Náležitosti Návrhu na Vklad

Návrh na vklad musí vždy obsahovať minimálne povinné náležitosti, ktoré upravuje zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení. Medzi tieto náležitosti patrí:

1. Identifikácia účastníkov konania: Meno, priezvisko, rodné číslo (u fyzických osôb) alebo názov, sídlo a IČO (u právnických osôb). Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a v návrhu na začatie katastrálneho konania neuvedie adresu na doručovanie v tuzemsku, doručuje okresný úrad písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli okresného úradu a na webovom sídle príslušného okresného úradu. Ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený.
2. Označenie nehnuteľnosti: Presný popis nehnuteľnosti, vrátane parcelného čísla, druhu pozemku, súpisného čísla stavby (ak existuje) a katastrálneho územia.
3. Označenie právneho úkonu: Uvedenie, že bola uzavretá napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva a pod. so zriadením vecného bremena a tiež dátum, kedy k uzavretiu zmluvy došlo.
4. Identifikácia osoby, v prospech ktorej sa zriaďuje vecné bremeno doživotného užívania: Oprávneným z vecného bremena - práva doživotného užívania môže byť len fyzická osoba. Pri právnickej osobe by vecné bremeno muselo znieť ako právo užívania bez časového obmedzenia, keďže pri právnickej osobe nemôžeme hovoriť o živote alebo dožití.
5. Potrebné prílohy: Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, vrátane vyznačenia garážových stojísk a skladových priestorov, ich čísiel a identifikácia pozemku.

Potrebné Prílohy k Návrhu na Vklad

Prílohami k návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu, budú najmä:

• Spôsobilá zmluva (kúpna, darovacia, zámenná a pod. so zriadením vecného bremena), na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, a to v dvoch (2) vyhotoveniach (ak sa návrh podáva elektronicky, stačí jedno vyhotovenie).
• Dohoda o splnomocnení, ak návrh na vklad podpisuje alebo elektronicky podáva osoba odlišná od účastníkov zmluvy (typicky realitný maklér, advokát). Plnomocenstvo sa nevyžaduje na to, aby iná osoba „len odniesla“ návrh na vklad do podateľne katastra. Ak je splnomocniteľom osoba, ktorej podpis sa osvedčuje na zmluve (predávajúci, darca), jej podpis musí byť osvedčený aj na plnomocenstve.
• Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad - tlačivo, ktoré znamená, že návrh na vklad je v systéme katastra a zo strany pracovníkov katastra nie je potrebné vyhľadávať informácie v zmluve, ale už ich len overiť. Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad je dobrovoľné - nie je teda nevyhnutné ho katastru doručovať, avšak je vhodné tak spraviť, keďže si tým viete znížiť správny poplatok za vklad o 15 eur. Návrh na vklad musí byť podaný do 90 dní odo dňa odoslania oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad, inak naň kataster neprihliadne.
• Vyhlásenie správcu bytového domu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov o tom, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu.

Ďalšie prílohy, ktoré sa pripájajú k návrhu na vklad, závisia od charakteru nehnuteľnosti, ktorej sa vkladové konanie týka a sú uvedené v § 30 ods. 5 a § 46 Katastrálneho zákona.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Urýchlené Konanie o Vklade

K návrhu sa prikladá žiadosť o urýchlené konanie o vklade v prípade, ak navrhovatelia žiadajú o urýchlenie vkladového konania. POZOR! Urýchlenie vkladového konania je spoplatnené vyšším správnym poplatkom za vklad (základný poplatok za návrh na vklad je štandardne v sume 66,- EUR, pričom poplatok za urýchlené konanie je štandardne v sume 266,- EUR). Poplatky sa znižujú na polovicu pri elektronickom podaní návrhu na vklad.

Ako a Kde Podať Návrh na Vklad Vlastníckeho Práva k Bytu s Vecným Bremenom?

Návrh na vklad vlastníckeho práva so zriadením vecného bremena sa podáva písomne na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Na konanie o povolení vkladu je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Ak sa návrh na vklad týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v územnom obvode viacerých okresných úradov, konať o celom návrhu môže ktorýkoľvek z týchto okresných úradov.

Návrh na vklad možno podať aj elektronicky, avšak v takomto prípade prílohy k návrhu na vklad podané v elektronickej podobe musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom, resp. zaručeným elektronickým podpisom opatreným časovou pečiatkou v prípade písomností, na ktorých sa vyžaduje osvedčený podpis. Alternatívne možno tiež dokumenty, ktoré boli vyhotovené a podpísané v listinnej forme, zaručene konvertovať do elektronickej formy.

Správne Poplatky

Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra je spoplatnené. Za obyčajné podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva spolu so zriadením vecného bremena (zápis by mal byť vykonaný do 30 dní) zaplatíte 132 eur (2x 66 eur). V prípade, ak by ste chceli, aby bol vklad do katastra zapísaný v urýchlenom konaní do 15 dní od podania návrhu, zaplatíte 532 eur (2x 266 eur). Pri elektronickom podaní sú správne poplatky polovičné, teda 66 eur (2x33 eur) pri štandardnom návrhu na vklad a 266 eur (2x133 eur) pri zrýchlenom vklade. Ak je k návrhu na vklad priložené aj tlačivo - oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, poplatky sa znižujú o ďalších 15 eur.

POZOR! Pri elektronickom podaní musia byť všetky prílohy, ktoré boli vyhotovené a podpísané pôvodne v listinnej podobe, zaručene konvertované. Zaručenú konverziu dokumentov môžu vykonávať len notári, advokáti a vybrané pobočky pošty.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Povinnosti Nového Vlastníka po Nadobudnutí Bytu

Po právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu na nového vlastníka bytu čaká ešte minimálne jedna povinnosť, ktorú musí splniť:

1. Oznámiť správcovi bytového domu zmenu vlastníka bytu: Treba si zistiť u konkrétneho správcu, čo potrebuje na zaevidovanie zmeny vlastníka. Od momentu prevzatia bytu bude správca účtovať služby spojené s užívaním bytu a príspevky do fondu opráv už novému vlastníkovi. Zároveň len vlastník je oprávnený hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov. S oprávneným z vecného bremena sa nový vlastník môže dohodnúť, že všetky náklady súvisiace s užívaním bytu bude naďalej znášať oprávnený z vecného bremena.
2. Podať daňové priznanie pre daň z nehnuteľnosti: Daňové priznanie je potrebné podať do 31. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom ste nadobudli byt. Ak bolo rozhodnutie o povolení vkladu vydané medzi 02.01.2022 a 01.01.2023 (vrátane), máte povinnosť podať daňové priznanie do 31.01.2023. Daňové priznanie sa podáva na obci, v ktorej sa byt nachádza.

Právna Úprava Konania o Povolení Vkladu

Konanie o povolení vkladu je osobitným druhom správneho konania, ktoré je upravené najmä v § 22 zákona č. 162/1995 Z. z.

Zrušenie Vecného Bremena

Zmluva o zrušení vecného bremena sa môže uzatvoriť v prípade, ak sa chcú oprávnený a povinný z vecného bremena dohodnúť na zrušení vecného bremena. Dôvodom môže byť napríklad skutočnosť, že si vlastník chce vziať úver v banke a ako záloh chce určiť nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená vecným bremenom. Podpisom zmluvy o zrušení vecného bremena vecné bremeno nezaniká. Vecné bremeno zaniká až povolením vkladu zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností. V súlade s § 151p ods. 1 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb.

Podmienky na Zmluvu o Zrušení Vecného Bremena

Všeobecné podmienky na právne úkony a zmluvy kladie predovšetkým § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napríklad, v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka musí byť zmluva uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatná. Oprávneného z vecného bremena nemožno donútiť, aby sa nedobrovoľne vzdal práva z vecného bremena. Zmluva o zrušení vecného bremena musí byť uzatvorená slobodne. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka: “Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom”. Ďalej taktiež zmluva ako písomný právny úkon musí byť podpísaná konajúcicmi osobami, v zmysle § 40 ods. 2 a nasl.

Podmienky na zmluvu o zrušení vecného bremena stanovuje aj zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako “katastrálny zákon“). Tieto sú upravené predovšetkým v § 42 a nasl. bez chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností - ak by ich zmluva obsahovala, oprava sa môže vykonať len dodatkom k zmluve, v súlade s § 42 ods.

Návrh na vklad musí obsahovať náležitosti v zmysle katastrálneho zákona, pričom Zmluva o zrušení vecného bremena sa k návrhu prikladá v 2 vyhotoveniach. V súlade s § 28 ods. Zmluva o zrušení vecného bremena a Návrh na vklad - ich vzory je možné stiahnuť si vo formáte word. Časti vzoru označené ako [doplniť] je potrebné doplniť podľa obsahu a konkrétnych okolností prípadu. V prípade, ak si Zmluvu o zrušení vecného bremena a Návrh na vklad neviete pripraviť, je možné obrátiť sa na advokáta. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností sa podáva vždy, ak došlo k právnemu úkonu (napr. zmluva).

Zmluva o Zriadení Vecného Bremena: Dôležité Aspekty

Jedným zo zákonných titulov zriadenia vecných bremien podľa § 151o ods. 1 OZ (zákonodarcom považovaný za prioritný) je zmluva. Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy (vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena) je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Vecno-právna a Záväzkovo-právna Stránka Zmluvy

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo- právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Písomná Forma Zmluvy

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ)[2] inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.

Samostatný Právny Úkon alebo Súčasť Zmluvy

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu.

Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom.[4] Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Návrh na Vklad ako Právny Úkon

„Špecifická povaha návrhu na vklad spočíva v tom, že tento je súčasne podaním podľa § 19 správneho poriadku, na základe ktorého sa začína vkladové konanie, ako i právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka vyjadrujúcim vôľu účastníka vkladovej zmluvy, aby ohľadom nej nastúpili nielen obligačné, ale i vecnoprávne účinky (viď Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 369). To znamená, že ak účastník zmluvy o prevode nehnuteľností na jej základe nepodal návrh na vklad, alebo takýto návrh na vklad nebol podaný iným účastníkom zmluvy, nedošlo zo strany zmluvných strán k vyjadreniu vôle, aby k obligačným účinkom zmluvy následne nastúpili aj účinky vecnoprávne.“ (Rozsudok NSS SR zo dňa 24. 2. 2022, sp. zn.

Časový Odstup Medzi Uzavretím Zmluvy a Podaním Návrhu na Vklad

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.[5]

„Katastrálny zákon a ani iný právny predpis neustanovuje vo všeobecnosti lehotu, v rámci ktorej by mal byť podaný návrh na vklad. Táto lehota nevyplýva ani z § 47 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam nevzťahuje. To však neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad s tým, že môžu s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej vkladovej zmluvy. Čím je doba medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad dlhšia, tým je väčšie aj riziko nastúpenia takých skutkových alebo právnych okolností, ktoré vo svojich následkoch znemožnia povolenie vkladu (skutkovou okolnosťou je napr.

Problematické Situácie

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.[7]

Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena.

Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Subjekty Zriaďujúce Vecné Bremeno

1. Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát.
2. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. zákon o vyvlastňovaní).
3. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného. Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods.

Vecné Bremeno a Spoluvlastníctvo

Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena.[8] Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník.

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv (napr.

#

tags: #návrh #na #vklad #a #zapísanie #vecného