Odmietnutie generálneho prokurátora podať dovolanie: Ústavná sťažnosť a jej prípustnosť

Úvod

Ústavná sťažnosť je významným nástrojom ochrany základných práv a slobôd. V kontexte trestného konania a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ako aj generálneho prokurátora, sa často objavuje otázka jej prípustnosti. Tento článok sa zameriava na problematiku odmietnutia generálneho prokurátora podať dovolanie a jeho vplyv na prípustnosť ústavnej sťažnosti, pričom vychádza z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a relevantných právnych predpisov.

Prípustnosť ústavnej sťažnosti a vyčerpanie opravných prostriedkov

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd. Jednou zo základných podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti je vyčerpanie všetkých dostupných opravných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na ochranu týchto práv a slobôd. Táto požiadavka vyplýva z princípu subsidiarity ústavného súdu, ktorý zasahuje až vtedy, keď nie sú k dispozícii iné účinné prostriedky nápravy.

Vyčerpanie opravných prostriedkov a ich účinnosť

Zákon o ústavnom súde v § 132 ods. 2 neobsahuje taxatívny výpočet právnych prostriedkov, ktoré je potrebné vyčerpať pred podaním ústavnej sťažnosti. Je preto potrebné posudzovať ich individuálne, s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Spoločným menovateľom týchto prostriedkov je ich účinnosť.

Účinný prostriedok nápravy je taký, ktorý je pre sťažovateľa prístupný, spôsobilý privodiť nápravu a ponúka rozumnú šancu na úspech v konaní. Neefektívny je taký prostriedok, ak orgán verejnej moci nemá právomoc reštituovať či kompenzovať porušenie práv a slobôd a účinnosť jeho rozhodnutia je výslovne len poradná.

Dovolanie ako účinný prostriedok nápravy

Dovolanie vo všeobecnosti možno považovať za dostupný a účinný prostriedok nápravy, pretože je spôsobilé priaznivo ovplyvniť postavenie sťažovateľa, a to buď v podobe kasačného rozhodnutia o zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, alebo v podobe jeho revízie.

Prečítajte si tiež: Odmietnutie domova dôchodcov: Vaše práva na Slovensku

Dovolanie generálneho prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok

Dovolanie generálneho prokurátora predstavuje mimoriadny opravný prostriedok. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Príslušné právne predpisy totiž neukladajú generálnemu prokurátorovi povinnosť vyhovieť každému podnetu a nevzniká mu právny nárok na to. Je na posúdení generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá alebo nepodá dovolanie.

Podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora

Účastník konania môže podať podnet na podanie dovolania generálnemu prokurátorovi. Podľa § 36a ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak prokurátor podnetu nevyhovie, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu. Toto vyrozumenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nemožno sa proti nemu odvolať.

Odmietnutie generálneho prokurátora podať dovolanie a prípustnosť ústavnej sťažnosti

Vzhľadom na to, že podanie dovolania generálnym prokurátorom nie je právne vymáhateľné a závisí od jeho vlastného uváženia, odmietnutie generálneho prokurátora podať dovolanie nemá vplyv na prípustnosť ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ nie je povinný čakať na rozhodnutie generálneho prokurátora predtým, ako podá ústavnú sťažnosť.

Lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

Podľa § 124 prvej vety zákona o ústavnom súde, ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Ak je podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti plynie až od doručenia rozhodnutia o tomto prostriedku.

Zachovanie lehoty pri súbežnom podaní dovolania a ústavnej sťažnosti

Ústavný súd zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti, je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu.

Prečítajte si tiež: Povinnosti zdravotníkov pri odmietnutí liečby

Riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku

Princíp zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu predpokladá riadne využitie príslušného mimoriadneho opravného prostriedku. O riadnom využití nemožno hovoriť v prípade, ak je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný bez povinného právneho zastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný bez splnenia iných zákonných podmienok.

Judikatúra ústavného súdu a jej vývoj

Judikatúra ústavného súdu v otázke odmietnutia generálneho prokurátora podať dovolanie a jeho vplyvu na prípustnosť ústavnej sťažnosti prešla určitým vývojom. Pôvodne sa ústavný súd prikláňal k názoru, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia nezakladá odňatie možnosti konať pred súdom a tým pádom ani prípustnosť dovolania. Neskôr však začal akceptovať aj názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo naplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom.

Zjednotenie právneho názoru

Plénum ústavného súdu pristúpilo k zjednoteniu právneho názoru a konštatovalo, že výkon právomoci generálneho prokurátora podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku je zlučiteľná s výkonom základného práva osôb uvedených v § 364 ods. 1 Trestného poriadku na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Prečítajte si tiež: Odmietnutie VPP: Dôsledky

tags: #odmietnutie #generálneho #prokurátora #podať #dovolanie #ústavná