
Súdny poplatok je platba, ktorú účastník konania uhrádza pred začatím alebo po skončení súdneho konania. Tento poplatok je upravený zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o súdnych poplatkoch pri určovacej žalobe, ich výške, spôsoboch úhrady, možnostiach oslobodenia a vrátenia.
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa vykonávajú na návrh, a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry, ktoré sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Sadzobník je prílohou zákona o súdnych poplatkoch.
Poplatková povinnosť vzniká pri rôznych úkonoch, napríklad:
Poplatky je možné uhradiť rôznymi spôsobmi:
Platby sa realizujú prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov prevádzkovateľa systému alebo Štátnej pokladnice. Ak dôjde k prerušeniu prevádzky týchto systémov, poplatky sa platia priamo na účet vedený v Štátnej pokladnici.
Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov
Výška súdneho poplatku pri určovacej žalobe závisí od predmetu sporu a spôsobu podania návrhu. Vo všeobecnosti platí, že ak predmet konania nemožno oceniť peniazmi, súdny poplatok tvorí pevnú sumu.
Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Poplatník je povinný uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu.
Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 50 eur, ak zákon neustanovuje inak.
V konaniach o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti Ústavný súd rozhodol, že pri priznávaní náhrady trov konania advokáta sa má vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti, a nie z toho, že predmet sporu je vec peniazmi neoceniteľná.
Existujú dva spôsoby oslobodenia od súdnych poplatkov:
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe
Od poplatku sú oslobodené napríklad:
Ak sa na vás nevzťahuje žiadne z tzv. zákonných oslobodení od poplatku, môžete požiadať súd, aby vám priznal individuálne osobné oslobodenie. Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí, že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú vaše pomery.
Ak je poplatník oslobodený od poplatku a súd jeho žalobe vyhovie, zaplatí poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Poplatok sa vráti v nasledujúcich prípadoch:
Poplatok sa vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur, s výnimkou poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť.
Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby
Princíp subsidiarity určovacej žaloby vyjadruje pravidlo, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Určovacia žaloba je tak akýmsi druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu.
Účelom princípu subsidiarity je zabrániť tomu, aby popri sebe existovali vo veci dva rozsudky, určovací rozsudok a rozsudok na plnenie, čo sa považuje za nehospodárne a zbytočne zaťažujúce súdy.
S účinnosťou od 1. júla 2016 je súčasťou slovenského civilného procesného práva medzitýmny určovací rozsudok upravený v § 214 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). Podľa tohto ustanovenia „súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.“
Medzitýmny určovací rozsudok je dôkazom toho, že určovací výrok môže existovať aj popri výroku na plnenie, ak súd obidve žaloby prejedná v jednom konaní, a teda cieľ hospodárnosti je naplnený.
Určovacia žaloba, práve tým, že nie je exekučným titulom, predstavuje svojím spôsobom miernejšie vyriešenie spornej otázky. Určovací rozsudok sa tak môže stať predpokladom pre dobrovoľné plnenie.