Radvanský jarmok: História a význam

Radvanský jarmok je jedným z najočakávanejších a najnavštevovanejších podujatí v Banskej Bystrici. Jeho korene siahajú hlboko do minulosti, a preto má pre mesto i celé Slovensko mimoriadny kultúrny a spoločenský význam.

História Radvanského jarmoku

História Radvanského jarmoku sa začala písať už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil obci Radvaň právo konať jarmok na sviatok Narodenia Panny Márie. Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Hoci banskobystrický Radvanský jarmok nepatrí k najstarším na Slovensku, stal sa naším národným symbolom a od roku 2011 je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Najstarší písomný doklad o jarmoku v Radvani pochádza z roku 1655. Jeho počiatky však zrejme siahajú do 13. a začiatku 14. storočia a sú spájané s radvanským kostolom Panny Márie na Hôrke. Tento kostol mal byť pútnickým miestom, kam prichádzalo množstvo ľudí. Patrí medzi najstaršie kostoly a plnil úlohu farského kostola pre široké okolie už v 13. storočí.

V roku 1695 vypukol spor medzi mestom Banská Bystrica a Jánom Radvanským. Banskobystričania získali súhlas od panovníka Leopolda I. na presunutie svojho jarmoku z 1. na 8. septembra. Radvaň a Banská Bystrica boli susedmi, dva jarmoky vedľa seba tak blízko však nemohli byť. Spor sa vyriešil až v roku 1697, keď panovník Leopold I.

V Radvani sa kedysi konali štyri jarmoky. Z nich práve jarmok konaný na sviatok Narodenia Panny Márie sa preslávil. Historici predpokladajú, že jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani, zasvätený práve Panne Márii. Radvanský jarmok sa stal naším národným symbolom. Radvanský jarmok má svoje korene hlboko v histórii. Už od roku 1655, keď bolo obci Radvaň udelené privilégium, organizovať výročný jarmok. Radvaň, kedysi samostatná obec, bola známa svojou dlhou tradíciou jarmočných trhov a púťou k radvanskému kostolu Panny Márie. Tento historický kontext dodáva Radvanskému jarmoku nezameniteľný ráz a jedinečný pôvab, ktorý priťahuje návštevníkov zo širokého okolia.

Prečítajte si tiež: Všetko o podmienkach účasti na Štjavnyckom vianočnom jarmoku

Význam Radvanského jarmoku

Radvanský jarmok patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne a spoločenské udalosti na Slovensku, a to nielen kvôli svojej bohatej histórii, ale aj vďaka svojej nezameniteľnej atmosfére. Radvanský jarmok nie je len miestom predaja a nákupu, ale predovšetkým kultúrnym a spoločenským podujatím, ktoré každý rok oživuje dušu mesta. Radvanský jarmok je veľmi zaujímavé miesto, pretože kombinuje históriu, kultúru, zábavu a remeselnú tvorbu. Radvanský jarmok opäť potvrdil, že tradície majú svoju hodnotu aj v modernom svete a sú dôležitou súčasťou identity každého regiónu. Je to viac, než len jarmok. Je to jedinečný zážitok, ktorý spája minulosť s prítomnosťou a ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do bohatého kultúrneho dedičstva. Ak máte radi folklór, ľudové remeslá, tradičnú kuchyňu, hudbu a príjemnú spoločenskú atmosféru, potom je tento jarmok povinnou zastávkou. Okrem toho, vďaka bohatému programovému spektru a prítomnosti remeselníkov z rôznych kútov Slovenska, ide o podujatie, ktoré ponúka pestrú škálu zážitkov pre každého, od rodín s deťmi, až po milovníkov histórie a kultúry.

Banskobystričania sa koncom 13. storočia zaoberali obchodom so striebrom, vínom a súknom. Neskôr sa nosným hospodárskym odvetvím stala banská činnosť. V dobe úpadku banských miest na konci 16. a v 17. storočí bystrickí mešťania venovali čoraz väčšiu pozornosť obchodu a remeslu. Na pravidelných týždenných trhoch aj na výročných jarmokoch sa v Banskej Bystrici predávali popri poľnohospodárskych výrobkoch aj práce podomovej výroby, mestského i ľudového remesla, výrobky manufaktúrne a neskôr i priemyselné. Od 18. storočia nadobúda i v tomto kraji čoraz väčší význam domácka výroba. Začali sa konať špeciálne bystrické piatkové trhy na čipky. Staré bystrické týždenné trhy prevzali na seba úlohu zásobovať tovarom široké okolie. Jarmoky mohlo mesto organizovať jedine vo schválených termínoch. Jarmok konaný v Radvani 8.-10.

Obec Radvaň, teraz časť Banskej Bystrice, v roku 1655 získala právo jarmočné. Jarmok v Radvani pravdepodobne vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal katolícky kostol v Radvani, zasvätený práve Panne Márii. Postupne vznikol v Radvani jeden z najvýznamnejších jarmokov v širokom okolí. Výrobky kúpené na Radvanskom jarmoku mali chýrečnú kvalitu. Každý remeselník po celý rok chystal najlepšie výrobky práve na tento jarmok. Popri šiatroch remeselníkov z miest i dedín stáli ženičky z Detvy so svojím bielučkým plátnom a handričkovými kobercami, čipkárky zo Starých Hôr, Španej Doliny, Hodruše. Každoročne tí istí trhovníci zaujali tie isté miesta, a to väčšinou spolu podľa druhu tovaru, aký predávali. Drevári z Tekova a z okolia Novej Bane predávali truhlice, hrable, súseky, praslice, detvianski tokári kolovraty, z Novohradu prišli sem predať lopaty, vidly, obruče, kade, korytá, metly. Hrnčiari boli so svojim tovarom rozložení hneď na začiatku jarmočnej ulice, najlepší boli hrnčiari zo Sielnice. Na Radvanskom jarmoku predávali aj v samostatných šiatroch modrotlačové šatky, nože a nožnice, lyžice, hrebene, visiace zámky.

Neoddeliteľnou súčasťou Radvanského jarmoku bola ponuka potravín. Ženy z okolia Krupiny v širokých sukniach lákali okoloidúcich voňavou pečenou husacinou, jaternicami a bravčovinou. Tieto dobroty z mäsa piekli na pekáčoch nad hrncami, v ktorých bolo žeravé drevené uhlie. Ďalej z potravín vynikali výrobky zo syra, bryndza, biele pareničky a korbáčiky, zlatisté údené syry a oštiepky. Predávali ich ženičky z Horehronia i z okolia Detvy, prinášajúc ich priamo zo salašov. Boli tu však aj výrobky okolitých bryndziarskych a syrárskych podnikov zo Zvolena, Detvy, Radvane. Predávalo sa tu aj ovocie a zelenina. Radvanský jarmok mal od vekov svoju zvláštnu atmosféru. Kupujúci i predávajúci slávnostne vyobliekaní sa jednali a chválili svoj tovar porozkladaný pod šiatrom i na zemi vo dvoch radoch pozdĺž dlhej radvanskej ulice. Bol to najväčší sviatok. Vtedy sa nerobilo nič, len sa varilo a pieklo. Prichádzali sem rodiny zo široka - ďaleka. Na jarmoku bolo k dostaniu snáď všetko potrebné.

Radvanský jarmok začínal pri radvanskej kasárni a Beniačovej modrotlači, kde bol prázdny plac. Od Beniačovského mosta po oboch stranách boli šiatre až po Dolnú Radvaň. Tam na pultoch, ktoré poskytovala obec, predávali z Čiech aj z Moravy šatstvo. Ďalej predávali radvanskí súkeníci, Markovičovci a Horenickovci. Tí predávali štofy, ktoré vyrobili sami, ale aj objednávali od iných firiem. V ďalšej časti jarmoku sa predávala obuv. V septembri sa najviac kupovali kapce na zimu. Na jarmok prišli aj kupci s riadom najmä z Lučenca. Predávali riad plechový aj smaltovaný a kotle. Tovar mali povykladaný len na zemi, nemali šiatre. Na zemi mali plachty, potom stružliny a na tom poukladaný riad a ceduľe, čo to stojí. Hrnce, rajnice, väčšie, menšie, celé súpravy, ale bolo možné kúpiť aj jednotlivo. Na zemi bol vyložený aj porcelán. Pod šiatrami predávali aj „také kačkabájke pre deti - gorálke, hodinky, prstene, píšťalky”. Na Dolnej Radvani, v časti nazývanej na Prednom Mýte, sa predávali výrobky z mäsa. Ženy z Radvane a Kráľovej hriali a predávali párky, nazývané viršle. „To mali plechovice, piecky naspodku, kde hriali dreveným uhlím vodu. Kto chcel, párky mu hneď zohriali, na tanierik dali, veď tam nikto tanierik neukradol. Každá žena mala stolík, dáždnik, ak jej muž spravil dáku záclonu, ak pršalo, alebo veľmi teplo bolo. Predávali väčšinou tie ženy, ktoré predtým slúžili u pánov a vedeli ako obslúžiť, aj chlebíka nakrájať.” Krížankami boli nazývané ženy zo Svätého Kríža. Tie doma chovali prasiatka a robili z nich jaterničky - hurky a podbradky. Večer šli vlakom domov aj s košmi a ráno už o štvrtej boli naspäť na jarmoku, len sa nabrali a išli späť. Tieto ženy pražili jaternice na plechoch, tiež na drevenom uhlí. Už doma si ich vopred uvarili, aby sa im nepokazili, a na jarmoku dopekali. A pekári rožky predávali. Keď si kúpil za korunu, ani nevládal zjesť. Párky boli za dve päťdesiat. Za tri koruny podbradok, to už bol kus, to ani nezjedol! Chlieb si ženičky kúpili od pekárov, väčšinou bol ražný. A pivo sa väčšinou pilo. Za 50 halierov bol kolotoč. Či už podnikaví obchodníci, alebo samotní účastníci - alebo aj všetci spoločne - každým rokom vybrali nejaký lacný predmet, ktorý sa stal „módnym“ na jarmoku a snažil sa ho kúpiť každý mladý účastník (píšťalky, šatky, varešky…).

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Radvanský jarmok v súčasnosti

V súčasnosti sa Radvanský jarmok koná každoročne v Banskej Bystrici a láka návštevníkov na bohatý program, trh tradičných remesiel, dobré jedlo a pitie. Súčasťou jarmoku je aj historické mestečko pri Barbakáne, kde sa organizujú ukážky remesiel ako hrnčiarstvo, odlievanie zvonov či kováčstvo, ale i lukostreľba, šermiarske súboje a tanečné vystúpenia meštianskych a šľachtických tancov. Deti aj dospelých potešili potulný divadelníci a rozprávky, ktoré približujú históriu i legendy spojené s regiónom. Neodmysliteľnou súčasťou jarmoku je bohatý trh s chutnými jedlami, ktoré rozvoniavali po celom námestí. Pochutnať ste si mohli na pečených jaterniciach, domácich lokšiach, zbojníckych špecialitách alebo trdelníkoch. Radvanský jarmok kladie dôraz na zachovanie remeselnej tradície a dôkazom toho je aj veľký počet remeselníkov z rôznych kútov Slovenska. Obdivovať a podporiť ste mohli remeslá ako je kováčstvo, hrnčiarstvo, tkáčstvo, košikárstvo.

Už budúci týždeň sa Banskobystričania i návštevníci dočkajú jedného z najočakávanejších a najnavštevovanejších podujatí Banskobystrického kultúrneho leta. „Jarmok všetkých jarmokov“ sa v dňoch 8. až 10. Mesto láka malých aj veľkých na bohatý program, trh tradičných remesiel i dobré jedlo či pitie. Jubilejný 360. Radvanský jarmok znamená aj návrat k tradíciám. „Teší ma, že okrem partnerských miest prijal naše pozvanie aj Anton Radvanský a svojou účasťou podčiarkne výnimočnosť Radvanského jarmoku. V piatok, 8. septembra v rámci slávnostného otváracieho ceremoniálu pozdraví všetkých obyvateľov a návštevníkov mesta. V sobotu máme naplánovanú obhliadku kaštieľa Radvanských, ktorý sa v súčasnosti obnovuje. Návštevníci sa môžu tešiť na vizuálnu šou, ktorá oživí historický jarmok so šľachtou, remeselníkmi, mešťanmi, baníkmi, kaukliarmi či žobrákmi a prepojí ho s tým súčasným. Čaká nás varešková volenka, koncert Jany Kirschner, tvorivé dielne pre dospelých a výroba repliky zariadenia na drvenie a spracovanie banského výťažku. Medzi zaujímavosti budú opäť patriť ukážky tavenia liatiny v kopulovej peci. „V roku 2016 pribudlo slovenské a české bábkarstvo do prestížneho svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Obľúbený trh tradičných remesiel po prvý raz otvorí pre remeselníkov aj Lazovnú ulicu. Do Banskej Bystrice pricestuje približne 250 majstrov remesla zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Bulharska, Srbska i Ruska. Chýbať nebudú ani prírodné mydlá, výrobky z ľanu, bavlny a kozieho mlieka. Predajná doba stánkov s remeslami: 8. septembra od 10:00 hod. do 20:00 hod., 9. septembra od 9:00 hod. do 20:00 hod. a 10. septembra od 9.00 hod. Ani na jubilejnom Radvanskom jarmoku nebudú chýbať tradičné jarmočné jedlá, burčiak či medovina. Jarmočné špeciality budú všetkým k dispozícii už vo štvrtok, 7. septembra od 14:00 do 02:00 hod. V piatok a v sobotu, 8. - 9. septembra od 9:00 do 02:00 hod. a v nedeľu, 10. septembra do 16:00 hod. Lokality so zábavnými kolotočmi budú otvorené od štvrtka do nedele v čase od 09:00 do 24:00 hod. Ani tento rok sa vodiči nevyhnú úplným uzávierkam miestnych komunikácií či zobojsmerneniu v niektorých úsekoch. Dopravné obmedzenia budú platiť v rozsahu ako po iné roky. Všetkých motoristov žiadame, aby nejazdili po pamäti, sledovali prenosné dopravné značenie a riadili sa pokynmi príslušníkov polície.

Radvanský jarmok v roku 2017

Radvanský jarmok sa v dňoch 8. až 10. septembra 2017 niesol v znamení významného 360. výročia. Počas jarmoku sa uskutočnil pokus o slovenský rekord vo výrobe najväčšieho koryta. K jubilejnému Radvanskému jarmoku sa vrátil k tradíciám. Vďaka pátraniu po rode Radvanských sa historikom podarilo skontaktovať s priamym potomkom rodu Radvanských, zakladateľov tohto výnimočného podujatia. Okrem partnerských miest prijal pozvanie aj Anton Radvanský a svojou účasťou podčiarkol výnimočnosť Radvanského jarmoku. Návštevníkov potešila vizuálna šou, ktorá oživila historický jarmok so šľachtou, remeselníkmi, mešťanmi, baníkmi, kaukliarmi či žobrákmi a prepojila ho s tým súčasným. Organizátori pripravili vareškovú volenku, koncert Jany Kirschner, tvorivé dielne pre dospelých a výrobu repliky zariadenia na drvenie a spracovanie banského výťažku. Medzi zaujímavosti patrili ukážky tavenia liatiny v kopulovej peci. Radvanský jarmok bol aj o bábkarských rodoch. Trh tradičných remesiel po prvý raz otvoril pre remeselníkov aj Lazovnú ulicu. Do Banskej Bystrice pricestovalo približne 250 majstrov remesla zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Bulharska, Srbska i Ruska. Prevahu mali medovnikári a rezbári, no predstavili sa aj keramikári, kožušníci, remenári, kováči, výrobcovia šperkov, krojov, marionet a spracovatelia medu. Nechýbali ani prírodné mydlá, výrobky z ľanu, bavlny a kozieho mlieka. Samozrejmosťou boli tradičné jarmočné jedlá, burčiak či medovina.

Radvanský jarmok si vyžiadal aj obmedzenia dopravy v meste, ktoré platili v rozsahu ako po iné roky. Organizátori žiadali motoristov, aby nejazdili po pamäti, sledovali prenosné dopravné značenie a riadili sa pokynmi príslušníkov polície.

Dopravný režim počas 360. parkovisko pod Pamätníkom SNP na Štefánikovom nábreží - od 04. septembra 2017 od 19:00 hod. do 10. Hronské predmestie (od križovatky s cestou II/591 a odbočenie z cesty I/66”) - od 04. septembra 2017 od 19:00 hod. do 11. príjazdová cesta pod Baštou - od 07. septembra 2017 od 06:00 hod. do 11. Vajanského námestie od križovatky s ul. J. Kráľa (vrátane parkoviska pred potokom Bystrička) - od 07. septembra 2017 od 06:00 hod. do 10. Vajanského námestie od ul. M. Rázusa (od objektu Matice Slovenskej) tak, aby obslužná komunikácia pre zásobovanie prevádzok v zadných traktoch Dolnej ul. bola prejazdná - od 07. septembra 2017 od 06:00 hod. do 10. Vajanského námestie od Kuzmányho ul. (za parkoviskom) - od 07. septembra 2017 od 06:00 hod. do 10. Národná ulica od križovatky s Kuzmányho ul. po Nám. SNP - od 07. septembra 2017 od 19:00 hod. do 10. Kapitulská ul. od križovatky J. Cikkera po Nám. SNP - od 07. septembra 2017 od 19:00 hod. do 10. Parkovisko na Nám. slobody za Domom kultúry - od 07. septembra 2017 od 19:00 hod. do 10. Bakossova ul., pričom občanom s trvalým pobytom bude vjazd povolený bez obmedzenia, od 08. septembra 2017 od 06:00 hod. do 10. Kuzmányho ul. od Vajanského námestia po Národnú ul. - od 07. septembra 2017 od 6:00 hod. do 10. septembra 2017 do 19:00 hod. Bakossova ul. od č. 24 po Nám. Š. Moysesa č. 16 - od 08. septembra 2017 od 06:00 hod. do 10. Taktiež je potrebné pripraviť sa na vylúčenie parkovania taxislužieb na parkovacích miestach na Vajanského námestí (na parkovisku) a v Kapitulskej ulici pod Nám. SNP v dňoch 07. - 10. septembra 2017. Taxislužby budú parkovať na moste cez potok Bystrička (pri križovatke s ul. J. Kráľa) a v Kapitulskej ulici pri budove SSE.

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Radvanský jarmok v roku 2018

Nadchádzajúci 361. Radvanský jarmok v dňoch 7. - 9. septembra 2018 nadviazal na bohatú históriu banskobystrických jarmokov.

Radvanský jarmok v roku 2025

V roku 2025 sa tento tradičný jarmok konal v dňoch 11. až 14. septembra, opäť v srdci Banskej Bystrice.

Remeslá a obchod

Remeselná výroba bola od počiatkov vzniku miest skoro 300 rokov sústredená do nie veľkého počtu miest, no v druhej polovici 16. storočia sa začala presúvať aj do menších mestečiek a zemepánskych miest. Boli to ševcovstvo, krajčírstvo, čižmárstvo, klobúčnictvo, tkáčstvo, kováčstvo, mlynárstvo, hrnčiarstvo, mäsiarstvo, garbiarstvo, remenárstvo, kolárstvo, a pod. V niektorých mestečkách však výroba istých artiklov nadobudla väčšie rozmery, pričom boli tieto určené nielen pre domáci trh, ale aj pre trhy v bližšom, či vzdialenejšom. V Radvani to boli hrebenárstvo, klobúčnictvo, nožiarstvo, zámočníctvo, prachárstvo a v 19. V dobe úpadku banských miest - koncom 16. a v 17. storočí venovali bystrickí mešťania stále väčšiu pozornosť obchodu a remeslu. Staré bystrické týždenné trhy na seba prevzali úlohu zásobovať tovarom široké obyvateľstvo.

Radvanský jarmok a UNESCO

V roku 2016 pribudlo slovenské a české bábkarstvo do prestížneho svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Každý verí, že raz sa podarí dostať Radvanský jarmok na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V tomto roku bude venovaný prvkom, ktoré sa vlani dostali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a sú prepojené s mestom pod Urpínom. Návštevníci sa oboznámia s modrotlačou, viachlasným horehronským spevom i gajdami, ktoré sú už zapísané v zozname UNESCO. Modrotlač bude na Radvanskom jarmoku prezentovať Stredoslovenské múzeum, ktoré má v súčasnosti vo svojom depozite približne 250 tlačiarenských foriem. Do života sa tak vrátia starodávne modrotlačové vzory. Práve Banská Bystrica patrila medzi prvé mestá, kde sa vyrábali látky z modrotlače. Táto tradícia sa spája s menom rodiny Jozefa Beniača, cechmajstra Cechu farbiarov. Viachlasný horehronský spev je neodmysliteľnou súčasťou banskobystrického regiónu. Jedinečný umelecký prejav je výnimočný a dopĺňa tradičnú valašskú kultúru na Slovensku. Do nášho regiónu sa dostal v 15. a 16. storočí a dodnes ho počuť na svadbách, krstinách i rodinných stretnutiach. Gajdy sú unikátnym hudobným nástrojom, ktorého tradícia je súčasťou valašskej kultúry stredného Slovenska už od 14. storočia.

Zaujímavosti a tradície

Špecifikom Radvanského jarmoku bolo, že v posledný jarmočný deň si chlapci a muži kúpili varešky, ktorými potom udierali dievky a mladé ženy po zadku. Spolu s jubilejným 360. Radvanským jarmokom prichádza na knižný trh aj novinka s názvom Radvanský jarmok - história a tradícia. Kniha je spestrená neopakovateľnou archívnou fotodokumentáciou.

Radvanská vareška

Takýmto príkladom je podľa neho aj radvanská jarmočná vareška. Všetkým nám je jasné, že táto drevená kuchynská pomôcka patrí k jarmoku dodnes doslova ako symbol, no doteraz sa viedli dohady, kedy sa táto tradícia objavila. „Z archívnych záznamov sa nám podarilo zistiť, že toto zvláštne privilégium získala vareška až v prvej polovici 20. storočia po vzniku Československej republiky. „Podnikaví obchodníci na jarmoku každý rok vyberali nejaký lacný predmet, ktorý sa stal módnym trendom pre generačne mladších účastníkov jarmoku. Vareška tento atribút spĺňala,“ hovorí Ján Kollár s tým, že ťapnutím vareškou po zadku naznačovali muži ženám ich postavenie v domácnosti. A ak bola žena pekná, buchnutí pribúdalo, čo by sa už mnohým dnešným ženám asi nepáčilo Po skončení jarmoku vareška končila v kuchyniach a ten, kto si nekúpil na jarmoku varešku, akoby tam ani nebol. Ján Kollár však upozorňuje na fakt, že nie každému sa už v tom čase bitie paličkou pozdávalo. Napríklad v roku 1935 označilo jedno z miestnych médií tento zvyk za nemravnosť a žiadalo jeho zákaz. Novinkou tohto ročníka bude hra o Radvanskom jarmoku nazvaná Radvanská vareška, ktorú podporilo mesto Banská Bystrica. Zábavná spoločenská hra pre deti pútavou formou približuje jeden z najznámejších a najstarších jarmokov, ktorý bol v roku 2011 oficiálne zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Hra je situovaná do centra mesta. Herný plán zobrazuje banskobystrické Námestie SNP s predajnými stánkami a jarmočnými atrakciami.

Grample

Ján Kollár dodáva, že v knihe zmapovali aj najobľúbenejší jarmočný tovar v jednotlivých obdobiach. Napríklad v 19. storočí leteli kolovrátky so zvislou konštrukciou, v roku 1924 zas bol najpredávanejším produktom drevený rapkáč s kľukou. No a na prvom povojnovom jarmoku v roku 1945 sa doslova rozchytali hrebene od vychýrených radvanských hrebenárov - takzvané grample. Tie mali obdĺžnikový tvar, z jednej strany husté a z druhej riedke zúbky. Vyrábali ich zo svetlej rohoviny, posledným známym radvanským hrebenárom bol Ján Dobrota. „Ľudia cez vojnu riešili úplne iné veci ako úpravu svojho zovňajška. Po skončení útrap však táto ich snaha opäť ožila a jej súčasťou boli aj typické grample,“ hovorí. Publikáciu pokrstí primátor Ján Nosko, spoločne s potomkom rodu Radvanských Antonom Radvanským, ktorý žije s rodinou vo Francúzsku . A to naozaj netradične - listy knihy učešú radvanským hrebeňom - gramplom.

Jarmočná ulica a viršle

Ján Kollár dodáva, že v knihe sa dozviete aj to, že pôvodná Jarmočná ulica merala 1,5 kilometra a že obľúbenou lahôdkou boli viršle.

Snahy o modernizáciu

Dnes je podstata jarmoku založená na remeselných tradíciách a každý verí, že raz podarí dostať jarmok na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. No v roku 1921 boli trendy trochu odlišné a silneli pokusy jarmok zmodernizovať. Vzorom sa mu mal stať Dunajský veľtrh, ktorý sa konal v roku 1921 v Bratislave. Tieto plány počítali s vybudovaním vodného prístavu na Hrone a zábavného centra v Kráľovej. Našťastie aj pre nás, že vtedy zvíťazila tradícia na modernou. A tak môžeme aj dnes prežívať čaro toho, čo vytvorili naši predkovia.

Záver

Radvanský jarmok je jedinečným podujatím, ktoré spája minulosť s prítomnosťou a ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do bohatého kultúrneho dedičstva Slovenska. Aj vďaka nemu si Banská Bystrica udržiava svoju identitu a pripomína si svoje tradície.

tags: #radvansky #jarmok #história #a #význam