Spoločník Ružomberok: História a Význam Mestského Dvojtýždenníka

Úvod

Mestské médiá zohrávajú kľúčovú úlohu v informovaní občanov o dianí v ich meste a regióne. V Ružomberku mal významné postavenie mestský dvojtýždenník Spoločník, ktorý prinášal správy, názory a príspevky od miestnych autorov. Tento článok sa zameriava na históriu a význam Spoločníka, s dôrazom na jeho vplyv na mestský život a kultúru.

Založenie a Prvé Roky

Spoločník začal písať svoju históriu pred mnohými rokmi a stal sa dôležitou súčasťou mediálnej scény v Ružomberku. V roku 2003, konkrétne 19. decembra, vyšlo posledné číslo dvojtýždenníka pod vedením Jána Šindléryho. Tento moment bol pre čitateľov prekvapením, keďže Spoločník bol v tom čase druhým najčítanejším časopisom v meste, s rozsahom 28 strán.

Príhovor Jána Šindléryho

V poslednom čísle sa riaditeľ a konateľ tlačiarne Tesfo, Ján Šindléry, obrátil na čitateľov a verejnosť, aby vysvetlil okolnosti tohto rozhodnutia. Uviedol, že drží v rukách posledné číslo regionálnych novín Spoločník, ktoré vychádza pod jeho vedením. Šindléry priznal, že kedysi existoval ideologický tlak na slobodné rozhodovanie ľudí, ktorý sa v súčasnosti zmenil na ekonomický.

Dôvody Ukončenia Vydávania

Šindlérymu bol vyčítaný spôsob, akým viedol nezávislé a otvorené noviny, a ich obsah, ktorý podľa niektorých názorov rozdeľoval občanov mesta na dva tábory. Napriek tomu, že za 22 mesiacov (44 vydaní) bolo ziskových len 9 čísel, Šindléry neľutoval investované peniaze. Rozhodnutie ukončiť vydávanie mu bolo ľúto najmä kvôli čitateľom, pretože mal pocit, že noviny nerobili až tak zle. Dôkazom bola remitenda, ktorá sa z nákladu 4250 kusov pohybovala v rozpätí 2 - 7 percent, čo v priemere vychádzalo 206 kusov nepredaných výtlačkov jedného čísla. Mrzelo ho to aj pre jeho 19 najbližších spolupracovníkov, ktorých predtým presvedčil a získal na spoluprácu na tomto projekte.

Nový Vydavateľ a Pokračovanie

Od 1. januára 2004 sa novým vydavateľom novín Spoločník stal Ing. Na záver Šindléry poďakoval spolupracovníkom a všetkým prispievateľom, ktorí pracovali na novinách bez nároku na honorár, za ich prácu. Spoločník pokračoval vo vydávaní aj po rokoch, s cenou 0,40 € za výtlačok a prevažne 20 stranami, s redakciou v Ružomberku na Poľnej 40/26. Začiatkom roku 2019, teda 10 rokov po zavedení eura, začal písať svoj XVIII. ročník.

Prečítajte si tiež: Noviny a udalosti v Ružomberku

Príspevky Karola Javorku

Pre mladších poslancov Mestského zastupiteľstva (MsZ) by mohlo byť zaujímavé prečítať si staršie čísla Spoločníka, kde v roku 2002, vtedajší 25-ročný lekár Karol Javorka uverejňoval svoje príspevky ako dopisovateľ. Jeho fundované a odborné riadky z 29. novembra 2002, k téme schválenia novely Zákona o verejnej službe, ukazujú Javorkov záujem o dianie v meste a jeho schopnosť analyzovať a komentovať dôležité témy. V posledných dvoch vetách svojho príspevku sa Javorka vyjadril: „Podľa nej by sa mali zdravotníckym zamestnancom znížiť platy o polovicu. Bojím sa tomu uveriť."

Vplyv na Mestské Zastupiteľstvo

Spoločník zohrával určitú úlohu aj v kontexte udalostí na mestskom zastupiteľstve v Ružomberku. Diskusie a názory prezentované v novinách mohli ovplyvňovať rozhodovanie poslancov a ich prístup k rôznym otázkam. Napríklad, opomenutie Karola Javorku v jednej zo šiestich komisií mestského zastupiteľstva bolo pre niektorých nepochopiteľné, vzhľadom na jeho predošlé aktivity a príspevky v meste.

Kultúrne a Spoločenské Aspekty

Spoločník nebol len zdrojom správ, ale aj platformou pre kultúrne a spoločenské dianie v Ružomberku. Mohol informovať o kultúrnych podujatiach, ako bol napríklad Novoročný koncert vo Veľkej Dvorane KDAH, ktorý bol kultúrnou a umeleckou ozdobou vstupu do nového roka. Okrem toho, noviny mohli prinášať reportáže a rozhovory s významnými osobnosťami mesta, ako bol napríklad sochár Alfonz Groma, ktorý sa narodil pred sto rokmi, 22. marca 1924.

Alfonz Groma a Jeho Prínos

Alfonz Groma bol významný sochár a zaslúžilý umelec, ktorý sa narodil v Trstenom. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a po návrate do Liptova žil a tvoril v Liptovskom Mikuláši. Groma sa vypracoval na popredného slovenského umelca v odbore medailérstva a povýšil medailu na umenie. Medzi jeho medailérsku tvorbu patria diela ako 10. výročie Galérie P. M. Bohúňa (1965) a Stredná lesnícka a technická škola Liptovský Hrádok (1966). Groma sa venoval aj komornej a monumentálnej sochárskej tvorbe a vytvoril zopár obrazov z liptovskej prírody. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ZSVU) a svoj umelecký pohľad na svet formoval na študijných cestách do rôznych krajín. Jeho plastiky sú umiestené v rôznych mestách po Slovensku, napríklad Mladosť vo Zvolene a Divé husi v Liptovskom Mikuláši. Groma je predstaviteľom realistického sochárstva a jeho pamätníky venované protifašistickému odboju sú známe po celom Slovensku. Medzi jeho najznámejšie diela patrí pamätník oslobodzovacích bojov na výšine Háj-Nicovô nad Liptovským Mikulášom a Partizánska matka v Ružomberku (1974). Groma bol skromným človekom a mal zásluhy pri zakladaní kultúrnych inštitúcií v Liptovskom Mikuláši. Po roku 1989 stál pri obnovení Miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Napriek svojej rozsiahlej tvorbe zostáva Groma pre verejnosť menej známym umelcom.

Aktuálne Udalosti v Ružomberku (2026)

Aby sme mali predstavu o tom, čo sa v Ružomberku deje v súčasnosti, môžeme sa pozrieť na správy z februára 2026:

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

• Lyžovanie: Stredisko Malinô Brdo-Ružomberok má veľmi dobré podmienky a 60 cm snehu (9. február 2026).
• Basketbal: MBK Ružomberok vyhral nad ŠBK Šamorín v Tipos extralige žien (8. február 2026).
• Futbal: MFK Ružomberok vyhral nad Prešovom v Niké lige (7. február 2026).
• Média: Vyšlo nové číslo Ružomberského hlasu (6. február 2026).
• Doprava: Očakáva sa otvorenie diaľničného úseku D1 Hubová-Ivachnová v apríli 2026.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov

tags: #spolocnik #noviny #Ružomberok #história