
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je dôležitý inštitút rodinného práva. Vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom, najčastejšie rozvodom. Počas trvania manželstva nadobúdajú obaja manželia majetok spoločne, s výnimkou vecí získaných dedením, darom alebo reštitúciou výlučne jedným z manželov. V prípade zániku BSM je potrebné spoločný majetok vyporiadať, a to buď dohodou, alebo rozhodnutím súdu. Určenie, ktoré nehnuteľnosti patria do BSM, je kľúčové pre spravodlivé vyporiadanie. Tento článok sa zaoberá judikátmi a interpretáciami súdov, ktoré sa týkajú určenia nehnuteľností do BSM.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom, darom alebo reštitúciou majetku len jednému z manželov. Toto ustanovenie je základným pilierom pre určenie, či nehnuteľnosť patrí do BSM.
Ak bola nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva kúpnou zmluvou, spravidla patrí do BSM. Nie je rozhodujúce, či peniaze na kúpu pochádzali z príjmov jedného alebo oboch manželov, pokiaľ nejde o prostriedky získané darom alebo dedičstvom.
Existujú však výnimky z tohto pravidla:
Veci osobnej potreby a veci slúžiace na výkon povolania len jedného z manželov: Tieto veci nepatria do BSM.
Prečítajte si tiež: Vplyv vydržania na dedičstvo
Majetok získaný darom alebo dedičstvom: Ak jeden z manželov získa nehnuteľnosť darom alebo dedičstvom, táto nehnuteľnosť nepatrí do BSM.
Reštitúcie: Majetok vrátený v reštitúcii jednému z manželov nepatrí do BSM.
Vyporiadanie BSM je proces rozdelenia spoločného majetku po zániku manželstva. Najvhodnejším spôsobom je vzájomná dohoda manželov. Ak však k dohode nedôjde, o vyporiadaní rozhodne súd.
V prípade dohody majú manželia širokú mieru autonómie pri rozdelení majetku. Spôsob vyporiadania a prípadné finančné vyrovnanie sú na vôli účastníkov dohody. Dôležité je, aby dohoda bola písomná a podpísaná oboma manželmi.
Ak sa manželia nedohodnú, jeden z nich môže podať návrh na súd. Súd pri vyporiadaní vychádza zo zásad ustanovených v § 150 Občianskeho zákonníka:
Prečítajte si tiež: Žaloba na určenie nehnuteľnosti v dedičstve
Judikáty súdov majú zásadný význam pre interpretáciu a aplikáciu právnych predpisov týkajúcich sa BSM. Analyzujme niektoré z nich:
V uznesení Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2020, sp. zn. 7 Cdo 17/2020, sa uvádza, že vyporiadanie BSM sa musí týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Ak došlo k čiastkovej dohode, nemožno ju bez ďalšieho považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané, sa pri ďalšom vyporiadaní znovu nepreskúmavajú. Vo vzťahu k predchádzajúcej dohode však treba prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z § 150 OZ.
Ak jeden z manželov nadobudol majetok s povinnosťou vyplatiť dedičské podiely iných dedičov a tieto podiely boli zaplatené zo spoločných prostriedkov, predstavujú takto vyplatené podiely náklady vynaložené zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov.
Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu BSM a nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Aplikácia ustanovenia § 145 OZ je v tomto prípade vylúčená.
Ak súd pri určovaní ceny členského podielu vychádzal z takmer trojročného znaleckého posudku, odklonil sa od právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania BSM.
Prečítajte si tiež: Určenie nehnuteľnosti v dedičstve
Ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM.
Ak si jeden z manželov požičiava peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi.
K zúženiu zákonom určeného rozsahu BSM nesmie dôjsť do takej miery, že by BSM prestalo vôbec existovať. Inštitút zúženia rozsahu BSM upravený v ustanovení § 143a Občianskeho zákonníka neumožňuje, aby dojednanie podľa jeho znenia nepredstavovalo zúženie rozsahu BSM, ale de facto upravovalo jeho zánik.
V prípade návrhu na vyporiadanie BSM ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Podaním návrhu na vyporiadanie BSM sa uplatňuje aj právo sťažovateľa na vyporiadanie tohto BSM súdom.
Základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Toto pravidlo sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou istou sadzbou súdneho poplatku ako prvostupňové konanie.
Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je existencia majetku, ktorý tvoril BSM poručiteľa a pozostalého manžela, a skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v BSM.
Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu.
tags: #určenie #nehnuteľnosti #do #BSM #judikáty