Určovacia žaloba a tarifná odmena advokáta: Hľadanie spravodlivosti v náhrade trov konania

Otázka náhrady trov právneho zastúpenia v občianskom súdnom konaní je dlhodobo diskutovanou témou. Ustálená prax slovenských súdov, ktorá spočíva v mechanickej aplikácii advokátskej tarify pri vyčísľovaní trov konania, vyvoláva otázky o jej súlade so zákonom a o spravodlivosti takéhoto postupu. Tento článok sa zaoberá problematikou určovacej žaloby a tarifnej odmeny advokáta, pričom analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky a hľadá odpovede na otázky, ako dosiahnuť spravodlivú náhradu trov konania.

Úvod do problematiky

V slovenskom právnom prostredí je bežné, že súdy pri priznávaní náhrady trov konania vychádzajú z advokátskej tarify. To znamená, že výška odmeny advokáta je určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"). Táto vyhláška stanovuje tarifné sadzby pre rôzne úkony právnej služby, pričom zohľadňuje hodnotu sporu a ďalšie faktory.

Kritika mechanickej aplikácie tarify

Článok "Je mechanická aplikácia tarifnej odmeny pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia v súlade so zákonom?", ktorého autormi sú Martin Magál a Róbert Vícen, poukazuje na to, že ustálená prax súdov pri vyčísľovaní trov konania mechanickou aplikáciou advokátskej tarify nemá oporu v zákone. Autori argumentujú, že súdy by sa nemali vo všetkých prípadoch striktne držať tarify, ale mali by náhradu trov za určitých okolností prispôsobovať sumám reálne zaplateným advokátovi.

Milan Hlušák v reakcii na tento článok súhlasí s názorom autorov o nedokonalosti právnej úpravy. Navrhuje nájsť kľúč, ako aplikovať zásadu nepriznať viac, ako strana vynaložila, a zároveň nepriznať menej, ako by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé.

Pojem "sadzobník" v kontexte §151(5) OSP

Autori spomínaného článku dospeli k záveru, že odkaz na sadzobníky v §151(5) Občianskeho súdneho poriadku (OSP) stratil svoje opodstatnenie a stal sa obsolétnym od 1. 7. 1990. Dôvodom malo byť nahradenie dovtedajšieho predpisu, ktorého prílohou bol sadzobník, predpisom, ktorý pojem "sadzobník" vôbec nepoužíval.

Prečítajte si tiež: Viac o neplatnosti úverov

Milan Hlušák s týmto názorom nesúhlasí. Argumentuje, že súčasná vyhláška používa pojem tarifná sadzba, a keďže sadzobník je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka "listina, v kt. sú uvedené určené sadzby," tak potom je druhá hlava vyhlášky práve takýmto sadzobníkom, aj keď pojem sadzobník vôbec nepoužíva. Ďalej uvádza, že tarifa a sadzobník sú synonymá, a keďže vyhláška používa pojem tarifná sadzba, hovorí inými slovami o sadzbe zo sadzobníka.

Princíp účelnosti a základné právo na právnu pomoc

František Sedlačko sa domnieva, že súdy dlhodobo a štandardne uplatňujú princíp účelnosti (nie veľmi vhodne vyjadrený v § 142 ods. 1 OSP) a účastníkovi priznajú náhradu iba tých trov, ktorých vynaloženie možno objektívne považovať za účelné pre dosiahnutie tej miery procesného úspechu, ktorá nárok na náhradu trov konania zakladá.

Nadväzuje na základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Podľa § 20 ods. 1 ZoA má každý právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Tarifná odmena podľa vyhlášky je považovaná za štandardnú hodnotu právnych služieb, od ktorej sa odvíja jej "svätá" účelnosť. Ak niekto zaplatí za právne služby odmenu vyššiu, bude súdom v časti prevyšujúcej tarifu považovaná za neúčelnú s odôvodnením "ak by ste sa s advokátom nedohodli na takejto vysokej odmene, musel by Vám poskytnúť dané právne služby za tarifnú odmenu podľa vyhlášky, ako mu to ukladá spomínaný § 1 ods. 2 vyhl.".

Zmluvná odmena a jej vplyv na vnímanie účelnosti

Martin Magal poukazuje na to, že zavedením zmluvnej odmeny bol rozbúraný mýtus o tom, že tarifa predstavuje vyjadrenie objektivizovanej hodnoty účelne poskytnutých právnych služieb. Advokáti aj klienti čoraz častejšie vnímajú hodnotu účelne vynaložených právnych služieb cez jej zmluvne stanovenú výšku, častokrát na báze hodinovej sadzby.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o určovacej žalobe

Ak advokát zastupuje klienta v spore o platnosť stavebného povolenia na veľké obchodné centrum alebo v inom, pre klienta veľmi dôležitom spore, ktorý ale pre účely zákona o súdnych poplatkoch nemá stanovenú peňažnú hodnotu, určite s ním nevyjednáva odmenu spôsobom "dohodnime sa na zmluvnej odmene, ale ak nebudete súhlasiť zaplatíte mi tarifnú odmenu". Klient v takých prípadoch veľmi rád zaplatí navrhnutú zmluvnú odmenu aj keď vie, že sa priznania jej náhrady od súdu v zmysle nami popísanej "zvykovej doktríny" slovenských súdov nedočká. To ale neznamená, že ním dohodnutá a zaplatená odmena nepredstavovala účelne vynaložené trovy.

Potreba odvahy a analýzy účelnosti

Martin Magal zdôrazňuje, že slovenským súdom a advokátom doteraz chýbala odvaha na dve veci. Prvou je zakričať "cisár je nahý" a poukázať na neexistenciu zákonného podkladu pre priznávanie výhradne tarifnej odmeny. Druhou je začať hlboko a intenzívne rozmýšľať, či je spravodlivejšie uplatňovať síce jednoduchý, ale arbitrárny a od reality často odtrhnutý systém paušalizácie, alebo sa vydať síce intelektuálne zložitejšou, ale v konečnom dôsledku férovejšou analýzou účelnosti skutočne vynaložených výdavkov na právne služby.

Víťazi a porazení pri zmene prístupu k priznávaniu trov

V súvislosti s článkom o náhrade trov právneho zastúpenia sa objavili názory na to, prečo nemôžeme v najbližšom čase očakávať zmenu prístupu slovenských súdov. Zmena by znamenala viac víťazov medzi klientmi na oboch stranách a viac porazených na strane advokátov. Množina advokátov, ktorí žijú z toho, že si pri sporoch uplatňujú náhradu tarifnej odmeny vyššej ako je reálne zaplatená odmena klientom je totiž početnejšia, ako množina advokátov, ktorí by komplikované spory "bez hodnoty" boli nútení robiť za tarifnú odmenu.

Martin Magal je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska takéto popieranie reality fungovania trhu právnych služieb nemôže obstáť a skôr či neskôr budú súdy nútené za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považovať smerom dole len tie, ktoré sa klient naozaj zaviazal zaplatiť a smerom hore len také, ktorých výška je obhájiteľná s ohľadom na priemernú trhovú cenu služieb v porovnateľných veciach.

Hľadanie spravodlivej rovnováhy

Milan Hlušák si myslí, že otázku náhrady trov nemožno riešiť len odkazom na priemerné trhové ceny. Jednak si nevie celkom predstaviť, ako by sa takáto cena zisťovala, a jednak ceny na trhu môžu byť deformované. Navrhuje, aby tarifa zohľadňovala nielen hodnotu sporu, ale aj iné faktory. Zároveň by súd mal mať možnosť náhradu trov upraviť v kontexte daného sporu na nejakú "rozumnú" úroveň, buď hore alebo dole. Tarifa zároveň plní aj úlohu "predvídateľnosti".

Prečítajte si tiež: Podmienky určovacej žaloby

Pokiaľ ide o to, aby sa víťazné strany neobohacovali tým, že na trovách získajú viac, ako zaplatili svojmu advokátovi, Milan Hlušák navrhuje zvážiť, či sú súdy schopné toto skúmať, a hlavne, či naozaj takýto problém existuje, a ak áno, či stojí za to riešiť ho rôznymi procesmi navyše.

Prenesenie diskusie do reálnych súvislostí

František Sedlačko sa pokúsil preniesť diskutovanú tému do reálnych súvislostí. Predstavil si situáciu, kedy advokátom zastúpený účastník bude v konaní procesne úspešný. Podľa advokátskej tarify by mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 5.000,- €, on však súdu preukáže, že za poskytnuté právne služby zaplatil/je povinný zaplatiť 9.000,- €. Pýta sa, či má mu súd v tomto prípade priznať náhradu trov konania vo výške 9.000,- €? Ak áno, tak kto to posúdi z hľadiska objektívnej adekvátnosti výšky odmeny advokáta a na základe akých predvídateľných kritérií?

Poukazuje na to, ako by sa súdy vysporiadali s regionálnymi rozdielmi a ako zabrániť špekuláciám. Pýta sa, ako zabezpečiť predvídateľnosť výrokov o náhrade trov konania, pokiaľ ide o ich výšku a ako tu objektívne zabezpečiť naplnenie princípu rovnosti účastníkov?

Judikatúra Ústavného súdu SR

Judikatúra Ústavného súdu SR sa k problematike určovania výšky tarifnej odmeny advokáta vyjadruje opakovane. Všeobecným pravidlom je tarifná hodnota predmetu sporu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Aplikácia tohto pravidla je však obmedzená existenciou výnimiek explicitne uvedených vo vyhláške, napríklad v § 11 ods. 1 písm. a) až c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keď sa namiesto hodnoty veci alebo práva aplikuje základná sadzba tarifnej odmeny.

Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania a všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu, resp. jeho právo na spravodlivé súdne konanie.

Určovacia žaloba a určenie tarifnej odmeny

V spore o určenie, že veci (nehnuteľnosti) patria do dedičstva, nemožno pri určovaní tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z hodnoty veci, ktorá má patriť do dedičstva, keďže predmetný spor nie je sporom o určenie vlastníckeho práva. Výsledok konania o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, totiž nezakladá priamo vlastnícke právo žalobcu. Rozhodnutie všeobecného súdu o tom, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je rozhodnutím o otázke vlastníckeho práva poručiteľa, a nie jeho právnych nástupcov.

Vychádzajúc z tohto právneho názoru je potom pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria do dedičstva, namieste určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, nie podľa § 10 ods.

tags: #urcovacia #zaloba #tarifna #odmena #advokata