Vykonateľnosť Povinne Zverejňovaných Zmlúv Podľa Zákona: Analýza a Dôsledky

Úvod

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, známy aj ako infozákon, je kľúčovým nástrojom transparentnosti verejnej správy. Cieľom tohto článku je analyzovať vykonateľnosť ustanovení týkajúcich sa povinne zverejňovaných zmlúv, ktoré boli zavedené novelou infozákona.

Novela Info Zákona a Povinné Zverejňovanie Zmlúv

Novela info zákona, konkrétne zákon č. 382/2011 Z.z., priniesla zmeny v oblasti zverejňovania informácií. Táto novela bola schválená Národnou radou SR a podpísaná prezidentom. Jednou z hlavných zmien, ktoré novela zaviedla, je opätovné zavedenie povinnosti zverejňovať faktúry a objednávky povinných osôb na ich webových sídlach, ak ich majú zriadené, a to v štruktúrovanej a prehľadnej forme.

Povinnosť Zverejňovať Objednávky a Faktúry

Zákon stanovuje, že povinné osoby musia zverejňovať zákonom stanovené údaje pri objednávkach na služby, tovary a práce, ako aj pri faktúrach za tovary, služby a práce. Lehota na zverejnenie údajov pri objednávkach je 10 dní odo dňa ich vyhotovenia, zatiaľ čo pri faktúrach je to 30 dní odo dňa ich zaplatenia. Dôležité je, že táto povinnosť sa nevzťahuje na objednávky a faktúry súvisiace s povinne zverejňovanými zmluvami podľa § 5a infozákona.

Definícia Povinne Zverejňovanej Zmluvy

Podľa zákona č. 382/2011 Z.z. je povinne zverejňovanou zmluvou písomná zmluva, ktorú uzatvára povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, obce, vyššieho územného celku alebo majetku právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami EÚ (§ 5a ods. 1). Zákon ďalej definuje a spresňuje, čo okrem povinne zverejnenou zmluvou podľa § 5a ods. 1, je takisto povinne zverejňovanou zmluvou (§ 5a ods. 2 a 3 - legálna definícia povinne zverejňovaných zmlúv) a ktoré zmluvy nepatria do tohto okruhu povinne zverejňovaných a v ktorých častiach (negatívny výpočet povinne zverejňovaných zmlúv).

Problémy s Vykonateľnosťou a Chýbajúce Sankcie

Napriek zavedeniu povinnosti zverejňovať zmluvy, novela infozákona čelí kritike pre nedostatočnú vykonateľnosť a chýbajúce sankcie za nedodržiavanie povinností. Hoci novela priniesla zmeny k lepšiemu, otázne je, ako sa bude táto zmena využívať v praxi. V zákone chýba stanovenie opatrení či sankcií za nedodržanie povinností. Takisto si neviem predstaviť vykonateľnosť takýchto rozhodnutí súdov. Akým spôsobom sa budú tieto rozsudky, ktorými budú povinné osoby zaviazané sprístupniť požadovanú informáciu, vymáhať v prípade, že ich nebude povinná osoba dodržiavať?

Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP

Absentujúca Definícia Pojmov a Problémy s Výkladom

Zákonu opäť absentuje legálna definícia pojmu „informácia", či pojmu „mať k dispozícií" informáciu. Práve „výklad" tohto druhého pojmu - sprístupňovať informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícií, spôsoboval a spôsobuje značné problémy pri dožadovaní sa informácií od povinných osôb.

Fiktívne Rozhodnutia a Súdna Kontrola

Novelizácia Občianskeho súdneho poriadku sa dotýka aj info zákona. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu, súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť. Uvedené je reakciou na problémy, vyvstávajúce v praxi pri dožadovaní sa sprístupnenia informácií od povinných osôb, ktoré často využívajú inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia, to znamená, že požadované informácie nesprístupňujú na žiadosť ani o odmietnutí sprístupnenia informácií nevydajú rozhodnutie, čím porušujú info zákon. V takýchto prípadoch platí v zmysle zákona fikcia doručenia, tzv. fiktívne rozhodnutia. Žiadatelia využívali všetky možné opravné prostriedky, vrátane súdnych žalôb, pričom podľa doterajšej právnej úpravy, súd mal oprávnenie nezákonne rozhodnutie správneho orgánu - povinnej osoby - zrušiť a vrátiť späť na nové prejednanie a rozhodnutie. Predmetné doplnenie odseku 6 sa dotýka i väčšej kontroly povinnej osoby, ktorá mnohokrát bezdôvodne a protizákonne nesprístupňovala informácie, odvolávajúc sa na utajenie, ochranu čohokoľvek, či na skutočnosť, že jednoducho žiadanú informáciu nemá k dispozícií…

Zverejňovanie Zmlúv v Centrálnom Registri Zmlúv (CRZ)

Povinné osoby zverejňujú zmluvy v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Od 31. marca 2022 platí zmena v § 5a ods. 6, podľa ktorej má výnimku z povinného zverejňovania už len Národná banka Slovenska. Povinné osoby, na ktoré sa do 31. marca 2022 vzťahovala výnimka a nemuseli zverejňovať svoje zmluvy prostredníctvom CRZ, v registri zverejňujú len nové zmluvy. Medzi povinné osoby patria napríklad:

• právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy
• právnické osoby zriadené zákonom
• právnické osoby založené povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2

Náležitosti Zmluvy, Ktoré Je Potrebné Pri Jej Zverejnení Vylúčiť

Pri zverejnení zmluvy je potrebné vylúčiť určité náležitosti, aby sa predišlo porušeniu zákona o ochrane osobných údajov a obchodného tajomstva. Podľa § 5a ods. 4 zákona sa nezverejňujú osobné údaje, ak ich zverejnenie vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v § 8 až 11 zákona. Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov sa za osobný údaj považuje akákoľvek informácia týkajúca sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby.

V § 9 ods. 3 je uvedený okruh osôb, ktorých osobné údaje povinná osoba sprístupní a rovnako je uvedený aj rozsah týchto osobných údajov (titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu).

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské rozhodnutie a jeho vykonateľnosť

Informácie označené ako dôverné v zmluve, ktorá sa má zverejniť, sa podľa § 271 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka nezverejňujú, avšak len ak sú splnené podmienky stanovené týmto ustanovením.

Možnosti nezverejnenia sa týkajú aj ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ak časť obsahu povinne zverejňovanej zmluvy je určená odkazom na ne a zároveň totožné ustanovenia všeobecných obchodných podmienok boli zverejnené tou istou povinnou osobou spolu s inou povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá už nadobudla účinnosť. Možnosti nezverejnenia vyššie uvedených častí je však potrebné v záujme dosiahnutia účelu zákona aplikovať skôr výnimočne a selektívne na vymedzenú časť ustanovení zmluvy.

Zverejnenie Informácie o Uzatvorení Zmluvy Namiesto Zmluvy

Namiesto zmluvy sa podľa § 5a ods. 5 zákona zverejňuje informácia o uzavretí zmluvy, ak ide o zmluvu podľa § 5a ods. 5 písm. c),d),i),j),r) a s), t. j. zmluvu, ktorej predmetom je:

• poskytnutie zdravotnej starostlivosti
• právna pomoc alebo právne poradenstvo
• uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
• zmluvu o poskytovaní služieb elektronických komunikácií, zmluvu o pripojení do verejnej elektronickej komunikačnej siete alebo zmluvu o poskytovaní iných služieb
• poskytnutie príspevku z prostriedkov Európskej únie
• zmluvu, ktorej predmetom je zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností alebo zmluvu, ktorá sa týka bezpečnosti štátu

Účinnosť Zmluvy a Dôsledky Nezverejnenia

Zmluva nadobudne účinnosť až dňom nasledujúcim po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv, a to bez ohľadu na dátum nadobudnutia účinnosti uvedený v zmluve. Ak povinná osoba nezverejnila zmluvu ani do troch mesiacov odo dňa jej uzavretia, zverejnením predmetná zmluva účinnosť nenadobudne, pretože podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Zverejnenie Zmluvy na Webovom Sídle Povinnej Osoby

Pokiaľ povinná osoba zverejní zmluvu v Centrálnom registri zmlúv, nie je už povinná zverejniť ju na svojom webovom sídle. Podľa § 5a ods. 9 zákona sa na webovom sídle povinnej osoby zverejňuje len zmluva, ktorá sa nezverejňuje v Centrálnom registri zmlúv.

Prečítajte si tiež: Podmienky vykonateľnosti rozhodnutia

Zverejnenie Zmluvy Viacerými Povinnými Osobami

Áno, pokiaľ sú obe zmluvné strany povinnými osobami, ktoré zverejňujú zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, sú povinné zverejniť tú istú zmluvu v Centrálnom registri zmlúv, pričom rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy. Podľa § 5a ods. 13 prvá veta zákona „Ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi alebo viacerými účastníkmi zmluvy, rozhodujúce je prvé zverejnenie zmluvy“.

Oprava Zverejnenej Zmluvy v CRZ

V žiadosti je nutné uviesť ID zmluvy/dodatku, požadovanú opravu, prípade výmeny prílohy aj správny PDF súbor a odôvodnenie úprav. Pri opravách nie je možné vykonať kompletnú editáciu (úprava všetkých položiek).

Problémy s Prihlásením do CRZ

Po zadaní nesprávneho hesla je potrebné kliknúť na „Zabudli ste heslo?“ a vyplniť požadované údaje. Po zadaní nesprávneho hesla je účet zablokovaný na 10 minút, kedy nie je možné prihlásenie ani s platným heslom.

Používanie Jedného Účtu v CRZ Viacerými Používateľmi

Technicky je možné, aby jeden účet používali viacerí používatelia simultánne, avšak nie je to odporúčané. Každý užívateľ by mal mať vytvorený svoj vlastný účet.

ID Zmluvy v CRZ

ID je unikátnym identifikátorom zmluvy/dodatku v rámci systému CRZ.

Formát Príloh v CRZ

Všetky prílohy v CRZ musia byť zverejňované vo formáte PDF (Portable Document Format).

Súdne Domáhanie sa Neplatnosti Zmlúv Obcí

V príspevku sa venujeme právnym možnostiam úspešného súdneho domáhania sa neplatnosti kúpnych a nájomných zmlúv uzatváraných obcami k majetku obce. Rozlišujú sa dve základné právne situácie. Prvá z nich predstavuje prípad, keď pri domáhaní sa neplatnosti zmluvy týkajúcej sa obecného majetku nemusí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. Druhá situácia predstavuje prípad, keď pri domáhaní sa neplatnosti zmluvy týkajúcej sa obecného majetku musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. Právna úprava zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len ,,zákon o majetku obcí“) sa v tomto prípade aplikuje v nadväznosti na Civilný sporový poriadok.

Neplatnosť Zmlúv pre Porušenie Zákona o Majetku Obcí

Súčasná zákonná úprava nakladania s majetkom obce obsiahnutá v zákone o majetku obcí je prísna. Rigidnosť zákonnej úpravy nakladania s majetkom obce spočíva v kogentnom stanovení prípustných foriem zmluvného prevodu vlastníctva a užívania obecného majetku v podobe numerus clausus (uzavretého počtu prípustných foriem, t. j. žiadne iné formy neexistujú, sú neprípustné, resp. Obce nerešpektujú najmä možné (numerus clausus) zákonné spôsoby (formy) prevodu a prenájmu majetku obce a kogentne predpísané procesy uskutočnenia jednotlivých spôsobov predaja alebo prenájmu majetku obce. Dôsledkom je skutočnosť, že uzatvorené zmluvy k obecnému majetku, pri ktorých nebola dodržaná niektorá z predpísaných možných foriem (spôsobov) nakladania s majetkom obce sú contra legem, t. j. ako odporujúce zákonu sú absolútne neplatné podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z. n. p. Neplatnosť kúpnej alebo nájomnej zmluvy však musí konštatovať súd.

Aktívna Procesná Legitimácia a Naliehavý Právny Záujem

V súvislosti so sprísnením režimu nakladania s majetkom obce novelou č. 258/2009 Z. z. zákona o majetku obcí sa zaviedlo ustanovenie § 9b, ktoré upravuje aktívnu procesnú legitimáciu fyzických osôb s trvalým pobytom v obci domáhať sa súdne ochrany v prípade porušenia zákona o majetku obcí. Podľa § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí, ak obec poruší tento zákon, môže sa osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci, domáhať, aby súd určil, že právny úkon obce je neplatný. Takáto fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt - žalobca - nemusí preukázať v súdnom konaní naliehavý právny záujem (t. j. nemusí preukazovať existenciu právneho vzťahu alebo práva).

V oblasti uplatňovania aktívnej procesnej legitimácie podľa § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí existuje rozsiahla judikatúra. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 41C/238/2012 z 23. januára 2014 riešil prípad, keď sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy. Podľa rozhodnutia súdu: „V niektorých prípadoch sám právny poriadok priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten-ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie práva alebo dôsledkov existencie (neexistencie) určitej právnej skutočnosti. Ak túto možnosť zákon pripúšťa, procesný predpoklad spočívajúci v povinnosti preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nemožno vyžadovať. Jedným z takýchto právnych predpisov je aj zákon o majetku obcí, keď v jeho ustanovení § 9b dal každej osobe, ktorá má trvalý pobyt v obci, právo domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu obce spočívajúceho v prevode majetku obce na tretiu osobu ako jednej podmienky, pri súčasnom splnení ďalších podmienok. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je osobou s trvalým bydliskom v meste B. Podmienok na podanie žaloby podľa § 9b zákona o majetku obcí, ktoré musia byť splnené súčasne, je však viac, okrem iných musí ísť o úkon prevodu majetku obcou. Prevod je právny úkon, ktorého výsledkom je, že vec nadobúda nový vlastník a pôvodný vlastník vlastníctvo stráca. V prípade nájmu veci jej vlastník vlastníctvo nestráca, ale len odovzdáva zmluvnej protistrane jedno z jeho oprávnení, ktoré patria k subjektívnemu vlastníckemu právu, a to vec dočasne užívať. Keďže predmetom určenia neplatnosti v prejednávanej veci bola práve nájomná zmluva, nie sú splnené podmienky na odvodenie oprávnenia navrhovateľa domáhať sa takéhoto určenia cez ustanovenie § 9b zákona o majetku obcí. Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt a na veci zároveň nemá naliehavý právny záujem, sa postupom podľa § 9b zákona o majetku obcí nemôže žalobou domáhať neplatnosti nájomnej zmluvy (ako zmluvy oprávňujúcej na užívanie veci), ale len zmluvy o prevode vlastníctva obce (t. j. kúpnej zmluvy).“

Civilný Sporový Poriadok a Určovacie Žaloby

Nová právna úprava zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v z. n. p. (ďalej len „CSP“) priniesla zmeny v oblasti určovacích žalôb. Právna úprava účinná do 30. júna 2016: Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len „OSP“) sa žalobou možno domáhať, aby sa rozhodlo najmä a) o splnení povinnosti, b) o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, c) o určenie, či je právny úkon platný, alebo nie je. Právna úprava účinná od 1. júla 2016: Podľa účinnej právnej úpravy sa možno určenia platnosti, resp. neplatnosti kúpnych zmlúv a nájomných zmlúv domáhať žalobou podanou podľa § 137 písm. c) CSP: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo a) o splnení povinnosti, b) o nároku, c) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy žaloby tohto typu bolo možné podať s poukazom na § 80 písm. c) OSP. Relevantné sú dôvody vypustenia formulácie „právny vzťah“ z ustanovenia upravujúceho žaloby o určenie. Prima facie (na prvý pohľad) ustanovenie § 137 písm. c) CSP v celom rozsahu preberá dovtedajšiu právnu úpravu podľa § 80 písm. c) OSP. Takáto jednoducho vnímaná kontinuita právnej úpravy žalôb o určenie by umožnila v súdnej praxi aplikáciu doterajšej (takmer konštantnej) judikatúry v otázke preukazovania naliehavého právneho záujmu. Takémuto aplikačnému prístupu však bráni terminologický a účelový rozdiel použitých výrazových prostriedkov v úprave CSP a OSP. Gramatický a teleologický výklad § 137 písm. c) CSP vedie k záveru, že civilný sporový poriadok koncipuje určovaciu žalobu užšie ako predtým občiansky súdny poriadok.

Naliehavý Právny Záujem a Žaloby o Určenie

Nová koncepcia žalôb podľa ustanovenia § 137 CSP spočíva v rozlišovaní klasickej určovacej žaloby podľa písm. c) a žaloby o určenie inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Podľa dôvodovej správy k § 137 písm. c) CSP: „Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu.“. Účelom novej právnej úpravy je teda odlišné vnímanie určovacích žalôb, a tým stanovenie nových podmienok ich úspešnosti. Dikcia § 137 písm. c) CSP: „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je…“, má priamy vplyv na znenie žalobného návrhu (petitu), ktoré má byť odlišné od formulácie používanej za účinnosti OSP.

Najdôležitejšou podmienkou aplikácie § 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Posudzovanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je však za obdobie doterajšej krátkej účinnosti CSP sporné. Dôvodom je rôznorodý prístup súdov k aplikácii § 137 písm. c) a § 137 písm. d) CSP. Právny úkon je právnou skutočnosťou. Ak možno žalovať o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, potom je možné žalovať aj o určenie neplatnosti právneho úkonu (napr. kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy). Aplikácii ustanovenia § 137 písm. d) CSP na žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy alebo nájomnej zmluvy, resp. žaloby o určenie všeobecne bráni formulácia predmetného ustanovenia in fine (v závere). Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP možno žalovať o určenie právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa dôvodovej správy k CSP medzi osobitné predpisy patrí napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Pre úspešné podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej alebo nájomnej zmluvy je potrebné v celom rozsahu aplikovať ustanovenie § 137 písm. c) CSP.

Pod § 137 písm. c) CSP možno subsumovať aj ďalšie žalobné návrhy. Vzhľadom na demonštratívny (príkladný) výpočet žalobných návrhov podľa § 137 CSP, súdy majú pri žalobe o neplatnosť právneho úkonu skúmať preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení analogicky, ako to vyžaduje § 137 písm. c) CSP. Takýto výklad a následná aplikácia ustanovenia § 137 písm. c) CSP kladie zvýšené nároky na žalobcu týkajúce sa kvalifikovaného žalobného návrhu.

Absolútna Neplatnosť a Určovacie Žaloby

Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na právny úkon sa hľadí, ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj ex officio (bez návrhu) (Rozhodnutie NR SR sp.zn. R-21/2012). Rozhodnutie súdu, ktorým by sa rozhodlo len o niektorých právach vyplývajúcich z právneho vzťahu, nie o všetkých, by bolo problematické z hľadiska jeho následnej vykonateľnosti.

Preventívny Charakter Určovacích Žalôb

Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter. Jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje alebo len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Určenie Neplatnosti Zmluvy a Alternatívne Žaloby

Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou preventívnym návrhom, u ktorého sa viac než u návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Za účinnosti OSP súdna prax za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) OSP považovala aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Rovnako ako podľa CSP, tak aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy OSP mala prednosť žaloba o určenie práva pred žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, resp. právneho vzťahu. Správne má byť podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, t. j. žaloba na plnenie. Rozhodnutie o neplatnosti nájomnej zmluvy alebo o existencii/neexistencii užívacieho práva totiž nebude znamenať pre žalobcu prínos a zlepšenie jeho postavenia vo vzťahu k žalovanému do času, kým nedôjde k navráteniu veci do pôvodného stavu, t. j. k vyprataniu nehnuteľnosti.

tags: #vykonatelnost #povinne #zverejnovanych #zmluv #zakon