
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet mzdy a nemocenských dávok (PN) v jednom mesiaci, s ohľadom na zmeny v legislatíve a praktické príklady. Zameriame sa na postupy pre zamestnancov aj zamestnávateľov, ako aj na špecifické situácie, ktoré môžu nastať.
PN, alebo dočasná práceneschopnosť, je stav, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, karantény alebo iných zdravotných komplikácií. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese vystavovania PN. Lekári (obvodní lekári, nemocniční lekári aj gynekológovia) sú povinní vystavovať PN elektronicky (ePN).
Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci, Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.
Ak možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.
Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské
Ak bola PN vystavená v papierovej forme, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa, kedy zamestnanec začal pracovať).
V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 (napr. DVZ sa vypočíta ako podiel príjmu a počtu dní, počas ktorých bol zamestnanec nemocensky poistený).
Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálny preddavok na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. To neplatí pre zamestnancov, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu.
Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur. Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4 % = 9,3768. Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10 % = 23,442.
Hrubá mzda (brutto mzda) je mzda pred zdanením daňou z príjmov a odpočítaním povinných odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Čistá mzda je suma, ktorú zamestnanec reálne dostane na účet.
Výpočet čistej mzdy zahŕňa odpočítanie odvodov (zdravotné a sociálne poistenie) a dane z príjmu od hrubej mzdy. Na výšku čistej mzdy vplýva aj uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu na dieťa.
Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa 55% DVZ.
Prečítajte si tiež: Ako sa počíta invalidný dôchodok z Británie?
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa 55% DVZ.
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. zamestnancovi sa bude nemocenské počítať z tejto sumy). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa 55% DVZ.
Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa 55% DVZ.
Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25% DVZ a od 4. do 14. dňa 55% DVZ.
Aké podmienky musí splniť živnostník, aby mu bola priznaná nemocenská dávka počas jeho dočasnej PN?
Upozorňujeme, že, ak je živnostník dobrovoľne nemocensky poistený (t. j. platí odvody aj na nemocenské a dôchodkové poistenie, má nárok na nemocenskú dávku.
Výšku nemocenskej dávky vypočítame: 1 až 3 deň (t. j. 3 dni): 25 % z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, 4 deň a ďalšie: 55 % z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Živnostník následne doručí miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne II. diel potvrdenia, t. j. „Žiadosť o nemocenské (úrazový dej) - prechodný list I. poistenca“. Týmto dielom si živnostník uplatňuje nárok na nemocenskú dávku. Sociálna poisťovňa v prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu si vyžiada I. diel potvrdenia, t. j. „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Po ukončení PN živnostník odovzdá miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne IV. diel potvrdenia, t. j. „Hlásenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti“.