Zákonné vymáhanie pohľadávok na Slovensku

Ak patríte medzi tých, ktorí sa snažia získať vyplatenie svojich oprávnených pohľadávok, je dôležité konať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zákonnom vymáhaní pohľadávok na Slovensku, vrátane mimosúdnych a súdnych postupov, ako aj o medzinárodnej spolupráci pri vymáhaní finančných pohľadávok.

Mimosúdne vymáhanie pohľadávok

Mimosúdne vymáhanie peňažných pohľadávok zahŕňa prípravu predžalobnej výzvy na zaplatenie adresovanej dlžníkovi.

Súdne vymáhanie pohľadávok

Súdne vymáhanie pohľadávok sa začína prípravou návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloby) a jeho podaním na príslušný súd odporcu. Ak sú splnené zákonné podmienky, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo proti viacerým odporcom.

Odpor proti platobnému rozkazu

Odporca sa môže po doručení platobného rozkazu brániť odporom. Ak proti platobnému rozkazu nebol do 15 dní od doručenia podaný odpor s odôvodnením, platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a môže dôjsť k vymáhaniu Vašej pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora.

Zrušenie platobného rozkazu

Ak však odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Prečítajte si tiež: Zákonné dedenie a darovanie

Trovy konania

V prípade súdneho konania musí klient počítať so zaplatením súdneho poplatku vo výške 6% zo žalovanej sumy. V prípade upomínacieho konania sú to 3%. V prípade úspechu vo veci súd prizná navrhovateľovi aj trovy konania, ktoré najčastejšie pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Medzinárodná spolupráca pri vymáhaní finančných pohľadávok

Integrácia Slovenskej republiky do medzinárodných hospodárskych a politických štruktúr vyvoláva potrebu rozvoja spolupráce medzi jednotlivými štátmi, a to aj mimo členských štátov Európskej únie na základe bilaterálnych zmlúv o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

Zákon č. 446/2002 Z. z.

Zákonom č. 446/2002 Z. z. sa ustanovuje vnútroštátny postup pri príprave vymáhania niektorých finančných pohľadávok, podmienky vymáhania, poskytovanie informácií týkajúcich sa vymáhania medzi štátmi a exekúciu pohľadávok. V zákone sa zachováva všeobecný princíp povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Rovnako sa kladie dôraz na zabezpečenie ochrany údajov pri poskytovaní pomoci tak, aby informácie poskytnuté v rámci tejto spolupráce neboli sprístupnené nepovolaným osobám. Prijímané informácie nebudú poskytnuté, resp. použité inak, ako pre účely vymáhania alebo uľahčenia trestného konania pre trestný čin, ktorý sa týka porušenia daňových predpisov prijímajúceho štátu. Zároveň možno túto súčinnosť odoprieť, pokiaľ administratívny postup neumožňuje spoluprácu.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

V súčasnosti má Slovenská republika s inými štátmi upravenú spoluprácu v daňovej oblasti zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku. Podľa platných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, existuje možnosť výmeny informácií medzi Slovenskou republikou a jednotlivými štátmi v rozsahu uvedenom v týchto medzinárodných zmluvách. Zo skúseností z praxe vyplýva, že spolupráca uplatňovaná v Slovenskej republike na základe zmlúv s ostatnými štátmi je na účely vymáhania pohľadávok nepostačujúca a nevyhovovala ani požiadavke Európskej únie.

Pomoc pri vymáhaní finančných pohľadávok

Pomocou pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa podľa zákona rozumie poskytovanie, požadovanie alebo prijímanie informácií potrebných na vymáhanie pohľadávok alebo zabezpečovanie vymáhania pohľadávok medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným úradom zmluvného štátu, ktorý je oprávnený podľa práva príslušného štátu alebo medzinárodnej zmluvy pomoc žiadať alebo poskytovať. Zmluvným štátom je štát, ktorý sa zúčastňuje na pomoci pri vymáhaní pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad predkupného práva

Vymáhajúci úrad

Na účely tohto zákona sa vymáhajúcim úradom rozumie orgán oprávnený podľa osobitných predpisov vymáhať pohľadávky (daňový úrad, colný úrad) a príslušný orgán Slovenskej republiky (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) alebo ním poverený daňový orgán, ktorým je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky alebo colný orgán, ktorým je Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Kompetencie na účely vymáhania pohľadávok na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky už boli delegované s výnimkou § 4 ods. 2 a § 9b zákona, kde sa priamo zákonom ukladajú oprávnenia a povinnosti pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Pôsobnosť príslušného orgánu Slovenskej republiky a vymáhajúceho úradu

V § 4 sa vymedzuje pôsobnosť príslušného orgánu Slovenskej republiky a vymáhajúceho úradu, definovaných v komentári k § 2. Ustanovuje sa, že príslušný orgán Slovenskej republiky a vymáhajúci úrad pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky budú postupovať podľa tohto zákona a vymáhajúci úrad bude postupovať pri vymáhaní pohľadávky podľa osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená podľa procesných zákonov, podľa ktorých sa postupuje pri vymáhaní tuzemských pohľadávok, ak tento zákon v ojedinelých prípadoch neustanovuje inak.

Postup správcu dane pri vymáhaní

Ak vymáhajúcim úradom je správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, títo budú postupovať podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov; ak je vymáhajúcim úradom colný úrad (oblasť cla a iných platieb vyberaných pri dovoze a vývoze tovaru vrátane sankcií), tento bude postupovať podľa zákona č. 199/2004 Z. z. Colného zákona.

Poverenie daňového orgánu alebo colného orgánu

Podľa zákona príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorým je ministerstvo financií, môže poveriť poskytovaním, požadovaním alebo prijímaním vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky daňový orgán alebo colný orgán. V rámci kompetencií poverený orgán poskytuje, požaduje alebo prijíma pomoc. Poskytovanie, požadovanie alebo prijímanie pomoci je poverený orgán povinný vykonávať podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (napr. zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon).

Informácie potrebné na vymáhanie pohľadávky

V súvislosti s vymáhaním pohľadávok súvisiacich s daňou z nehnuteľností sa ustanovilo, aby príslušný orgán Slovenskej republiky bol oprávnený požadovať od správcu dane, ktorým je obec, informácie potrebné na vymáhanie pohľadávky týkajúcej sa dane, ktorú spravuje, a zároveň povinnosť obce bez zbytočného odkladu informáciu potrebnú na vymáhanie pohľadávky v požadovanom rozsahu poskytnúť príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Tieto informácie budú požadovať na základe delegovania kompetencií Daňové riaditeľstvo SR alebo Colné riaditeľstvo SR.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku

Náležitosti žiadosti o poskytnutie informácií

V tomto ustanovení došlo novelami k zásadným zmenám. Z dôvodu rozsiahlej úpravy poskytovania informácií potrebných na vymáhanie pohľadávky v súvislosti s transponovaním smernice 2001/44/ES a smernice 2002/94/ES sa vykonala zákonom č. 223/2004 Z. z. a zákonom č. 679/2004 Z. z. komplexná úprava § 5. Upresnili a zároveň sa rozšírili náležitosti žiadosti o poskytnutie informácií. Medzi tieto náležitosti patrí:

• meno, priezvisko, identifikačné číslo a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá má v držbe aktíva dlžníka alebo je osobou povinnou plniť z aktív dlžníka, adresu trvalého pobytu alebo sídlo tejto osoby (podľa zákona č. 431/2002 Z. z.)
• podpis osoby oprávnenej konať za príslušný úrad zmluvného štátu a odtlačok úradnej pečiatky príslušného úradu zmluvného štátu, ak žiadosť o poskytnutie informácií nemôže byť zaslaná elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z.

Ak žiadosť o poskytnutie informácií neobsahuje vyššie vymenované náležitosti, príslušný orgán Slovenskej republiky je povinný vyzvať príslušný úrad zmluvného štátu, aby svoju žiadosť v určenej lehote doplnil. Po prijatí žiadosti príslušný orgán Slovenskej republiky zašle príslušnému úradu zmluvného štátu potvrdenie o prijatí žiadosti o poskytnutie informácií. Náležitosti potvrdenia sú uvedené vo vzore v prílohe č. 2.

Odmietnutie poskytnutia informácií

Príslušný orgán Slovenskej republiky môže odmietnuť poskytnutie informácií, ak:

• by jej poskytnutie viedlo k vyzradeniu obchodného tajomstva definovaného podľa Obchodného zákonníka, k porušeniu daňového tajomstva vymedzeného zákonom SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov alebo bankového tajomstva podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, alebo ak by jej poskytnutie viedlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti podľa zákona č. 241/2001 Z. z.

Oznamovacia povinnosť

Príslušný orgán Slovenskej republiky je povinný oznámiť príslušnému úradu zmluvného štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácií opatrenia, ktoré vykonal na základe jeho žiadosti. Zároveň tento orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému úradu zmluvného štátu požadované informácie potrebné na vymáhanie pohľadávky bezodkladne po ich získaní. Ak niektoré informácie nemôže získať v primeranej lehote, je povinný o tom informovať príslušný úrad zmluvného štátu a uviesť dôvody. Zákon zároveň rieši aj skutočnosť, kedy príslušný orgán Slovenskej republiky nezačne alebo prestane poskytovať informácie potrebné na vymáhanie pohľadávky.

Doručovanie rozhodnutí a iných dokladov

Príslušný orgán Slovenskej republiky môže od iného príslušného úradu zmluvného štátu žiadať, aby doručil rozhodnutia a iné doklady, ktoré sú ním vydané na vymáhanie pohľadávky dlžníkovi. Rozhodnutia a iné doklady môžu byť doručované aj inej osobe, ktorá má v držbe aktíva dlžníka alebo je osobou povinnou plniť z aktív dlžníka. Príslušný orgán Slovenskej republiky môže požiadať o doručenie ním vydaných rozhodnutí a iných dokladov (ďalej len „písomnosti“) od iného príslušného úradu zmluvného štátu žiadosťou o doručenie písomností, ktorej vzor určilo ministerstvo financií a tvorí prílohu č. 3 zákona.

Forma doručovania

Doručovanie písomností vzťahujúcich sa k vymáhaniu pohľadávky sa uskutočňuje výlučne písomnou formou na základe žiadosti o doručenie písomností, a to dlžníkovi alebo spoludlžníkovi, pretože príslušný orgán, ktorý žiada o doručovanie písomnosti, musí k tejto žiadosti pripojiť rozhodnutia a iné doklady, ktoré žiada, aby boli doručené. Rovnaký postup pri žiadaní o doručenie rozhodnutí a iných dokladov platí, ak žiada o takéto doručenie iný príslušný orgán zmluvného štátu Slovenskú republiku, t. j. Žiadosť o doručenie písomností môže byť na základe výzvy príslušného orgánu Slovenskej republiky v určenej lehote doplnená. V prípade, že žiadosť o doručovanie príslušný úrad zmluvného štátu nedoplní, takáto žiadosť môže byť odmietnutá.

Vymáhanie medzinárodných pohľadávok

V oblasti vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok na doručovanie písomností súvisiacich s vymáhaním medzinárodných pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia § 17 zákona SNR č. 511/1992 Zb. V tomto oznámení sa uvedie dátum, kedy boli požadované písomnosti doručené a akým spôsobom bolo doručenie písomností príslušným orgánom Slovenskej republiky vykonané. V súvislosti s doručovaním rozhodnutí a iných dokladov je potrebné upozorniť, že je potrebné, aby ich príslušné orgány členských štátov zasielali v úradnom jazyku toho členského štátu, ktorý žiadajú o pomoc pri vymáhaní pohľadávok.

Žiadosť o vymáhanie pohľadávky

Každý príslušný úrad členského štátu, a teda aj príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečuje vymáhanie pohľadávok len na základe žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Žiadosti o vymáhanie pohľadávky musia byť doložené dokladmi preukazujúcimi právny nárok na vymáhanie pohľadávky, na ktorých sa vyznačí právoplatnosť a vykonateľnosť alebo úradne osvedčená kópia takýchto dokladov. Ak opodstatnene nepostačujú informácie alebo údaje, ktoré sa nachádzajú v žiadosti o vymáhanie pohľadávky, môže príslušný orgán Slovenskej republiky vyzvať príslušný úrad zmluvného štátu na doplnenie žiadosti a určí mu na to primeranú lehotu. Rovnako ako pri žiadosti o poskytnutie informácií potrebných na vymáhanie pohľadávky, tak aj pri žiadosti o vymáhanie pohľadávky sa príslušnému úradu zmluvného štátu zasiela potvrdenie o prijatí žiadosti o vymáhanie pohľadávky podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 7 v lehote do siedmich dní odo dňa jej prijatia.

Prehlásenie príslušného úradu zmluvného štátu

Príslušný úrad zmluvného štátu pri podávaní žiadosti o vymáhanie pohľadávky musí prehlásiť, že písomnosti (doklad preukazujúci právny nárok na vymáhanie pohľadávky, napr. exekučný titul) nie sú v zmluvnom štáte napadnuté opravnými prostriedkami s výnimkou podľa § 8 (odloženie vymáhania pohľadávky) a že vymáhanie pohľadávky bolo v zmluvnom štáte vykonané, avšak neviedlo k plnej úhrade pohľadávky. Len v takom prípade môže vymáhajúci úrad zabezpečiť vymáhanú pohľadávku záložným právom, napr. V nadväznosti na § 6 v § 6a je upravený iba samotný postup pri vymáhaní pohľadávok.

Postup pri vymáhaní pohľadávok

Jednoznačne sa ustanovilo, že pohľadávka iného zmluvného štátu sa vždy vymáha v slovenskej mene a vymáha sa rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky. Písomnosti vydané podľa právneho poriadku zmluvného štátu sa na účely vymáhania pohľadávky považujú za písomnosti vydané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Ak je potrebné písomnosti podľa právneho poriadku Slovenskej republiky doplniť alebo nahradiť inými písomnosťami, doplnenie alebo nahradenie týchto písomností zabezpečí príslušný orgán Slovenskej republiky v lehote do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

Odloženie vymáhania pohľadávky

V prípade, že príslušnému orgánu Slovenskej republiky bolo doručené oznámenie príslušného úradu zmluvného štátu, dlžníka alebo osoby uvedenej v žiadosti o vymáhanie pohľadávky o tom, že vymáhaná pohľadávka alebo písomnosť je spornou, tento orgán Slovenskej republiky odloží vymáhanie pohľadávky podľa § 8 a informuje o tom príslušný úrad zmluvného štátu najneskôr do jedného mesiaca odo dňa prijatia takéhoto oznámenia. Získané informácie a písomnosti týkajúce sa vymáhania pohľadávky od príslušného úradu zmluvného štátu príslušný orgán Slovenskej republiky je povinný bezodkladne doručiť vymáhajúcemu úradu (daňový úrad, colný úrad). Vymáhajúci úrad v súvislosti s vymáhaním pohľadávky môže požadovať dodatočné informácie a písomnosti potrebné na vymáhanie len prostredníctvom príslušného orgánu Slovenskej republiky, ktorý mu informácie a písomnosti týkajúce sa vymáhania pohľadávky doručil. Vymáhajúci úrad je povinný na žiadosť príslušného orgánu Slovenskej republiky bezodkladne informovať tento príslušný orgán o úkonoch, ktoré vykonal za účelom vymáhania pohľadávky.

Odloženie výkonu exekúcie

Zákon umožňuje, aby vymáhajúci úrad (daňový úrad alebo colný úrad) na základe súhlasu príslušného úradu zmluvného štátu povolil odloženie výkonu exekúcie napríklad pri daniach podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. Ak nie je pohľadávka alebo jej časť vymožená do jedného roka odo dňa potvrdenia prijatia žiadosti o vymáhanie pohľadávky, príslušný orgán Slovenskej republiky nie je povinný pokračovať v jej vymáhaní a bezodkladne písomne informuje príslušný úrad zmluvného štátu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky alebo jej časti a o doteraz vykonaných úkonoch na účely vymáhania pohľadávky. Tento príslušný orgán Slovenskej republiky pokračuje vo vymáhaní pohľadávky len vtedy, ak nová žiadosť o vymáhanie pohľadávky je príslušným úradom zmluvného štátu podaná do dvoch mesiacov odo dňa prijatia informácie.

Zmena v sume vymáhanej pohľadávky

Ak nastane zmena v sume vymáhanej pohľadávky, ktorá znamená jej zníženie, vymáhajúci úrad pokračuje v jej vymáhaní na základe písomnej informácie príslušného úradu zmluvného štátu v súvislosti s touto zmenou. Ak už bola vymožená suma pohľadávky na základe žiadosti o vymáhanie pohľadávky a vymožené finančné prostriedky neboli ešte poukázané na účet príslušnému úradu zmluvného štátu, rozdiel sumy vymoženej pohľadávky a zníženej sumy pohľadávky vráti vymáhajúci úrad dlžníkovi alebo osobe uvedenej v žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Ak príslušný úrad Slovenskej republiky, t. j. Vymoženú sumu pohľadávky vymáhajúci úrad poukáže na účet príslušnému orgánu Slovenskej republiky (Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky alebo Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky), ktorý túto sumu poukáže do jedného mesiaca odo dňa jej vymoženia na účet príslušného úradu zmluvného štátu po prepočítaní na menu tohto zmluvného štátu.

Lehoty na premlčanie práva

Toto ustanovenie rieši lehoty na premlčanie práva vybrať a vymáhať pohľadávku. Lehoty na vymáhanie pohľadávok sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorý požiada o vymáhanie. To znamená, že ak požiada o vymáhanie príslušný úrad zmluvného štátu (ktorýkoľvek) Daňové riaditeľstvo Slovenskej re…

Vymáhanie pohľadávok v Nemecku

Vymáhanie pohľadávok v Nemecku sa riadi prísnymi právnymi pravidlami, ktoré sa výrazne líšia od iných krajín.

Spolupráca s advokátskou kanceláriou

Pri vymáhaní pohľadávok je vhodné spolupracovať s advokátskou kanceláriou, ktorá má skúsenosti s nemeckým právom. Advokát pôsobiaci priamo v Nemecku a v nemeckom jazyku môže efektívne riešiť Váš prípad.

Rady a odporúčania pre veriteľov

Pravidelné sledovanie úhrady pohľadávok

Úhradu pohľadávok si treba pravidelne sledovať. Ak nedôjde k úhrade do 14 dní odo dňa splatnosti, nie je dôvod robiť paniku, ak dlžník s veriteľom komunikuje. Ak je však v omeškaní už jeden mesiac, celú vec treba začať riešiť. Každý veriteľ musí myslieť na základnú zásadu, a to, že čím skôr po lehote splatnosti začne s vymáhaním pohľadávky, tým je väčšia šanca, že sa pohľadávka vymôže.

Preukázanie dlhu

Veritelia musia vedieť preukázať, že dlžník im peniaze dlhuje. Faktúra nestačí. Dôležitý je dodací list alebo preberací protokol, z ktorého je zrejmá aj výška dlhu. Ak veriteľ plánuje zotrvať v obchodnom styku s dlžníkom aj naďalej, je vhodné zaslať mu písomné upomienky (odoslané doporučene poštou). Ak dlžník doporučenú zásielku nepreberie, je to často dôkaz toho, že nemá záujem dlh uhradiť.

Vymáhanie dlhu bez upomienky

Veľa veriteľov si myslí, že musí posielať dlžníkovi upomienku a až potom môže dlh vymáhať. Nie je to pravda. Dlh je možné vymáhať súdne aj bez upomienky, ak si je dlžník vedomý, že je v omeškaní. Ak veriteľ posiela dlžníkovi upomienky, tak je zbytočné, aby poslal viac ako dve upomienky. Ak dlžník už prvú upomienku nepreberie, netreba čakať a treba konať rázne. Pohľadávku je potrebné vymáhať súdne, alebo prostredníctvom rozhodcovského konania (ak sa na riešení sporu rozhodcom dohodli). Pokiaľ dlžník prvú aj druhú upomienku preberie na pošte, ale dlh neuhradí, je vhodné začať pohľadávku vymáhať. Časový rozdiel medzi upomienkami by nemal byť väčší ako jeden mesiac.

Bonita dlžníka

Úspešnosť vymoženia pohľadávky závisí v najväčšej miere od bonity dlžníka, teda či má majetok, alebo príjem. Nezriedka sa stáva, že sa veritelia stanú obeťou podvodu. Vtedy je vymožiteľnosť veľmi nízka, pretože dlžníci počítajú s tým, že veriteľ bude svoj dlh vymáhať a vopred sa zbavili svojho majetku a nemajú žiadny príjem. Čím je pohľadávka nižšia, tým je jednoduchšie ju vymôcť, neplatí to však absolútne a sú výnimky. Je to tak preto, že pre dlžníka je jednoduchšie zabezpečiť si nižšiu sumu na úhradu dlhu. Ak sú dlhy nízke je vyšší predpoklad, že dlžník nemá viac veriteľov.

Zdokumentovanie pohľadávky

Veritelia svoj dlh často nevymáhajú z dôvodu, že nemajú dostatočne zdokladovanú svoju pohľadávku, a to buď preto, že uzatvorili s dlžníkom ústnu dohodu, ktorú nedokážu preukázať, alebo im dlžník nepodpísal dodací list či preberací protokol. Veritelia sa nezriedka zľaknú aj vtedy, ak vznikne v ich vzťahu s dlžníkom právny problém (napríklad nedostatočne vykonané dielo, odstúpenie od zmluvy, výpoveď zmluvy, zmena zmluvy alebo iné). Veritelia napríklad nevedia, akú sumu môžu požadovať, ak dielo nevykonali celé. Ďalším častým dôvodom nevymáhania pohľadávky je aj to, že si myslia, že ich pohľadávka je nízka na vymáhanie. Zákon však neobmedzuje výšku sumy, ktorú môže veriteľ vymáhať. Veriteľ môže vymáhať aj jedno euro a požadovať všetky trovy zastupovania pri vymáhaní, v prípade, ak je zastupovaný advokátom. Veriteľ rezignuje od vymáhania aj vtedy, ak vie o tom, že dlžník nemá žiadny majetok a nevykonáva žiadnu činnosť. Predpokladá teda, že dlh sa nevymôže.

Doba ponechania pohľadávky bez povšimnutia

Závisí to od toho, či ide o dlhodobé obchodovanie medzi dlžníkom a veriteľom alebo len o jednorazový obchod. Ďalšou vecou, ktorá o tom rozhoduje je, či dlžník komunikuje. V oboch prípadoch však platí, že pohľadávku by nemali veritelia ponechávať bez povšimnutia viac ako 2 až 3 mesiace.

Vymáhacie spoločnosti a advokátske kancelárie

Na trhu sú dve skupiny firiem, ktorú ponúkajú pomoc pri vymáhaní pohľadávok. Na jednej strane sú to rôzne spoločnosti, ponúkajúce vymáhanie pohľadávok a na druhej strane advokátske kancelárie. Advokáti sú zapísaní v zozname advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou.

Trestné oznámenia a nekalé praktiky

Na Slovensku sa už viackrát stalo, že dlžníci podávali trestné oznámenia pre postupy vymáhačskej spoločnosti, najmä pre vydieranie, nezákonný nátlak zo strany týchto spoločností na dlžníkov, pričom polícia vzniesla obvinenie aj proti samotným veriteľom, ako spolupáchateľom. Pozor tiež na nekalé praktiky niektorých vymáhačských spoločností.

Odmena advokáta

Odmena advokáta sa vypočíta podľa vyhlášky 655/2004 Z.z., v prípade, ak sa dlh podarí vymôcť, veriteľovi sa náklady na vymáhanie pohľadávky vrátia, pretože mu ich súd prizná. Advokát je povinný vrátiť poskytnutú náhradu, nemôže teda pýtať svoju odmenu 2x, ak sa tak s klientom nedohodol. Takto nemusí vymáhanie pohľadávky advokátom veriteľa nič stáť. Ak sa však dlh nepodarí vymôcť a klient sa s advokátom dohodol, že v prípade neúspechu advokátovi uhradí odmenu, dohodnutú odmenu musí uhradiť. Výška odmeny závisí od dohody s advokátom. Obyčajne advokát vykoná dva úkony právnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky. Výška úkonu závisí od výšky pohľadávky. Odmena advokáta pri vymáhaní sumy 3-tisíc eur podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. je 257,60 eura (približne 8,6 %) v prípade dvoch úkonov právnej pomoci (t.j. po vydanie platobného rozkazu).

Povinnosti bánk a Sociálnej poisťovne

Banky sú povinné oznamovať Sociálnej poisťovni čísla účtov povinných osôb (dlžníkov) a zostatky na nich. Dlžník sa vždy môže obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o povolenie splátok dlžných súm (splátkový kalendár), a to až do začatia vymáhania. Pokiaľ je vyhlásený konkurz, vrátane oddlženia fyzickej osoby alebo povolená reštrukturalizácia, Sociálna poisťovňa si uplatňuje pohľadávky aj v týchto konaniach. Rovnako postupuje v prípade, ak právnická osoba vstúpi do likvidácie. Po úmrtí dlžníka, fyzickej osoby, Sociálna poisťovňa prihlasuje svoje pohľadávky v dedičskom konaní.

Na čo má veriteľ pri vymáhaní pohľadávok nárok okrem zaplatenia samotnej pohľadávky

Ak dlžník neuhradil pohľadávku včas, veriteľ má nárok na nasledovné:

• Úroky z omeškania
• Náhradu škody, ktorú dlžník spôsobil
• Zaplatenie zmluvnej pokuty
• Úhradu nákladov spojených s tým, že sa právo uplatňuje na súde

#

tags: #zakonne #vymáhanie #pohľadávok #na #Slovensku