
Záložné právo predstavuje významný inštitút zabezpečenia pohľadávok, ktorý veriteľovi poskytuje prednostné právo na uspokojenie jeho nároku z hodnoty založeného majetku. V prípade konkurzného konania má záložný veriteľ špecifické postavenie a jeho práva sú upravené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a Občianskym zákonníkom (OZ). Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty účasti záložného veriteľa v konkurznom konaní, vrátane realizácie záložného práva a možných komplikácií.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa zo zálohu, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a OZ). Záložné právo má zabezpečovaciu funkciu a uhradzovaciu funkciu. Existujúce záložné právo núti záložcu zachovať platobnú disciplínu pri plnení záväzku a v prípade nesplnenia povinnosti riadne a včas „rezervuje“ záloh pre záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky stanoveným spôsobom. Právna úprava záložného práva zvýhodňuje záložného veriteľa oproti veriteľom, ktorí svoju pohľadávku záložným právom nezabezpečili.
V zmysle § 151j ods. 1 OZ môže záložný veriteľ realizovať svoje záložné právo niekoľkými spôsobmi:
Slovenský právny poriadok rieši stret existujúceho záložného práva na majetku a prebiehajúceho exekučného konania voči záložcovi (§ 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP). Exekúcia predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností, cenných papierov, podniku alebo postihnutím iných majetkových práv je možná len za splnenia predpokladu postavenia oprávneného ako záložného veriteľa alebo so súhlasom záložného veriteľa. Každému zo záložných veriteľov patrí právo zabrániť exekučnému predaju zálohu v prospech osoby odlišnej od záložného veriteľa tým, že vyjadrí svoj nesúhlas.
Ak sú pohľadávky povinného predmetom záložného práva, môžu byť postihnuté procesnými úkonmi súdneho exekútora len za splnenia predpokladov, uvedených v § 151h ods. 6 OZ, resp. § 61a ods. 2 EP (ďalej aj „podmienená exekvovateľnosť“). Z povahy tohto majetku povinného vyplýva, že je možné exekvovať ho aj v jeho časti (v potrebnej výške).
Prečítajte si tiež: Katastrálne opravy
V konkurznom konaní je kľúčové, či záložný veriteľ prihlási svoju pohľadávku. Ak je záložca totožný s osobným dlžníkom, veriteľ musí záložné právo v reštrukturalizácii prihlásiť. Ak tak neurobí, záložné právo zaniká účinnosťou reštrukturalizačného plánu (§ 155/2 ZKR). Ak však záložca nie je totožný s osobným dlžníkom, veriteľ nemusí záložné právo v reštrukturalizácii prihlásiť a záložné právo účinnosťou reštrukturalizačného plánu nezaniká.
Podľa § 114/1 (c) ZKR, po začatí reštrukturalizačného konania nemožno vykonať zabezpečovacie právo na uspokojenie pohľadávky, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. A contrario, záložné právo možno vykonať na uspokojenie pohľadávok, ktoré sa neprihlasujú. Ani povolenie reštrukturalizácie na tom nič nemení, pretože účinky začatia reštrukturalizačného konania zostávajú zachované, len sa dopĺňajú (§ 118/3 a 4 ZKR).
Záložné právo môže zaniknúť rôznymi spôsobmi, vrátane splatenia dlhu, zániku zálohu, alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 155/2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v obchodnom vestníku zanikajú pohľadávky a zabezpečovacie práva na majetok osoby v reštrukturalizácii, ktoré veriteľ riadne a včas neprihlásil.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 38/2018 z 29. 1. 2019 (Ekoplastika, s.r.o. v JUDr. Miroslav Belica, SKP úpadcu Ekoplastika Slovakia spol.) ilustruje situáciu, kedy Environmentálny fond (veriteľ) poskytol úver spoločnosti Ekoplastika Slovakia (ES) (osobný dlžník). Úver bol zabezpečený záložným právom na majetok spoločnosti Ekoplastika (záložca). Správca konkurznej podstaty osobného dlžníka (ES) vyzval záložcu (Ekoplastika), aby zaplatil hodnotu zálohu do konkurzu. Následne bola záložcovi (Ekoplastika) povolená reštrukturalizácia, v ktorej bol veriteľmi schválený, súdom potvrdený a nato aj uverejnený reštrukturalizačný plán. Záložca zažaloval správcu o vylúčenie založeného majetku zo súpisu konkurznej podstaty osobného dlžníka s odôvodnením, že záložné právo zaniklo podľa § 155/2 ZKR. Najvyšší súd poukázal na rozdiely medzi právnou úpravou prihlasovania pohľadávok v konkurze a v reštrukturalizácii.
Predmetom záložného práva môže byť hnuteľná vec, nehnuteľnosť, iné majetkové právo, pohľadávka, alebo podnik. Podľa § 151d OZ, záložné právo sa vzťahuje nielen na samotný záloh, ale aj na jeho súčasti, plody a úžitky, ako aj príslušenstvo.
Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností - zmeny a postup
V bežnej praxi financovania malých a stredných podnikateľov de facto neexistuje možnosť poskytnúť zabezpečenie spočívajúce v založení hnuteľných vecí (napr. stroje, technológie, kamióny a iné motorové vozidlá, inventár a zásoby). Podnikatelia sú nútení zakladať iba nehnuteľnosti, ktorými ale máloktorí disponujú, prípadne bonitné pohľadávky. Pre rozvoj malého a stredného podnikania je tento stav veľmi problematický.
Pokiaľ ide o pohľadávku povinného z účtu v banke a inú peňažnú pohľadávku povinného, tieto, samozrejme, sú spôsobilým predmetom záložného práva. Najčastejšie sa týmto majetkom záložného dlžníka zabezpečujú úvery, resp. iné záväzky vyšších hodnôt, kedy výška zabezpečovanej pohľadávky rádovo prevyšuje priemerný disponibilný zostatok na účte, alebo jednotlivé iné peňažné pohľadávky záložcu.
Iné majetkové právo môže mať napríklad podobu práva na vydanie alebo dodanie tovaru. Exekučný poriadok osobitne ako možný predmet exekúcie postihnutím iného majetkového práva uvádza (aj keď nepresne) niektoré predmety, resp. práva duševného vlastníctva.
Skutočnosť, že platná právna úprava je nevyhovujúca, pretože umožňuje šikanózny výkon práva záložným veriteľom a znemožnenie vymáhania práva ostatnými veriteľmi, možno ilustrovať na ktoromkoľvek druhu majetku povinného. Ako jednoduchý príklad môže slúžiť hodnotná hnuteľná vec alebo pohľadávka z účtu v banke, či iná peňažná pohľadávka záložcu. Nič nebráni zabezpečeniu pohľadávky budúceho záložného veriteľa v hodnote napr. 500 eur hnuteľným majetkom v hodnote 30 000 eur, alebo pohľadávkou z účtu v banke, kde priemerný zostatok povinného na účte predstavuje 10 000 eur, alebo inou peňažnou pohľadávkou povinného v podobnej hodnote.
Súčasná právna úprava záložného práva je z pohľadu záložného veriteľa a záložného dlžníka nedostatočná a neefektívna. Vznik záložného práva, ktorého predmetom je hnuteľná vec, je podľa § 151b Občianskeho zákonníka popri zmluve o záložnom práve podmienený jednou z nasledovných skutočností: odovzdanie veci záložnému veriteľovi, odovzdanie veci inej osobe, alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a je súčasne aj nevyhnutná na nakladanie s vecou. V praxi obchodného života sa listina spĺňajúca oba uvedené predpoklady nachádza len veľmi ťažko.
Prečítajte si tiež: Úver so záložným veriteľom: Kúpna zmluva
Vzhľadom na uvedené nedostatky sa navrhuje reforma záložného práva s cieľom vytvoriť taký právny a inštitucionálny rámec, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Záloh je podľa návrhu zákona definovaný ako vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Postavenie záložného veriteľa nie je možné oslabiť následným prednostným záložným právom.